novinky z radnice

Aj tak by bolo možné nazvať výstavu Konjunkcie / Časová zhoda, ktorá práve prezentuje diela umeleckého sklára Pala Macha vytvorené v spolupráci a vzájomnej inšpirácii s inými umelcami v Galérii Jána Koniarka.
Sklo patrí medzi úžitkové materiály, ale na Slovensku vďaka voľakedajšiemu zázemiu viacerých sklární sa výrazne rozvinulo aj na materiál umelecký, ktorý má mnoho zjavných aj skrytých významov (čistota, priezračnosť, ale aj technologická náročnosť vyhotovenia). Tie samotné prispievajú k obľúbenosti medzi tvorcami, ktorí sa neľakajú výziev. Medzi takýchto umelcov určite patrí aj Palo Macho (nar. 1965), v súčasnosti dobre známy na domácej aj zahraničnej umeleckej scéne i medzi zberateľmi. Výstava v Kopplovej vile však neponúka divákovi len jeho „autorskú tvorbu“, ale diela vytvorené v rôznych „presahoch“ do tvorby ďalších významných slovenských výtvarníkov.

Ivan Csudai, Rudolf Fila, Ľudovít Fulla, Jana Hojstričová, Jozef Jankovič, Svätopluk Mikyta, Laco Teren, to sú mená osobností, ktoré svojou tvorbou do oblasti umeleckého skla nezasiahli, v očiach Pala Macha však pre ňu mali potenciál. Potenciál, čo sa dal využiť rôznym spôsobom v tvorbe tabuľového i fúkaného skla, v maľbe na sklo a do skla, ktorej sa venuje... Jednoducho v konceptuálnej tvorbe nových sklárskych príbehov s pretaveným posolstvom spolupráce, ktorá sa postupne začala rozvíjať už v roku 2002. Povýšenie citácie, deformácie, výpožičiek tvarových i farebných akcentov z ich tvorby do skla vytvára nové obrazové príbehy s mimoriadnou príťažlivosťou. Takou, ktorá kladie mnohé otázky o autenticite a o estetike, o spojení a prestupovaní, kde sa stráca individualita, aby nastúpila krása.

Tak kde začína vklad Pala Macha, kde končí „výpožička“? Maliari Ivan Csudai, Rudolf Fila, Ľudovít Fulla, fotografka Jana Hojstričová, sochár Jozef Jankovič a výtvarníci Svätopluk Mikyta a Laco Teren dosahujú v čírosti skla celkom iný účinok. Odrazu sú „neopozeraní“, vtip sa strieda s hĺbkou, ale hravosť stretnutia nedovolí odtrhnúť oči – možno by sa dal tento príbeh nazvať aj postmoderným, keby sme preň potrebovali vytvoriť nejakú „kolónku“. Ale skôr zostáva „súčasným“ v tom zmysle, že od každého autora preberá to živé, životaschopné, čo z jeho tvorby pretrváva a pretrvá – osloví. Čo je čitateľné, aktuálne a transformovateľné do „nového jazyka“ bez ujmy, ba práve preto, že prostredníctvom neho má tiež čo povedať.

Ak bola otázka na začiatku spolupráce sklára Pala Macha s oslovenými tvorcami (s Fullom už len in memoriam, ale o to zaujímavejšie) položená tak, čo tento „preklad“ z jednej výtvarnej techniky do inej dokáže, odpoveď na ňu je jednoznačná – transparentnosť, svetlo, živosť ťažiskovej myšlienky tvorby, jej nadčasovosť a príťažlivý vizuálny potenciál.

Výstava pod kurátorskou gesciou filozofa Petra Michaloviča a v architektonickej skladbe Pavla Chomu potrvá do 27. novembra 2016.

Miroslava Kuracinová Valová

Foto: GJK

 

Zatiaľ nehodnotené