novinky z radnice

Prísny kritik a literárny teoretik Andrej Zachar
S prácou vysokoškolských pedagógov je neodmysliteľne späté aj recenzentské posudzovanie vedeckých či umeleckých diel. Zmyslom procesu je predovšetkým zhodnotenie kvality a pôvodnosti diela, odhalenie prípadných chýb a mylných postupov, ktoré by znižovali jeho úroveň, a v konečnom dôsledku aj odporučenie či neodporučenie diela na vydanie. Aj z minulosti poznáme dôsledných posudzovateľov literárnych diel, o niečo menej frekventovane sa nám zachovala informácia o negatívnom posudku, ktorý bol príčinou nevydania konkrétnej práce.

V postave dnešného hlavného protagonistu, posledného rektora historickej Trnavskej univerzity, sa stretávame s literárnym teoretikom a recenzentom, ktorý hodnotil kvalitu diel skutočne prísne a nie vždy priaznivo pre autora. Univerzitný pedagóg Andrej Zachar sa narodil v roku 1733 v Trenčianskej Teplej. Štúdium filozofie absolvoval na jezuitskej univerzite v Košiciach a v roku 1754 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Po skončení noviciátu, ktorý absolvoval v Trenčíne, začal vyučovať gramatiku a spoločenské náuky na rehoľných gymnáziách v Rožňave, Levoči a v Stoličnom Belehrade. Do Trnavy prišiel v roku 1761 kvôli štúdiu teológie a po jeho skončení tu pôsobil do roku 1767 ako prefekt trnavského konviktu. Nasledujúcich päť rokov vyučoval na tunajšom gymnáziu spoločenské vedy. Po zrušení rehole pôsobil na Trnavskej univerzite ako profesor rétoriky a poetiky. V rokoch 1776 – 1777 zastával zároveň funkciu prokurátora skupiny českých študentov pri voľbe rektora. Po presídlení univerzity do Budína prednášal Andrej Zachar v rokoch 1777 – 1783 humanitné predmety na kráľovskej akadémii, od roku 1783 bol riaditeľom trnavského gymnázia. V tejto funkcii zotrval do konca svojho života. Zomrel v Trnave v 15. februára 1805.

Zachar výrazne zasahoval do slovenského kultúrneho života. Bol pedagógom viacerých slovenských osvietencov a príslušníkov bernolákovského hnutia. K jeho žiakom sa radia J. Fándly, M. Kyselý či J. I. Bajza, ktorému vraj Zacharov kritický posudok znemožnil vydať v Trnave zbierku Rozličných veršuv. Z dostupných materiálov sa dozvedáme, že Zachar posudzoval aj rukopis Bernolákovho Slovára, ten však na rozdiel od Bajzovho diela v roku 1796 schválil na vydanie.

Dôkazom, že Zachar nebol len prísnym posudzovateľom diel iných pisateľov, bola jeho bohatá literárna činnosť. Je autorom viacerých latinských veršovaných príležitostných oslavných rečí a ako vynikajúci básnik a literárny teoretik sa predstavil v diele Carmina Andreae Zachar ...quibus accidit brevis tractatus de poesi lyrica, dimensionibusque metrorum, suis notis et exemplis illustratorum – Básne Andreja Zachara..., ktoré sprevádza výklad o lyrickej poézii a metrických vzoroch s poznámkami a príkladmi samotného autora (Trnava, 1777). Dielo je venované Jurajovi Fekete z Galanty, ktorý bol v rokoch 1766 – 1773 magistrom kráľovskej kúrie. Podľa názvu sa dá predpokladať, že pôjde o zbierku básní doplnenú o teoretickú časť týkajúcu sa metriky. V skutočnosti sa publikácia člení na štyri časti. Sám autor predstavuje svoje dielo v príhovore čitateľovi takto: „V prvej časti opisujem vo veršoch históriu trnavskej kráľovskej akadémie, kým nebola presťahovaná do metropoly, druhá časť nazvaná prosfonetická obsahuje niekoľko básní určených pre kráľovských delegátov. Prečítaš si v nej o tých mužoch, ktorí dosiaľ vyučujú na tomto mieste. V tretej časti som pripojil didaktické ódy, aby sa nezdalo, že som zbaviac sa učiteľských povinností odložil aj starosť o mravy. Štvrtá časť – aby som aj z tejto časti splnil stanovenú úlohu – prináša napokon mnou obľúbené základy lyrickej poézie a jej metrické vzory vysvetlené podľa scholastickej metódy s mojimi vlastnými poznámkami a príkladmi.“

V skutočnosti je štruktúra Zacharovho diela pozoruhodná a vymyká sa klasickému vnútornému členeniu podobne ladených diel z obdobia baroka. V prvej časti máme možnosť skutočne čítať básne rôzneho obsahu súvisiace s trnavskou vzdelávacou ustanovizňou. Druhá časť, hoci by sa zdalo, že je rovnako rýdzo poetická, prináša okrem básní uvedených v jej druhej polovici zoznam mien vyučujúcich profesorov podľa jednotlivých fakúlt počnúc fakultou teologickou a pokračujúc právnickou, lekárskou, filozofickou a artistickou. Menoslov je uvedený aj s konkrétnymi predmetmi, ktoré profesori vyučovali. Ďalej sú tu spomenutí predsedovia kráľovskej akadémie, prísediaci, notár, protokolista, kancelár, rektor a dekani. Tretia časť Zacharových Básní je ako jediná bez prozaického predhovoru, ale tzv. proloquium je vo forme úvodnej básne (pozri ukážku). Ódy, ktoré tu nachádzame, sú písané v rôznych metrách vhodných pre tento druh básní. Napokon rýdzo teoretická štvrtá časť o lyrickej poézii a metrike uzatvára zaujímavé dielo. V úvode autor vysvetľuje svoj zámer uverejniť túto časť predovšetkým vzhľadom na obťažnosť preberanej látky. Inovatívnym prvkom je pritom využitie vlastných príkladov autora pri charakterizovaní jednotlivých metrických schém.

Zacharovo dielo vyšlo v čase, keď už bolo rozhodnutie o presídlení Trnavskej univerzity známe. Vzhľadom na tento fakt sa môže javiť rozhodnutie autora netradične zaradiť do jednej knihy pomerne nesúrodé časti celkom logické. Z pohľadu dátových údajov, ktoré v diele nájdeme, mohli stáť za viac ako štvorročným oneskorením vydania diela chýbajúce financie potrebné na jeho publikovanie. Najpravdepodobnejším donátorom sa tak stáva už vyššie spomenutý magister kráľovskej kúrie Juraj Fekete z Galanty. Nech je už pravda o vzniku skúmaného diela akákoľvek, je pre nás prameňom nielen údajov o univerzitnom pedagogickom zbore, ale aj názornou ukážkou precíznosti recenzenta a autora v jednej osobe, ktorý poskytol svoje vedomosti študentom v knižnej podobe.

Ukážka z úvodne básne tretej časti Básní:

Múdry muž má rád kritický pohľad, / lebo nikto sám seba dostatočne nepozná. //

Ak slová spočiatku znejú britkejšie, / odmenou býva odplatená krivda. // Pretože tvrdá ruka má cenu / a trstenica sa trestanému páči, // pokiaľ zvoláva na cestu cnosti toho, / kto kráča po krivolakom chodníčku. // Čo, keď sa previnenie trestom ruší / a blesk si vetry obľúbia? // Čo, ak by ťa aj kritik tvrdšie hrešil a verejne by chyba vyšla najavo. Hľadiac na cieľ, dáva ti priestor, / aby si nemal v nenávisti lekára. Nájde sa azda niekto, komu sa lieky protivia? / Bez nich sa však nevráti vytúžené zdravie.

Katarína Karabová, Trnavská univerzita, Katedra klasických jazykov

Zoznam použitej literatúry:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Trnava: Lúč, 2000, s. 1508.

Zachar, Andrej: Andreae Zachar ...quibus accidit brevis tractatus de poesi lyrica, dimensionibusque metrorum, suis notis et exemplis illustratorum. Tyrnaviae: Typis Tyrnaviensibus, 1777.

Súťažná otázka:
Ktoré dielo Andrej Zachar neodporučil publikovať a kto je jeho autorom?

Správne odpovede zasielajte do 20. marca 2017 na adresu: Katedra klasických jazykov, Trnavská univerzita, Filozofická fakulta, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava alebo emailom na klasjaz@truni.sk. Z účastníkov súťaže vyžrebujeme jedného, ktorý získa knižnú cenu.

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (2 hlasovali)