novinky z radnice

Aj keď Trnava bola pre rozhlasovú herečku Hanu Kostolanskú rodenú Ušákovú (* 25. apríla 1928 Kátlovce – † 15. január 2017 Bratislava), len prestupnou zastávkou z rodnej obce do hlavného mesta, kde žila a pracovala, nepriamo ju ovplyvnila v prenášaní duchovných myšlienok. Sprevádzali ju celý život, a neraz s nimi mala aj svoje trpké skúsenosti. Dokumentuje to napríklad aj jej heslo v Encyklopédii umení Slovenska z 80. rokov, ktoré sa „zmestilo“ do niekoľkých viet. Napriek tomu, že len v archíve Slovenského rozhlasu nájdeme viac ako 1 400 nahrávok s jej hlasom.

Hana Kostolanská absolvovala v rokoch 1950 – 1952 odborný divadelný kurz pri Novej scéne v Bratislave. Tam v roku 1956 aj maturovala. Nemala stále divadelné angažmán. Od roku 1949 bola rozhlasovou administratívnou pracovníčkou, neskôr redaktorkou vzdelávacieho oddelenia. Bola redaktorkou, a od roku 1953 aj členkou Rozhlasového hereckého súboru Československého rozhlasu v Bratislave. Vďaka tomu si ju dramaturgovia a režiséri prizývali do celého radu rôznych rozhlasových postáv. V dokumentárnych pásmach, ale aj profiloch hercov bola spíkerkou, v rozhlasových hrách sa jej ušla vždy nejaká postava. Hrala väčšinou staršie dámy, mamy, staré mamy, tety a susedy. Napríklad v hrách pre mládež režisérky Viery Weidlerovej: Nestačí mi slovko ďakujem (1986); Hviezda v dlhej nočnej tme (1986), Donkichot zo Záhradnej ulice (1981), alebo režisérky Violy Muránskej Alžbeta a Babeta (1984), Vietor koncom leta (1971), Záhrada princeznej Zornice (1983) a mnohé ďalšie.

Na 2. festivale pôvodnej rozhlasovej hry v Piešťanoch získala Hana Kostolanská v roku 1971 aj cenu za herecký výkon. Spolupracovala na dokumentárnych profiloch napríklad Heleny Bartošovej, Štefana Hozu, Ladislava Holoubeka, Leopolda Haverla a mnohých ďalších. Účinkovala aj v zábavných reláciách, napr. Kaleidofón (1987), Variácie a mnohé ďalšie. Na Hanu Kostolanskú si spomína vo svojej knihe Môj rozhlas aj dlhoročný literárny redaktor Pavol Hudík: „Svojím trochu zastretým zamatovým hlasom sa uplatnila skôr v dramatických sekvenciách, hoci zaujímavo interpretovala aj niektoré prózy. Pravidelne účinkovala aj v literárnych pásmach. Je sestrou predčasne zosnulého básnika Pavla Ušáka – Olivu. Po odchode do dôchodku sa naplno venovala šíreniu jeho literárneho a duchovného odkazu.“

Hana Kostolanská bola pri zakladaní recitačnej súťaže Kátlovce Pavla Ušáka Olivu začiatkom 90. rokov. Od roku 2014 sa uskutočňuje súťaž každých päť rokov. Udržiavala aj kontakty s ľuďmi, ktorých jeho poézia oslovovala, iniciovala zobrané vydanie jeho textov a prezentáciu jeho diela (napr. s hercom Jozefom Šimonovičom, spevákom Danielom Čapkovičom).

Hana Kostolanská bola manželkou lekára Jozefa Kostolanského. V roku 2007 jej udelili cenu Fra Angelica.

Martin Jurčo, foto Michal Čapkovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)