novinky z radnice

Keby sa tak dalo na krátky čas nakuknúť do Trnavy v niektorom období jej zaujímavej histórie! Čo by ste si vybrali? Predpokladám, že by to bolo niečo príjemné alebo slávnostné, a nie moment invázie Tökölyho vojakov. Napríklad vítanie niektorého z panovníkov, keď prišiel do mesta aj s družinou? Zasadnutie mestskej rady? Nejaká veľká procesia? Oslava vinobrania? Jarmok?
Predstavte si, že by ste sa ocitli na trnavskom námestí napríklad niekedy začiatkom 16. storočia – ešte predtým, ako Trnavčania postavili mestskú vežu. Ako asi to námestie vyzeralo bez súčasných historických dominánt – bez veže, trojičky a divadla, ale s kamenným mostom cez Trnávku či kráľovskou kúriou? A ako vlastne vyzerali domy, ktoré si vtedy Trnavčania stavali? To všetko by ste sa na takom malom výlete do minulosti dozvedeli. Akurát by ste museli mať šťastie, aby práve nezúrila morová epidémia, aby ste sa neocitli v horiacom meste, aby ulice neboli plné vojska, aby vás zhodou okolností nepripútali k stĺpu hanby alebo nezavreli do žalára... a aby vás nepostretlo ešte asi tisíc iných možných nástrah, kvôli ktorým by ste nestihli presun nazad do 21. storočia.

V roku 1875 by ste do Trnavy mohli docválať na koni, priviezť sa na voze, koči, fiakri, alebo prísť jednoducho vlakom na stanicu. Ubytovať by ste sa mohli v hostinci Polnitzkého na južnom predmestí, alebo v hoteli U čierneho orla Jánosa Albrechta priamo na námestí. Horšie by to bolo s dorozumievaním. V roku, keď zatvorili Maticu slovenskú, by ste sa mali prezentovať maďarčinou. Nemčina by tiež nebola zlá voľba – najmä v židovských prevádzkach. Po slovensky (trnavsky) by vám rozumeli na trhu či v súkromí rodín, inde by ste možno nepochodili. Menej podozriví by ste na verejnosti boli, ak by ste použili trebárs všetky tri jazyky v jednej vete...

Váš odev by bol nemenej dôležitý. Mal by byť dobovo moderného strihu, z kvalitnej látky, šitý u dobrého krajčíra. O topánkach nehovoriac. A ešte účes a u mužov fúziky, také pekné, našuchorené do strán. Podľa celkovej vizáže by si vás už Trnavčania niekam zaradili. S rifľami, tričkom a teniskami by ste skončili v skupinke „ten od cirkusu“.

Čo by ste v Trnave v roku 1875 našli? Určite by ste si chceli urobiť prechádzku po historických pamiatkach, ktoré poznáte aj dnes. Cez námestie by ste aj vtedy videli dominantné veže hrubého kostola, prešli by ste sa okolo starých budov slávnej univerzity k invalidskému kostolu, potom okolo jatiek k paulínom. Tam by ste prešli cez most okolo sochy sv. Jána Nepomuckého ponad potok a ďalšou malou uličkou (Trhovou) by ste sa dostali na Dolnohrubú ulicu (Hlavnú) plnú obchodov. Potom okolo divadla ešte niekoľko krokov po Hornohrubej ulici (Štefánikovej) k jezuitom. Vrátili by ste sa, pri divadle zahli k františkánom a ďalej fortňou cez hradby do promenády. Prechádzkou na juh by ste prišli okľukou k Polnitzkého hostincu a znova na Dolnohrubú ulicu. Budova súdu ešte nestála, bola tam len stavba starej strelnice z konca 18. storočia. Neďaleko pri hradbách stála aktuálna strelnica, oproti vile bývalého mešťanostu Ignáca Emmera. Špitál a Kostolík sv. Heleny by ste našli tam, kde je dnes. Od Dolných bášt v diaľke za Mlynským potokom sa vypínala ešte jedna veža z veľkej budovy, o ktorej by ste sa od Trnavčanov dozvedeli, že tam boli ešte pred sto rokmi mníšky klarisky a teraz sú tam starí vojaci – veteráni, čo nemajú všetkých päť pokope, chudáci. Trasa by nebola veľmi odlišná od tej, ktorú absolvujú turisti dnes. Líšilo by sa všetko ostatné.

Turistov bolo vtedy v našom meste asi ako šafranu. Ľudia sem prichádzali v roku 1875 za nejakým účelom, nie len obdivovať kostoly a pamiatky. Do Trnavy sa chodilo na jarmoky, za obchodmi, či na návštevu, nie iba tak, že teraz cestujem, idem sa pozrieť, ako to v Trnave vyzerá a neprekáža mi, že tam nikoho nepoznám. Darmo, iná doba, iné zvyky. Cudzinec by tu mal svojho hostiteľa, ktorý by ho po meste sprevádzal ako domáci a pomerov znalý. Na potulkách by vnímal architektúru, sochy, starobylosť a určite by do niektorého kostola zašiel na bohoslužby. Ale jeho kroky po Trnave by zrejme viedol hostiteľ, s ktorým by nevynechali návštevu niektorej viechy, kaviarne či cukrárne.

V Trnave bolo vtedy niekoľko kaviarní, kam sa dalo zájsť, prečítať si pri káve noviny a niekde si aj zahrať karty či biliard. V druhom dome od radnice mal kaviareň Georg Hermann a vedľa bola pekáreň Fridricha Furcheho, takže ak títo dvaja spolupracovali, zákazníci mali ku káve aj čerstvé pekárske výrobky. Oproti vyrábal a predával Simon Herzog pálenku. Na rohu s uličkou (dnes Trhovou) bola v roku 1875 kaviareň Karola Weezenkirchena, ktorý ju ešte v roku 1873 viedol v dome č. 9 (na Hlavnej, kde bola neskôr Thalmeinerova kaviareň). O dva domy ďalej sa schádzala pánska spoločnosť v Trnavskom kasíne.

Strážcom námestia bola Svätá Trojica a jej blízkou susedkou verejná studňa, vtedy ešte s prístreškom a veľkými kaďami na vodu. Vedľa divadla sa dali kúpiť koloniálne delikatesy v obchode u Smékala Pod striebornou guľou. V dome na rohu Divadelnej a Hornohrubej ulice (Štefánikovej) bola cukráreň Augusta Wiesera, u ktorého sa dali kúpiť okrem zákuskov aj lístky na predstavenie do divadla, ak tam chystali práve niečo zaujímavé. Hneď vedľa v dome mal kaviareň Jozef Martini. Wieserovej cukrárni konkuroval cukrár Celestín Vaculík na juhovýchodnom rohu námestia. Ďalšia cukráreň, Ferdinanda Haydta, bola v roku 1875 na Hviezdoslavovej ulici. Ktovie, kto bol v roku 1875 hviezdou trnavských cukrárov? Wieser, Vaculík, alebo Haydt?

V uličke za rohom námestia, na začiatku Hornopotočnej ulice (dnes je tam pošta) zdedila Hermína Killiusová kaviareň po otcovi. Podnik viedla so svojím manželom Ferdinandom Eckhardtom. Hneď v dome vedľa opravoval, vyrábal a predával hodiny známy trnavský hodinár Adolf Lobmayer. Lobmayerove hodiny ukazovali čas vo viacerých meštianskych domácnostiach.

Keby ste sa chceli na pamiatku odfotografovať, mohli ste si vybrať z dvoch fotoateliérov. Na Dolnohrubej ulici medzi radnicou a uličkou (Zámočníckou), vedľa Furcheho pekárne mal ateliér v rokoch 1873 – 1879 fotograf Henrik Doležel. Na dnešnej Hviezdoslavovej ulici neďaleko Kostola sv. Anny bol vtedy fotoateliér Viliama Wietza. Ale akurát získal lepšie miesto neďaleko Doležala na čísle 38, tak sa tam ešte do konca roka presťahoval a robil mu konkurenciu. Lekára Ferdinanda Kanoviča by ste našli v tom istom dome, kde mal fotoateliér Doležel. Advokát Vendelín Kutlík mal svoju kanceláriu na Chlebovom rínku (Radlinského).

Koncom októbra 1875 by ste možno stihli aj svadbu dvadsaťtriročného Fridricha Furcheho, pekárskeho majstra a hrdého nositeľa remesla po otcovi Antonovi. Vzal si devätnásťročnú Jozefínu Mihaličkovú, po mame z rodiny Ostermayerovcov. Ako sme spomínali, už vtedy bývali na adrese Trnava 43, v dome s pekárňou a obchodom, vedľa Hermannovej kaviarne.

Na dobytčom trhu na predmestí si zvyčajne statkári vyberali kone a dobytok, ale niekedy tam rozložili svoj šiator cirkusanti a hneď z toho bolo rušné miesto plné detí. Keby ste tam vytiahli svoj smartfón z 21. storočia, boli by ste určite hviezdou všetkých iluzionistov. (Len, či by fungovala sieť...)

A ešte niečo. Z tohto výletu by ste pohľadnicu neposlali, na tie si Trnavčania museli počkať ešte takých dvadsať rokov.

Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave

Fotografie:

1. Námestie s trojičkou, 1868, Reiffenstein a Rösch vo Viedni
2. Trnavské divadlo a studňa s kaďami, 1868, Reiffenstein a Rösch vo Viedni
3. Severovýchodný roh námestia, 1868, Reiffenstein a Rösch vo Viedni
4. Výhľad na hrubý kostol, 1868, Reiffenstein a Rösch vo Viedni
5. Cukráreň Augusta Wiesera okolo roku 1879, zbierka ZsM
6. Dámsky odev na fotografii Henrika Doležela, zbierka ZsM
7. Reklama fotoateliéru Henrika Doležela 1873 – 1879, zbierka ZsM
8. Muž zákona na fotografii Viliama Wietza, okolo roku 1875, zbierka ZsM
9. Trnavský manželský pár na fotografii Viliama Wietza, okolo roku 1875, zbierka ZsM

 Zdroje:

Štátny archív v Trnave, MG Trnava Daňové registre z roku 1875, knihy 347 – 350

Matriky sobášov, r.-k. cirkev Trnava, rok 1875 [online]. [Cit. dňa 2017-02-13]. Dostupné na internete: <https://familysearch.org/

RÚČKA, Š.: Trnava čili historicko-miestopisný nástin krutých osudov a pamätností.... Škarniclova tlačiareň v Skalici, 1868

Zbierkový fond Západoslovenského múzea v Trnave

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.7 (11x hodnotené)