novinky z radnice

Ján Jozef Rendek – niekdajší pilier právnej romanistiky na Trnavskej univerzite. Štúdium práva patrí dlhodobo k najatraktívnejším a najpopulárnejším odborom medzi záujemcami o univerzitné štúdiá. Možno to znie človeku modernej doby neuveriteľne, ale nie vždy to tak bolo. Z historických prameňov a starších publikácií, ktoré nám odkrývajú dejiny uhorského školstva a vzdelávania, sa totiž dozvedáme, aké boli ťažké a náročné začiatky a rozvoj jednotlivých fakúlt, katedier či samotných vedných disciplín. Platí to aj o právnej romanistike v Uhorsku, ktorá sa v prvej polovici 18. storočia nachádzala na rázcestí. Potrebovala hľadať a nájsť nové smery a impulzy, ako aj oživiť a ustáliť vzdelávanie v rímskom práve. Týmto neľahkým úlohám a výzvam vyšiel rázne v ústrety právnik, vysokoškolský učiteľ Ján Jozef Rendek, ktorý sa pedagogicky i bádateľsky považuje za najvýznamnejšiu osobnosť v odbore rímskeho práva na Trnavskej univerzite v spomínanom období.

Založenie Právnickej fakulty na historickej Trnavskej univerzite sa spája s fundátorskými zámermi dvoch ostrihomských arcibiskupov, Imricha Lóšiho a Juraja Lipaia. Hoci k realizácii svojich plánov aktívne neprispel ani jeden z nich, vo svojich testamentoch odkázali určité sumy na finančné zabezpečenie fakulty. Lóši fundoval v prospech novo vznikajúceho právnického vzdelávacieho inštitútu pätnásťtisíc zlatých, ktoré získal z predaja svojho viedenského domu. Lipai, bezprostredný nástupca Imricha Lóšiho na arcibiskupskom stolci, ako aj vykonávateľ jeho závetu, zanechal na ten istý účel rovnakú sumu. 

Právnická fakulta bola slávnostne otvorená 16. januára 1667 v Kostole sv. Mikuláša za prítomnosti profesorov i študentov, ale najmä takých významných hostí, akými boli palatín František Vešeléni či prímas Juraj Selepčéni. Po svätej omši predniesol svoju reč o dôležitosti a potrebe rímskeho práva Adam Ján Textor, učiteľ rímskeho práva. Po nej mal v Kostole sv. Jána Krstiteľa príhovor o význame kánonického a rímskeho práva prvý profesor cirkevného práva Ferdinand Praischaf. Hneď na druhý deň, 17. januára, sa začali prednášky z kánonického práva v jednej z miestností na Teologickej fakulte. Hodiny rímskeho a domáceho práva prebiehali v kapitulskej knižnici, z ktorej sa na akademické kolégium presťahovali až v roku 1669.

Neľahké začiatky ukazujú, že nová fakulta práva takmer jedno celé storočie zápasila s nepriaznivými materiálnymi podmienkami pre svoju existenciu: do roku 1760 prakticky nedisponovala ani riadnou miestnosťou, ktorá by bola jej vlastnou. Až kráľovským nariadením z roku 1760 sa prvý raz záväzne nariadilo, aby sa v budove univerzity pridelili osobitné miestnosti aj na prednášky z práva.

Na právnickej fakulte sa počas jej fungovania v Trnave vyučovalo rímske právo, uhorské civilné právo, uhorské procesné právo a kánonické právo, k nim roku 1686 pribudlo aj uhorské trestné právo. Výučba týchto disciplín dlho neprebiehala nerušene z viacerých dôvodov. Spomínané neadekvátne materiálne zabezpečenie fakulty komplikovala aj chýbajúca, resp. fluktujúca pedagogická sila. Zakladacia listina fakulty z roku 1664 stanovovala pre jej riadne fungovanie štvorčlenný zbor profesorov, tento stav sa však podarilo dosiahnuť až v roku 1696, teda po viac ako tridsiatich rokoch od jej vzniku. Do roku 1672 mala fakulta iba jedného profesora, právneho romanistu Adama Jána Textora.

Zlú situáciu personálneho zabezpečenia výučby výrečne ukazuje aj situácia, ktorá vládla v oblasti rímskeho práva. Od začiatku až do presídlenia univerzity do Budína roku 1777 sa vystriedalo 17 profesorov rímskeho práva. Niektorí vyučovali iba jeden akademický rok, iní zostali vo svojich pozíciách viac rokov. Prvým profesorom rímskeho práva bol Adam Ján Textor, ktorý pôsobil pedagogicky až sedem rokov. Roku 1679 ho nasledoval Ignác Adam, čoskoro po jeho nástupe sa však kvôli povstaleckým nepokojom zatvorili školy, ktoré svoju činnosť obnovili až v ďalšom roku. Po Adamovej smrti krátko pôsobili na katedre rímskeho práva Ján Lacko a Štefan Iléš, ktorý sa roku 1687 vzdal svojho učiteľského miesta kvôli nedostatku študentov. Tým vyučovanie rímskeho práva na istý čas zaniklo, obnovené bolo znova až od roku 1691, keď začal prednášať Ernest Someting. Práve jeho zásluhou kvalitatívne vzrástlo štúdium rímskeho práva, keď sa počas jeho päťročného pôsobenia uskutočnili aj verejné diskusie z rímskeho práva. Po Sometingovom odchode nastúpil na jeho miesto Juraj Steiner, ktorý však onedlho opustil Trnavu kvôli vojnovým pomerom. V období od roku 1705 do roku 1709 neprebiehalo žiadne vyučovanie, rímske právo začal znova vyučovať až roku 1713 Ján Schaller, ktorý po ročnom pôsobení odišiel, a jeho predmet prevzal Michal Benčík. 

Obdobie medzi rokmi 1721 až 1733 na katedre rímskeho práva možno charakterizovať ako prechodné obdobie striedania málo známych profesorov rímskeho práva. Až nástupom Jána Jozefa Rendeka na miesto profesora právnickej fakulty možno hovoriť o akomsi zastabilizovaní tejto disciplíny na Trnavskej univerzite, Rendek tu totiž od roku 1733 prednášal pätnásť rokov do svojej náhlej a predčasnej smrti v roku 1748. O živote a diele tohto významného právneho romanistu stále nemáme dostatok informácií. Vieme aspoň toľko, že sa narodil roku 1703 v Trenčianskej stolici v obci Veľké Rovné a že ako dvanásťročný študoval na trenčianskom gymnáziu v triede deklinistov, zapísaný ako žiak slovenskej národnosti. Po absolvovaní gymnázia študoval v Trnave na univerzite najskôr filozofiu, ktorej magistrom sa stal roku 1727. Potom sa venoval štúdiu práva, úspešne zložil advokátsku skúšku a získal titul doktor práv (doctoriuris). Týmito vedomosťami vyzbrojený a akiste aj s veľkým odhodlaním nastúpil roku 1733 tridsaťročný Rendek na Trnavskú univerzitu a začal  prednášať rímske právo, od roku 1740 ako riadny učiteľ univerzity.

Počas svojho pedagogického pôsobenia bol J. J. Rendek aj vedecky a publikačne mimoriadne činný, ak jeho produkciu hodnotíme z hľadiska prác vydaných v oblasti rímskeho práva v Trnave. Nie sú totiž poznatky o vedeckých monografiách s výnimkou prác Ernesta Sometinga pôsobiaceho na fakulte o niekoľko desaťročí skôr ako Rendek. Tento stav zmenil Rendek, súc autorom viacerých prác z rímskeho práva, vydať však stihol iba štyri diela, časť jeho tvorby zostala v rukopise. Rendekove vydané práce svedčia o jeho širokom odbornom rozhľade v teoretických i praktických otázkach, jeho odbornosť sa navyše spájala so schopnosťou sprostredkovať študentom neľahkú doktrínu rímskeho práva jasne a racionálne. Odzrkadľuje sa to napríklad na jeho spise o inštitúciách, v ktorých menej často ako jeho súčasníci poukazoval na zbytočné rozdiely medzi rímskym právom a domácou právnou úpravou. 

Pedagogicky i vedecky sa Rendek zameriaval na Corpus iuris cisára Justiniána (zbierka noriem a výklad rímskeho práva) a svoje úvahy o rímskom práve porovnával s úpravami kánonického a domáceho uhorského práva. V tomto ohľade sa spolu s inými romanistami pôsobiacimi na fakulte považuje za zakladateľa slovenskej, resp. uhorskej právnej komparatistiky. Rendekove výsledky vedeckej práce predstavujú v slovenskom meradle pre dejiny rímskeho práva v prvej polovici 18. storočia veľký význam. V roku 1734 vydal dielo Institutionumimperialiumlibri duo o rímskych inštitúciách; o rok neskôr knižné pojednanieDissertatioiuridica na podklade dišputácie s Martinom Pallitschom. V tom istom roku vyšlo Rendekovotretie dielo s názvom Epitomeseucompendiumuniversaedoctrinaelegalis, v ktorom autor spracoval prehľad o štyroch častiach Corpus iuris pre študentov pripravujúcich sa na získanie titulu doktor práv. Poslednou publikáciou z Rendekovej dielne bola práca Maximaejuriscelebriores, v ktorej Rendek v abecednom poradí zostavil päťsto právnych pravidiel z kánonického práva, rímskeho práva a zo stredovekých glos.

Ján Jozef Rendek zomrel v mladom veku, iba 45-ročný. Pätnásť rokov svojho života venoval Právnickej fakulte, za ten čas bol na prospech študentom, tvoril vedecky a nemálo publikoval. Jeho pôsobenie zhodnotil súčasný najvýznamnejší slovenský právny historik v oblasti rímskeho práva prof. JUDr. Dr. h. c. Peter Blaho, CSc. takto: „Bol najvýznamnejšou učiteľskou aj bádateľskou osobnosťou v odbore rímske právo, akú Trnavská univerzita vtedy mala.

Nicol Sipekiová, Trnavská univerzita, Katedra klasických jazykov

Literatúra:

BLAHO, Peter: Curriculum vitae JoannisJosephi Rendek. Príspevok k dejinám rímskeho práva na Slovensku. In: Sambucus – Supplementum III. Trnava 2011, s. 242 – 249.

ŠVECOVÁ, Adriana: Význam historickej Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v rokoch 1667 – 1777 v uhorskej jurisprudencii a právnickom vzdelávaní. In: HOLOŠOVÁ, A. a kol: Trnavská univerzita vo svetle dejín. Kraków – Trnava 2012, s.  69 – 94.

MOLNÁR, Aladár: A közoktatástörténeteMagyarországon a 18. században. I. Budapest 1881, s. 220 – 231.

 

Súťažná otázka: Ako dlho a v akej oblasti pôsobil Ján Jozef Rendek na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity?

Správne odpovede zasielajte do 20. februára 2017 na adresu: Katedra klasických jazykov, Trnavská univerzita, Filozofická fakulta, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava alebo emailom na klasjaz@truni.sk. Z účastníkov súťaže vyžrebujeme jedného, ktorý získa knižnú cenu.

Zatiaľ nehodnotené