novinky z radnice

Osobnosť slovenskej etnológie, vysokoškolský pedagóg a začas aj rektor Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Ján Podolák (*17. mája 1926 Dolná Súča †15. február 2017 Bratislava) viac ako polstoročie aktívne formoval a ovplyvňoval podobu tejto vednej disciplíny. Zaoberal sa výskumom národností na Slovensku a Slovákov v zahraničí, teóriou a dejinami slovenského národopisu, otázkami agrárnej kultúry a štúdiom ľudových kultúr Slovanov Balkánskeho polostrova.

„Keď som ešte ako malé dieťa pozoroval život, zaujímali ma najmä zvyky v mojej rodnej obci. To som mal ešte desať rokov. Chcel som spoznávať život, z ktorého som vzišiel. Keď som išiel gymnázia do Trenčína, sme mali učiteľa dejepisu Jozefa Braneckého, ktorý nás viedol a vychovával k záujmu o štúdium minulosti u nás,“ spomínal v jednom z rozhlasových rozhovorov. Ján Podolák študoval národopis a históriu na dnešnej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1952 bol pri založení Národopisného ústavu SAV. Tam spoluzakladal aj časopis Slovenský národopis (1953), podieľal sa na formovaní Slovenskej národopisnej spoločnosti (1958). Do roku 1960 tam pôsobil ako výkonný redaktor. Neskôr formoval jej prácu ako vedecký tajomník, vedúci oddelenia i zástupca riaditeľa. Od roku 1966 až do odchodu do dôchodku v roku 1991 pracoval ako pedagóg na Filozofickej fakulte UK, aj keď začas nemohol pedagogicky pôsobiť. Spoluzakladal vedeckovýskumný Kabinet etnológie (1968) a podieľal sa na vybudovaní samostatnej Katedry etnografie a folkloristiky (1969).

„V duchu Šafárikovho odkazu sme založili zborník Ethnologica Slovaca. V redakčnej rade som mal sovietskych, poľských, českých odborníkov, i Bulhara a Chorváta,“ spomínal v Slovenskom rozhlase.

Po roku 1993 bol aj poradcom pre národnostnú problematiku Kancelárie prezidenta SR. Pred dvadsiatimi rokmi stál pri vzniku trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda a v rokoch 1999 – 2002 bol jej rektorom. Na tejto vysokej škole pôsobil až do roku 2004 ako vedúci Katedry etnológie. Pri príležitosti životného jubilea mu pripravili na pôde tejto školy slávnostný seminár.

Ján Podolák sa celý život venoval agrárnej kultúre a národnostným vzťahom. Skúmal pastierstvo nielen na Slovensku, ale aj na Balkáne a Kaukaze. Z mnohých odborných textov, štúdií a prác spomeňme aj jeho 25 knižných publikácií, niektoré súviseli i s trnavských regiónom. Patril k zakladajúcim členom komisie pre prípravu Etnografického atlasu Európy, bol spoluautorom Etnografického atlasu Slovenska i niektorých hesiel v dvojzväzkovej, doteraz neprekonanej Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska (1995). Spomeňme aj niektoré knižné tituly z jeho pera: Návod na etnografický výskum (1962), Pastierstvo v oblasti Vysokých Tatier (1967), či Tradičné ovčiarstvo na Slovensku (1982). Napísal i monografiu svojej rodnej obce Dolná Súča. Niekoľko rokov organizoval v rôznych regiónoch Slovenska aj odborné výskumy spojené s terénnou praxou pre našich i zahraničných pedagógov a študentov. „Každý rok som zhromaždil 15 a v niektorých rokoch aj 60 študentov i pedagógov od Edinburghu až po Tbilisi. Semináre boli napríklad v Spišskej Belej, v Liptovskej Tepličke a na mnohých iných miestach. Pamätám si, že sme nemohli zohnať hotel a profesori spali u roľníkov po rodinách. Boli z toho nadšení a každý v tom videl obrovskú príležitosť poznať našu krajinu,“ spomínal Ján Podolák.

Bol nositeľom mnohých ocenení, napríklad Herderovej ceny, ktorú mu udelili vo Viedni (1974). V roku 1989 bol menovaný za riadneho zahraničného člena Kráľovskej akadémie Gustáva Adolfa vo švédskom meste Uppsala. V roku 2006 mu prezident SR odovzdal vysoké štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva.

Martin Jurčo, foto: archív UCM

 

Zatiaľ nehodnotené