novinky z radnice

Po vzniku Československej republiky na Slovensku veľmi pomaly vznikali odborné školy. Trnavský región ako poľnohospodársky kraj logicky potreboval poľnohospodársku strednú odbornú školu, ktorá vznikla v roku 1921. Nemal však obchodnú školu. V Trnave vznikla až po Bratislave, Trenčíne, Nitre a Martine. Už v roku 1923 riešila mestská rada požiadavku na zriadenie obchodnej školy, ale chýbali jej vhodné priestory. Až 27. júna 1929 bola v Trnave zriadená Verejná obchodná škola, ktorá postupne začala zaznamenávať aj prvé úspechy. Dnešná Obchodná akadémia patrí medzi najúspešnejšie stredné školy na Slovensku. Štyrikrát po sebe získala titul najlepšia stredná odborná škola Slovenska v rebríčku Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) ako škola s excelentnými výsledkami. Logicky je o ňu veľký záujem aj zo strany uchádzačov o štúdium, no v škole si vyberajú len tých najlepších.

Vráťme sa ešte do kroniky Obchodnej akadémie v Trnave. Obchodnú školu vtedy vydržovalo mesto Trnava s príspevkami štátu, okresu, bratislavskej Obchodnej komory, Mestskej sporiteľne v Trnave, priemyselných a obchodných podnikov a jednotlivcov. Na začiatku bola dvojročná. Škola poskytovala okrem všeobecného aj odborné vzdelávanie potrebné pre samostatnú obchodnú činnosť a pre kancelárske práce v súkromných podnikoch. Na začiatku sídlila v provizórnych priestoroch, preto sa v roku 1934 začala výstavba novej budovy, ktorá bola dokončená a odovzdaná škole v roku 1936 (v súčasnosti v budove sídli Stredná priemyselná škola dopravná). Postupne obchodná škola nestačila pokryť požiadavky trhu práce, preto 26. júna 1939 povolilo Ministerstvo školstva zriadenie Obchodnej akadémie v Trnave. Je to tak doteraz, hoci pomenovanie sa viackrát menilo, zameranie školy a profilové predmety zostali. Najdlhšie fungovala pod názvom Stredná ekonomická škola. V roku 1979 sa škola z pôvodných priestorov na dnešnej Študentskej ulici presťahovala na Kukučínovu ulicu. V roku 1994 bola dokončená prístavba a všetci žiaci školy sa konečne mohli učiť na jednom mieste.

Trnavská Obchodná akadémia je prvá na Slovensku s bilingválnym slovensko-anglickým vzdelávaním. Jej učebný plán bol podkladom pre Štátny vzdelávací program a učia podľa neho aj na ostatných bilingválnych obchodných akadémiách. Dnes má škola 519 žiakov a okrem odborných predmetov sa zameriavajú najmä na jazyky – angličtinu, nemčinu a francúzštinu, no pozadu nie sú ani v slovenčine.

Ako je to však s úspechmi školy? „Keby sme brali len INEKO, je to štvrtýkrát prvé miesto. Tento rebríček existuje päť rokov, prvý rok sme boli na druhom mieste. Dva roky sme už školou s excelentnými výsledkami. Teší ma, že sme sa priblížili ku gymnáziám ako Teplická pre mimoriadne nadané deti v Bratislave a Gymnázium Jura Hronca, čo boli a sú považované za najlepšie školy. INEKO je len jedným z úspechov, ale máme aj ďalšie. Napríklad umiestnenie v súťažiach, o ktorých verejnosť málo vie. Organizujú ich rozličné združenia a neziskové organizácie, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie kritického myslenia u detí. Slovenské školy na učenie kritického myslenia zväčša ešte nie sú pripravené. Spomínané súťaže sú jazykové, informatické, zamerané na históriu, šport, spoznávanie sveta. Škola sa do nich zapája cez internet. Keď sa škola umiestni v súťažiach Angličtinár roka alebo Nemčinár roka na prvom mieste medzi slovenskými a na šiestom mieste medzi 211 školami Európy, tak to už niečo znamená. Tiež v súťaži Mladý účtovník bol v minulom roku náš žiak najlepší na Slovensku. Tak si hovoríme, že štúdium je dobre nastavené, keď prináša takéto výsledky,“ hovorí riaditeľka Obchodnej akadémie v Trnave Marta Bačíková.

Aj v prieskume Štátnej školskej inšpekcie v oblasti finančnej gramotnosti bola trnavská obchodná akadémia vyhodnotená ako najlepšia škola na Slovensku. Vymenúvať všetky úspechy by vyšlo na dlhý zoznam, a tak aspoň pripomenieme tie súťaže, v ktorých sa Trnavčania umiestnili na suverénnom prvom mieste: Cena mládeže za rozvoj – Medzinárodná súťaž EÚ zameraná na pomoc Afrike, Juvenes Translatores – prekladateľská súťaž organizovaná Európskou komisiou, prvé miesta v súťažiach Olympiáda ľudských práv 2013, Euroscola (2009, 2010, 2016), Európa v škole (2014, 2016) i v súťaži Prelož a spievaj.

Ako sa teda dá formovať výučba a jednotlivé odbory tak, aby boli úspešné aj na trhu práce a mimo školy? „V roku 2008 nám štát uvoľnil ruky a povolil, aby sme si mohli vytvoriť vlastný školský vzdelávací program. Určil minimálny základ, čo musíme odučiť a v akých predmetoch. No o tom, akú časovú dotáciu predmet dostane, v akom jazyku ho budeme učiť, či pridáme nové predmety alebo doplníme obsah, to môžeme robiť podľa vlastných dispozícií – ľudských i materiálnych. Zamerali sme sa na zvyšovanie kvality cudzieho jazyka a jeho využitie v odborných predmetoch. Cudzí jazyk je s ekonomickým vzdelaním v symbióze, rozširuje uplatnenie v praxi. Ekonóm počíta s číslami, pripravuje ekonomické ukazovatele, svojimi rozhodnutiami ovplyvňuje hospodársky výsledok a prosperitu firmy, ale aj komunikuje, často cudzojazyčne. Ak má byť absolvent v takomto prostredí úspešný, musí vedieť svoje argumenty odkomunikovať a presadiť. Nestačí mu len slovenčina, potrebuje jeden, dva, dnes sa cení aj znalosť troch cudzích jazykov,“ vysvetľuje Marta Bačíková.

Pre úspechy niet divu, že do Trnavy chodia napríklad aj študenti z Nitry. „V prípade cudzieho jazyka ide o kompetenciu, ktorú rozozná každý. Ak ju chce žiak získať, resp. rozšíriť, skvalitniť, hľadá školu, ktorá má jazykové vzdelávanie. Preto ponukou jazykov privoláte záujemcov aj z iných regiónov,“ hovorí riaditeľka. V súčasnosti je najviac vyhľadávaná angličtina, ktorá zatlačila nemčinu populárnu z 90. rokov do úzadia. „Začínali sme v roku 1991 najprv s dvojjazyčným vyučovaním s dominanciou nemčiny. Väzby na Rakúsko a Nemecko boli vtedy veľmi silné a v škole boli len učitelia nemčiny a ruštiny, lebo predchádzajúci systém nevychovával angličtinárov. Postupne rástol záujem verejnosti o anglický jazyk, takže sme otvorili anglickú aj nemeckú bilingválnu sekciu. Potom rodičia začali preferovať len angličtinu a štát zaviedol povinný anglický jazyk pre všetky deti na základnej škole. Žiaci sa nemčiny začali báť, pretože neboli na ňu tak pripravení ako na angličtinu. Žiaľ, rodičia a deti sú stále nastavení na angličtinu a nemčina upadá aj ako druhý cudzí jazyk. Pre nás je to škoda, lebo máme vytvorený dobrý výučbový program, kvalitných učiteľov i pomôcky, no záujem verejnosti je veľmi malý. Keď sa program zastaví, už sa ťažko obnoví, preto by sme chceli otvoriť aspoň pol triedy. Záujem na trhu práce o nemčinárov rozhodne je, pretože okolo 60 percent firiem na Slovensku je s nemeckým alebo rakúskym kapitálom a väčšina obchodu EÚ je v nemecky hovoriacich krajinách,“ pripomína Marta Bačíková.

V jazykovom vzdelávaní je samozrejmosťou, že študenti majú skúsenosti aj zo zahraničia. V rámci grantového programu Európskej únie ERAZMUS plus absolvujú angličtinári prax v Londýne, nemčinári zasa v Drážďanoch a vo Viedni. Škola má aj veľmi dobrú spoluprácu so špeditérskou firmou LKW Walter Viedeň, kde žiaci praxujú a sú už aj jej zamestnancami. Riaditeľka Marta Bačíková je rada, že škola začala v poslednom čase viac žiť ako komunita: „Aktivita študentov Lepšia obchodka podporuje vzájomnú komunikáciu medzi všetkými aktérmi vzdelávania, nielen tú za katedrou a na sociálnej sieti. Je o výmene skúseností a o učení sa navzájom, o zdieľaní radosti z úspechov, o informáciách, čo a ako robia tí druhí. Zároveň vytvára pocit spolupatričnosti a hrdosti na školu.“

Hoci štúdium je náročné, žiaci popri učení športujú, maľujú, tancujú, spievajú, píšu básne. V súťaži Prelož a spievaj účinkovali nielen ako speváci a prekladatelia, ale aj s vlastnou kapelou. Potvrdili nám to aj úspešní študenti vo viacerých spomínaných projektoch. Boris Šlesar je študentom 5. ročníka. „Aj keď to znie možno ako fráza, ale naozaj, táto škola ma naučila veriť svojim schopnostiam, že sa dokážem naučiť čokoľvek. Rád by som študoval prekladateľstvo – tlmočníctvo a som rád, že som bol účastníkom medzinárodných projektov v Londýne a v Štrasburgu,“ hovorí.

Jana Mackovčínová je v 2. ročníku. „Nedávno sme robili projekt Týždeň odborných zručností. Chceli sme skvalitniť vedomosti mladších žiakov na základných školách a ukázať im odbornú časť nášho vyučovania. Napríklad sme im hovorili, čo sa učíme na ekonomických predmetoch, a s tým sme spájali aj vystupovanie pred publikom,“ hovorí.

Zuzana Blahušová je v 4. ročníku a do Trnavy dochádza až z Nitry. „Prečo Trnava? Mala som vzťah k jazyku, bola som prijatá aj do Nitry, ale bolo tam menej angličtiny a odborného zamerania. Táto škola ma zaujala hlavne pre zahraničné projekty. Bola som na praxi v Londýne, kde som pracovala ako recepčná v hoteli, v Štrasburgu sme skúsili ako funguje parlament, a podobne,“ hovorí.

Fotografie:
1. Pôvodná budova obchodnej akadémie v Trnave ešte z čias, keď sídlila na dnešnej Študentskej ulici.
2. Zľava: Úspešné študentky Obchodnej akadémie v Trnave Zuzana Blahušová, Jana Mackovčínová, riaditeľka Marta Bačíková a študent Boris Šlesar.

Martin Jurčo, foto autor a archív

 

Zatiaľ nehodnotené