novinky z radnice

Krátko po začiatku nového roka plynul rozhovor s priateľmi najčastejšie v rovine dvoch prístupov k svetu. Prvý charakterizovala poznámka: „Opäť naspäť do každodenného kolotoča“. Postoj bez očakávania, s jemnou prímesou skepsy a strachu, aby nebolo ešte horšie. Videnie bez horizontu nových možností. Druhý, radikálnejší pohľad udržiaval debatu v temperamentnom duchu. Burcoval k zmene všetkého, počnúc politikou, systémom až po celú spoločnosť. S jasným videním toho, kto je zlý, ako aj toho, čo je pre všetkých najlepšie.

Rezignácia kontra revolúcia.

Napätie, ktoré poznamenáva históriu ľudstva. Nespokojnosť s tým, čo je, umožňovala posúvať horizonty poznania a zlepšovať podmienky života. Avšak za predpokladu, že sa rešpektovala jedinečnosť človeka a kultúry uchovávajúcej podstatu prežitia. Revolúcie, ktoré sa niesli v mene jedinej pravdy, zmeny bez rešpektovania toho, vďaka čomu jej nositelia mohli vôbec byť, viedli často k nenávisti a zbytočným obetiam.

Nájsť tvorivú rovnováhu medzi túžbou meniť svet a úctou k tomu, čo je, patrí k impulzom života. Ten však môžeme stratiť, ak boje o pravdu, ktoré vedieme v myšlienkovom či virtuálnom svete, sa dostanú mimo horizont reality. Realita je to, čo odporuje našim spredmetneným túžbam. Upozorňuje na ňu aj Milan Kundera v románe Život je inde. Nekritizuje systém ako celok, dokonca ani jeho predstaviteľov. Vo svojej knihe vstupuje hlbšie na pôdu existencie. Demokracia, socializmus či budovanie akejkoľvek ideálnej spoločnosti sú, obrazne povedané, len doskami s kulisami predstavenia, v ktorom sa v pravom svetle ukazuje jednotlivec. To, či vytrval v zápase hľadania, alebo sa len uspokojil s prevládajúcim zjednodušením, prípadne s útekom do mentálnej či virtuálnej krajiny istoty a detstva. Problém človeka v jeho bytostnej rovine nespočíva v tom, či je vo svete dostatok slobody alebo peňazí, ale jeho podstata pramení z toho, či on sám je slobodný: „Najhoršie nie je to, že svet je neslobodný, ale že sa ľudia odnaučili slobode“ (s. 56).

Nech teda k zmenám kalendára či spoločnosti pristupujeme tak alebo onak, je dobré nestratiť autentický život. So svojimi napätiami, trápeniami i radosťami. Skúsme nepodľahnúť ilúzii, že sa zbavíme bolesti, nepriateľov, extrémov, systémov a nedorozumení násilím, ohováraním inak zmýšľajúcich či nekritickým presadzovaním vlastného videnia. Útek do ilúzie jedinej pravdy, do vyhľadávania iba spriaznených skupín, dostatku peňazí a neustálej pohody je útekom do túžob, kde už život nemusí existovať. Ten nám bol dopriaty aj v tomto roku. Neutekajme preto od neho. Naplňme ho hľadaním ľudských rovín, ktoré nás reálne spájajú, rešpektujúc myslenie i rôznosť videnia druhých.

Pavol Tomašovič

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.8 (74x hodnotené)

Ďakujem

Prvé čo čítam. Ďakujem.