novinky z radnice

„Starý bojovník slovenskej národnostnej strany sa rozlúčil s nevďačným svetom... Za programm slovenských národnostných prepiatcov bojoval vždy s otvoreným šišakom, s mužskou smelosťou... Bol snemovým vyslancom a vtedy pred ľudom celou silou bránil svoje stanovisko, ktoré mohlo byť korrektné, ale nemohlo sa uskutočniť. Mal i procesy, prišiel i do väzenia..."
Podľa Nagyszombatésvidéke, citované v časopise Právny obzor, júl – september 1917[1]

V marci tohto roku si pripomíname sté výročie úmrtia doktora Františka Veselovského (* 30.9.1845 –†13.3.1917)[2], nášho takmer spolurodáka, poslanca uhorského snemu za Slovenskú národnú stranu (zvolený v roku 1901) a riaditeľa Ľudovej banky v Trnave. Doktora Veselovského si pre jeho pevný charakter, presvedčenie a odborné kvality vážili tak spolubojovníci za práva Slovákov v Uhorsku, ako aj príslušníci opozičného tábora, čoho dôkazom je aj uvedená dvojnásobná citácia.

Zrod slovenského národovca
František Veselovský-Muranec sa narodil v roku 1845 v Liptovskej Lúžnej rodičom Františkovi a Barbore, rodenej Cibuľkovej. Prímenie Muranec dostal preto, lebo jeho rodičia mali ako prví v obci murovaný dom. Mimochodom, doteraz v obci Liptovská Lúžna nosí dobrá polovica obyvateľstva priezvisko nášho buditeľa. Základné vzdelanie získal František Veselovský v Lúžnej, pokračoval na štátnom rímskokatolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Toto gymnázium bolo založené v roku 1855 zásluhou biskupa banskobystrickej diecézy Štefana Moyzesa (1797 – 1869) a školského dozorcu Jozefa Kozáčka, vyučovalo sa tu v slovenskom jazyku okrem nemčiny a latinčiny. Až do roku 1867 gymnázium viedol významný národný buditeľ Martin Čulen[3], ktorý vyučoval aj Františka Veselovského[4] a nepochybne ovplyvnil jeho zmýšľanie. Na gymnáziu v Banskej Bystrici študoval v tých rokoch a maturoval aj Svetozár Hurban (s neskorším prímením Vajanský), syn národovca Jozefa Miloslava Hurbana (1817 – 1888). Je veľmi pravdepodobné, že obaja národovci sa spoznali a spriatelili práve na banskobystrickom gymnáziu a spolupracovali potom celý život v procese národného obrodenia Slovákov. Tak František Veselovský ako aj Svetozár Hurban po matúre v Bystrici študovali právo v Bratislave. Obaja boli členmi študentského spolku Naprej, ktorého cieľom bolo aktivizovať národné uvedomenie Slovákov[5]. Od 70. rokov 19. storočia pôsobil doktor Veselovský ako advokát v Trnave[6]. Presnejšie, počínajúc rokom 1872 je vedený v daňovom registri mesta Trnavy ako platiteľ dane, od tohto roku teda vykonával v Trnave samostatnú advokátsku prax[7].

Dom medzi Oudes a domom s vežičkami na dnešnej Hlavnej, v ktorom mal dr. Veselovský kanceláriu v r. 1872. Zdroj: Západoslovenské múzeum

Život v Trnave
Po príchode do Trnavy sa mladý pravotár Veselovský začlenil do okruhu tunajších národne uvedomelých Slovákov. Tí sa v 70. rokoch 19. storočia sústreďovali okolo advokáta Vendelína (Bohboja) Kutlíka s manželkou Boženou. Vendko Kutlík, ako ho nazývali priatelia, mal v rokoch 1870 – 1871 advokátsku prax na adrese: Trnava 141 (spolu s Jozefom Bartonekom, Jozefom Keszelym a Haufelom[8]), býval na Divadelnej 91. V novembri 1870 v Kutlíkovej kancelárii pracoval ako koncipient aj Svetozár Hurban[9]. Ako bolo spomenuté, František Veselovský sa so Svetozárom Hurbanom dobre poznal ešte zo stredoškolských štúdií a v Trnave len pokračovali v národnobuditeľských aktivitách. Jednou z najvýznamnejších v danom období bol zrod Besedy slovenskej, ktorá po dlhých prieťahoch bola v roku 1872 aj oficiálne schválená[10]. Do činnosti Besedy sa zapájal aj doktor Veselovský. Tiež sa stal právnym poradcom a dlhoročným funkcionárom Spolku sv. Vojtecha[11] (Spolok mal prvé ustanovujúce zhromaždenie 14. septembra 1872[12]). Doktor Veselovský bol vo vedení Spolku sv. Vojtecha v Trnave minimálne ešte aj v roku 1904. Je iróniou histórie, že dôkaz o tom poskytuje práve nepriateľský tábor. Na zasadnutí spolku Femka (vzdelávací spolok založený na odnárodňovanie Slovákov) v Trnave v auguste 1904 prijali totiž výzvu: „Žiadame, aby sa slovenský spolok Svatovojtešský, ktorý vedú Martin Kollár a Fraňo Veselovský, rozpustil a aby základný majetok, knihy tohoto spolku odovzdané boli maďarskému spolku Svätoštefanskému[13]."

Keď v roku 1897 Katolícka ľudová strana zakladala v našom meste Trnavskú a vidiecku ľudovú banku, úč. spol., pri jej zrode sa angažoval práve dr. Franko Veselovský[14]. Dlhé roky bol jej riaditeľom a “veľmi krásne ju viedol“ (citácia z Nagyszombatésvidéke, 1917)[15].

Dom, ktorý vlastnil dr. Veselovský na Hlavnej 42 (potom Ráckoczyho 11) od cca 1889 do smrti. Zdroj: Západoslovenské múzeum

Podľa záznamov v daňových registroch mal v roku 1888 doktor Veselovský advokátsku kanceláriu na adrese: Trnava 42. Išlo o meštiansky dom na dnešnej Hlavnej ulici na mieste, kde dnes stojí bývalý obchod „Pod stĺpami“. Približne v roku 1889 sa doktor Veselovský stal majiteľom tohto domu, v ktorom býval až do smrti[16]. V čase jeho skonu v roku 1917 sa dnešná Hlavná volala ulica Ferenca Rákoczyho; Veselovského dom mal číslo 11[17], čo je tá istá adresa.

Politické aktivity doktora Veselovského
Doktor Veselovský sa pôvodne hlásil k programu Katolíckej ľudovej strany, ale začiatkom 20. storočia vstúpil do Slovenskej národnej strany[18]. A hneď na začiatku dosiahol významný politický úspech. V roku 1901 boli po viac ako 30 rokoch do uhorského snemu zvolení štyria poslanci za Slovenskú národnú stranu: Martin Kollár v trnavskom okrese, Ján Valášek vo vrbovskom okrese, Ján Ružiak v liptovskomikulášskom a doktor František Veselovský za senický okres. Senický vyslanec, doktor Veselovský si svoje víťazstvo musel odpykať. V predvolebných rečiach žiadal vyučovanie na školách v Hornom Uhorsku v slovenskom jazyku a iné základné národnostné práva, za čo bol obžalovaný za poburovanie maďarského národa. Napriek obrane vlastnej a šesťhodinovej obrannej reči advokáta Štefana Fajnora bol odsúdený na jeden rok väzenia a tisíc korún pokuty[19].

Dr. Veselovský s Martinom Kollárom a trnavskými voličmi. Zdroj: Trnava 1238 – 1938. Vydala Rada mesta Trnavy na pamäť 700-ročného jubilea. Trnava 1938. Tlač: Spolok sv. Vojtecha v Trnave

Za obsah svojich rečí, tento raz na predvolebnom zhromaždení v roku 1904, bol trnavský advokát doktor Franko Veselovský znova súdený. Najprv bol nitrianskou sedriou prekvapujúco spod obžaloby oslobodený[20], avšak prešporská súdna tabuľa rozhodla o jeho vine a uložila mu trest jeden rok štátneho väzenia. Nastúpil ho vo Vacove 9. 1. 1905[21].

Doktor Veselovský vstúpil do volieb aj v máji 1906. Kandidoval za Slovenskú národnú stranu v Senici, jeho protikandidátom bol Jozsef Emödy. Doktor Veselovský mal získať približne o 300 – 400 hlasov viac ako jeho súper, ale vďaka agresívnej protislovenskej politike tej doby, keď slovenských voličov pod rôznymi zámienkami diskreditovali a nepripustili k voľbám (napr. ak volič zahlásil svoje meno alebo meno Veselovského po slovensky, už bol jeho hlas neplatný), Veselovský prehral[22]. Slovenskí voliči sa trikrát telegraficky sťažovali ministrovi vnútra na bezprávie vo voľbách[23], ale všetko bolo márne.

Doktor Franko Veselovský sa angažoval aj v procese nesmierne populárneho Ferdiša Jurigu (1874, Gbely – 1950, Bratislava), katolíckeho kňaza a poslanca v uhorskom sneme až do roku 1918 (za Slovenskú ľudovú stranu). Šestnásteho novembra 1907 sa v Bratislave konal proces so stupavským farárom Jurigom. Za dva uverejnené články (Ohrňme rukávy a Faraoniti a Herodiáni) bol obvinený z poburovania proti maďarskému národu, doktor Veselovský ho sprevádzal procesom spolu s “národnými vyslancami Blahom, Hodžom a Kollárom“[24].

Jedna z posledných verejných zmienok o doktorovi Veselovskom sa nachádza vo viedenskej tlači. Tlač tej doby uverejňovala aj zoznamy ubytovaných hostí v hoteloch metropoly, kúpeľoch a podobne. Tak sa z viedenského časopisu Wiener Fremdenblatt dozvedáme, že v máji 1913 sa advokát Veslovský ubytoval vo viedenskom hoteli Post[25].

Doktor Emil Stodola skonštatoval v svojom nekrológu na Dr. Veselovského, ktorý vyšiel v spomínanom Právnom obzore: „Celý svoj život statočne a svedomite pracoval na národa roli dedičnej… V uhorskej snemovni povedal pozoruhodné reči, svoje dejstvovanie pri vystupovaní odpykal spolu s kolegom Valáškom žalárom… Jeho pamiatka bude vzácna v národe."[26]

Doktor Franko Veselovský zomrel 13. marca 1917 v Trnave[27]. Pochovaný je spolu s manželkou Elenou, rodenou Mikeskovou (1875 – 1919), na Novom cintoríne, Ulica Terézie Vansovej v Trnave. Manželia zomreli pravdepodobne bezdetní.[28]

Vďační a pamätliví Trnavčania nezabudli na svojho takmer rodáka, veď doktor Veselovský strávil v našom meste viac ako 40 rokov a prispel k národnému a hospodárskemu pozdvihnutiu tu žijúcich Slovákov a celého mesta. Pomenovali sme po ňom jednu z ulíc v dnešnej štvrti Špíglsál. V tomto roku si pripomíname sté výročie jeho úmrtia. Večná česť jeho pamiatke.

Jana Judinyová

Autorka ďakuje za pomoc prof. PhDr. Eve Fordinálovej, CSc., PaedDr. Simone Jurčovej, Západoslovenské múzeum, PhDr. Eve Veselovskej, OÚ Liptovská Lúžna a pracovníčkam archívu a matriky MsÚ Trnava.

Zároveň si dovoľuje poprosiť čitateľov, ktorí by vedeli prispieť ďalšími poznatkami k osobe Dr. Franka Veselovského, aby sa prihlásili v redakcii.


[1]Právnyobzor, č. 1, ročník 1, júl -- september 1917, zodpovedný redaktor a vydavateľ Dr.utr. Emil Stodola, tlač: Budapeštiansky nakladateľský spolok, úč. sp. v Budapešti, 1917, s. 18-19

[2]Vítek P., Churý S., Veselovský M.: Liptovská Lúžna – história obce, vydala obec Liptovská Lúžna, tlač: TYPOPRESS s.r.o., Liptovský Mikuláš, ISBN: 80-969262-6-8, s. 81-82; Právny obzor, č. 1, ročník 1, júl – september 1917, zodpovedný redaktor a vydavateľ Dr. utr. Emil Stodola, tlač: Budapeštiansky nakladateľský spolok, úč. sp. v Budapešti, 1917, s. 18-19

[3]Fajčíková K.: Bystrica prepisuje dejiny: prvé slovenské gymnázium bolo u nás. 23.2.2015Výpoveď historika V. Sklenku. https://nasabystrica.sme.sk/c/7661581bystric

[4]Vítek P., Churý S., Veselovský M.: Liptovská Lúžna – história obce, vydala obec Liptovská Lúžna, tlač: TYPOPRESS s.r.o., Liptovský Mikuláš, ISBN: 80-969262-6-8, s. 81-82

[5]https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Naprej

[6]Vítek P., Churý S., Veselovský M.: Liptovská Lúžna – história obce, vydala obec Liptovská Lúžna, tlač: TYPOPRESS s.r.o., Liptovský Mikuláš, ISBN: 80-969262-6-8, s. 81-82

[7]MG Trnava, daňové knihy 3B/339, daňový register 1872

[8]MG Trnava, daňové knihy 3B/339, daňový register 1870-1871

[9]Petrus, Pavol: Vajanský zblízka. Výber listov. Bratislava: Tatran, 1987, s. 38

[10]Pöstenyi, Ján: Z minulosti Trnavy do prevratu (1918). In: Trnava 1238 -1938. Vydala Rada mesta Trnavy na pamäť 700-ročného jubilea. Trnava 1938. Tlač: Spolok sv. Vojtecha v Trnave. s.61-62

[11]Vítek P., Churý S., Veselovský M.: Liptovská Lúžna – história obce, vydala obec Liptovská Lúžna, tlač: TYPOPRESS s.r.o., Liptovský Mikuláš, ISBN: 80-969262-6-8, s. 82

[12]Pöstenyi, Ján: Z minulosti Trnavy do prevratu (1918). In: Trnava 1238 -1938. Vydala Rada mesta Trnavy na pamäť 700-ročného jubilea. Trnava 1938. Tlač: Spolok sv. Vojtecha v Trnave. s.62

[13]Noviny Čech č. 234 z 25.8.1904, s. 5

[14]Tkáč, M.: Počiatky slovenského bankovníctva. kapitola: Okolnosti vzniku prvých slovenských bánk. S. 16

[15]Právny obzor, č. 1, ročník 1, júl – september 1917, zodpovedný redaktor a vydavateľ Dr. utr. Emil Stodola, tlač: Budapeštiansky nakladateľský spolok, úč. sp. v Budapešti, 1917, s. 19

[16]Informáciu mailom poskytla PaedDr. Simona Jurčová, vedúca prezentačného oddelenia,

Západoslovenské múzeum v Trnave dňa 6. 2. 2017, použité s jej schválením; autorka ďakuje za túto informáciu

[17]overené na matrike MsÚ Trnava dňa 13.2.2017

[18]Dobrotková, M.: Trnava v rokoch 1848 -1938. Sociálne a národnostné pomery, pozn. 52. In: Šimončič J. a kol.: Dejiny Trnavy, zv.1. Vydalo mesto Trnava 2010

[19]Lehotká, D.: Staršie dejiny Senice. In: Benža Mojmír a kol.: Senica - dejiny mesta. Vydavateľ: Mestský úrad v Senici, 1996 s. 53

[20]Čech č. 29 z 29.1.1904, s. 5

[21]http://www.nasaadvokacia.sk/bb_proces.html

[22]VorarlbergerVolksblatt, denník, č. 106, 41. ročník, 10.5.1906, s. 1-2

[23]Čech, č. 123, 5.5.1906, s. 2

[24]Eva, výber z ročnej tlače 1907, č. 3, s. 44

[25]Fremdenblatt č. 141 z 25.5.1913, s. 53

[26]Právny obzor, č. 1, ročník 1, júl-september 1917, zodpovedný redaktor a vydavateľ Dr.utr. Emil Stodola, tlač: Budapeštiansky nakladateľský spolok, úč. sp.v Budapešti, 1917, s. 19

[27]overené na matrike MsÚ Trnava, dňa 13.2.2017

[28]pátraním na matrike MsÚ sa nepodarilo nájsť potomkov (dňa 13.2.17 a 15.2.17)

Zatiaľ nehodnotené