novinky z radnice

Spomedzi mnohých aktivít Jána Sambuca zastáva významné miesto jeho zberateľská činnosť. Vášeň pre zberateľstvo sa u neho prejavila jednak na poli numizmatiky, no výnimočne cenná je pre nás jeho záľuba v zbieraní najrôznejších kníh. Takže ho právom môžeme nazvať najznámejším humanistickým bibliofilom, ktorý pochádzal z územia dnešného Slovenska. O význame trnavského rodáka a jeho záľube v knihách svedčí rozsiahla zbierka tlačených kníh a rukopisov, ktorú počas svojho života zhromaždil, počítajúca úctyhodných vyše tritisíc položiek. Zo šesťsto gréckych a latinských rukopisov, ktoré patrili do Sambucovej knižnice, dnes dokážeme určiť celkovo tristodeväťdesiat gréckych a stosedemnásť latinských rukopisov. Tento nepomer v Sambucovom prípade neprekvapuje; grécka filológia, s ktorou sa zoznámil pod vedením Joachima Cameraria v Lipsku a Filipa Melanchthona vo Wittenbergu a do ktorej sa hlbšie ponoril neskôr počas svojho štúdia v Paríži, sa stala jednou z hlavných oblastí jeho bádateľského záujmu.

Väčšina rukopisov je dnes uložená v Rakúskej národnej knižnici, ostatné –celkovo sedem – sa nachádzajú po jednom rukopise v Rakúskom štátnom archíve, v TrinityCollege v Cambridgei a v univerzitných knižniciach v Budapešti, Leydene, Groningene, Xantene a Paríži. Nájdeme medzi nimi diela s rozličnou tematikou: najčastejšie ide o filozofické, filologické a teologické práce. Výraznejšie zastúpenie majú rukopisy s historickými traktátmi a napokon je tu niekoľko právnických, lekárskych, zemepisných či prírodovedných kódexov. Mnohé z nich boli dovtedy ešte nevydané či málo známe.

Začiatok Sambucovej zberateľskej činnosti siaha do rokov 1551 – 1553, keď sa mladý Sambucus venoval štúdiu na univerzite v Paríži. Paríž bol v tom čase významným centrom európskeho humanizmu a hneď po Taliansku druhým najvyhľadávanejším miestom na kúpu rukopisov. Vďaka založeniu CollègedeFrance a humanistických knižníc a tlačiarenskej činnosti rodiny Étienneovcov poskytoval Paríž priaznivé podmienky pre klasickú vzdelanosť. Z tohto obdobia máme záznamy o kúpe troch gréckych rukopisov obsahujúcich dvadsaťdva Platónových dialógov, Aristotelove spisy o logike a Pausaniov Cestopis Grécka.

Svoju knižnicu Sambucus odvtedy postupne rozširoval počas svojich ciest po Európe. Najplodnejší v tomto smere sa javí jeho pobyt v Taliansku v rokoch 1562 – 1563. Sambucus sa takpovediac usadil v Neapole, z ktorého podnikal „výpravy“ do južnejších oblastí Apeninského polostrova. Najcennejšiu akvizíciu sa mu však podarilo získať v samotnom Neapole, a to kúpou zvyšku niekdajšej knižnice aragónskych kráľov. Pre našinca môže byť zaujímavou aj skutočnosť, že jej súčasťou bolo aj niekoľko kódexov z knižnice Mateja Korvína, ktoré do Neapola so sebou priniesla jeho manželka Beatrix Aragónska.

Na základe údajov o podrobnostiach kúpy, ktoré si Sambucus do získaných kódexov vpisoval (v dôsledku neskoršej manipulácie či výmeny väzby sa nezachovali v úplnej miere) vidíme, že v Sambucovej zbierke završovali svoju púť často knihy, ktoré mali zaujímavých predošlých majiteľov. Okrem spomenutého Mateja Korvína sú to napríklad známy zberateľ, korintský gróf Georgios či latinský patriarcha Konštantínopolu BasiliosBessarion. Pozoruhodný pôvod má napríklad aj grécky rukopis z 11. storočia obsahujúci šesťdesiatšesť homílií ku knihe Genesis od Jána Zlatoústeho. Okrem pôvodného gréckeho značenia zložiek fólií v ňom totiž nájdeme aj neskoršie značenie pomocou písmen gruzínskej abecedy. Možno sa teda domnievať, že predtým rukopis istý čas pobudol v gruzínskom kláštore, resp. že bol nanovo zviazaný gruzínskym, gréckeho písma neznalým, viazačom.

Podľa rukopisov, ktoré obsahujú informáciu o kúpnej cene, sa ukazuje, že ich Sambucus kupoval v priemere za 2 – 7 uhorských zlatých, hoci pri ojedinelých prípadoch sa cena mohla vyšplhať až na 38 zlatých. Latinské rukopisy pritom boli podstatne lacnejšie než grécke, keďže v európskom, latinsky hovoriacom svete boli početnejšie a lepšie dostupné, navyše v mnohých prípadoch už boli vydané. Taktiež cena latinského pisára bola nižšia.

Kúpa však nebol jediný spôsob, ktorým Sambucus svoju knižnicu rozširoval. V rámci prejavu priateľskej náklonnosti bolo v kruhu európskych humanistov pochopiteľne rozšíreným zvykom darovanie tlačených kníh či rukopisov. V roku 1561 počas svojho tretieho pobytu v Paríži tak Sambucus dostal latinský rukopis obsahujúci astronomické tabuľky ako dar od CarolaClusia, s ktorým sa pri tejto príležitosti spriatelil. Nasledujúceho roku v Miláne mu zase známy učenec OctavianusFerrarius, ktorý tam toho času vyučoval filozofiu a medicínu, daroval vzácny grécky kódex obsahujúci novozákonné listy a Skutky apoštolov spolu so scholiami. Sambucus sa však nenechával iba obdarovávať, ale sám takýmto spôsobom obdarovával; okrem iného napr. cisára Maximiliána II.

Sambucova zbierka rukopisov bola tiež výrazným prínosom pre súvekú editorskú činnosť. Svoje kódexy za týmto účelom veľkoryso poskytoval a zapožičiaval priateľom a kníhtlačiarom. O jeho veľkorysosti svedčí poznámka e bibliotheca J. Sambuci (z knižnice J. Sambuca) na titulných listoch značného množstva prvých edícií (editionesprincipes) rozličných antických diel. Za všetky spomenieme dvojicu rukopisov vyhotovených jedným pisárom, ktoré obsahovali epos Dionysiaka od Nonna z Panoplis. Obe knihy kúpil Sambucus dovedna za 38 zlatých a jeden zafírový prsteň v hodnote 7 zlatých; dohromady teda 45 zlatých. Táto, v porovnaní s cenami iných rukopisov nezvyčajne vysoká cena ukazuje, ako si Sambucus cenil vzácne a doposiaľ nevydané rukopisné texty, akým Nonnov epos bezpochyby bol. Uvedenú dvojicu kódexov pri vyhotovovaní editioprinceps použil GerhartFalkenburg v roku 1569.

Spomínaná veľkorysosť v požičiavaní rukopisov však Sambucovi často spôsobovala rôzne nepríjemnosti. Okrem rizika poškodenia počas prepravy sa mu požičané knihy niekedy vracali s veľkým oneskorením, prípadne nevracali vôbec. V roku 1570 napr. poslal latinský preklad Euklidovho diela v šiestich knihách ConradoviDasypodiovi do Štrasburgu na vydanie u bazilejského vydavateľa NicolaaEpiscopia. Celá záležitosť sa neprimerane naťahovala, z čoho sa Dasypodius a Episcopius navzájom vinili. Sambucus nakoniec poslal Dasypodia do Heidelbergu, aby sa o edíciu postaral v spolupráci s matematikom Simonom Grynaeom ml. Dasypodius sa však ani potom obzvlášť neponáhľal. Navyše Grynaeus zomrel počas prác 3. septembra 1582, edícia sa neuskutočnila a rukopisy sa Sambucovi do jeho smrti už nevrátili.

V roku 1564 zanecháva Ján Sambucus svoje cesty po Európe a usádza sa vo Viedni, kde získal miesto cisárskeho historiografa. Zberateľskej činnosti sa však venuje aj naďalej, prakticky až do svojej smrti; posledná datovaná akvizícia je z roku 1583. Zo svojej rukopisnej zbierky sa však Sambucus nemohol tešiť až do konca života. Finančná kríza, ktorej čelil v sedemdesiatych rokoch 16. storočia, ho prinútila predať väčšinu kódexov cisárovi, a tak sa v roku 1578 dostali do Habsburskej cisárskej knižnice. Okrem niekoľkých kusov, ktoré si azda mohol ponechať, tvorili výnimku tie, ktoré mal v čase predaja požičané u priateľov či v tlači, a tie, ktoré získal v nasledujúcich rokoch. Po Sambucovej smrti v roku 1584 sa zvyšné rukopisy dostali do vlastníctva cisárskeho knihovníka SebastianaTengnagela a stali sa súčasťou fondu Cisárskej knižnice. Rukopisná zbierka Jána Sambuca však nezapadla prachom, ale vytvorila základ významnej zbierky gréckych a latinských rukopisov viedenskej knižnice, dnešnej Rakúskej národnej knižnice. Zároveň je dôležitým a vysoko ceneným prameňom pre filologický, paleografický a kodikologický výskum.

Marek Šibal, Katedra klasickej a semitskej filológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Obrázky 01, 02 sú fóliá z rukopisu Vind. Phil. Gr. 290 zo začiatku 16. stor., obsahujúceho traktát Fysiologos. http://riowang.blogspot.sk/2013_03_01_archive.html

Obrázok 03 je väzba a titulný list editioprinceps básne Dionysiaka, o ktorej je reč aj v článku. http://www.biblio.com/book/dionysiaca-nunc-primum-lucem-edita-bibliotheca/d/855127344?aid=vialibri&t=1&utm_source=vialibri&utm_medium=archive&utm_campaign=vialibri

Literatúra:

ALMÁSI, Gábor: TheUsesofHumanism. JohannesSambucus (1531 – 1584), AndreasDudith (1533 – 1589), and theRepublicofLetters in EastCentralEurope. Leiden: Brill 2009.

GERSTINGER, Hans: JohannesSambucusalsHandschriftensammler. In: Festschrift der Nationalbibliothek in WienzurFeier des 200jährigen Bestehens des Gebäudes. Wien 1926, s. 251 – 400.

VANTUCH, Anton: Ján Sambucus. Život a dielo humanistického učenca. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1975.

 

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.4 (5x hodnotené)