novinky z radnice

Marcové lúče slnka zohriali vzduch, zatlačili mráz a spolu s kvapkami dažďa prebudili prírodu zo zimného spánku. Kolobeh ročných období nás zväčša už neprekvapí, no vždy prináša impulz do nášho každodenného konania i myslenia. Teplejšie dni a slnkom zaliata krajina sú pozvánkou nielen do prírody, ale vlievajú nám aj istú dávku optimizmu. Práve ten by sme potrebovali aj v sociálnej rovine. Už dlhšiu dobu v nej prevláda rezignácia, ukazovanie prstom na iných či celková tlaková níž. Zrážky z nej neprinášajú blahodarný úžitok vlahy, ale skôr kyslý dážď nedôvery, sporov, nenávisti a hľadania chýb u iných. Závan slov prúdiaci zo všetkých strán stupňuje svoju intenzitu agresivitou, vulgárnosťou či bezohľadnosťou. Chvenie vzduchu nepramení z hľadania pravdy a možnej spolupráce, ale z presadzovania seba na úkor iných. Ťažké preplnené mraky informácií vo svojej protichodnosti a bez súvislostí visia nad krajinou, ktorá si zvyká na sprievodný hluk hromov. Kde-tu sa zablýska, pričom prehlbovanie vzájomných sporov a delenie sa na tých, ktorí sú s nami a ktorí sú proti nám, zahusťuje celkovú atmosféru. V ťaživom vzduchu cítiť závan ničivej búrky.

V prírode sme odkázaní na príchod jari, dažďa i búrok ako zákonitých dôsledkov pohybu Zeme okolo Slnka. Svojím vzťahom k prírode, pôde i okoliu môžeme čiastočne, pozitívne alebo negatívne, vplývať na prirodzenú rovnováhu, ktorá je predpokladom života na Zemi. Prejavom našej schopnosti myslieť je rešpektovanie podmienok uchovávajúcich život v jeho rozmanitosti. O to dôležitejšia je naša úloha v celkovej atmosfére spoločnosti. Na rozdiel od pohybu Zeme pri počasí, na atmosféru medzi nami máme bezprostredný dosah. Patrí k nim aj rozhodnutie, či chceme alebo nechceme zostať na bode mrazu. Rozdelení na dobrých a zlých, na tých, ktorí majú pravdu a tých, ktorí sa mýlia. Chceme zväčšovať napätie tým, že budeme ľudí, kolegov a susedov posudzovať podľa zdania a ohovárania tak, ako sa nám to hodí? Budeme rozsievačmi vetra a búrok, alebo svojím úsmevom a podanou rukou odkážeme k slnku? Nie vždy sa dá usmievať, podobne ako nie každý deň prerazí slnko mrak. No skúsenosť s dotykom lúčov a vedomie jeho existencie mi dáva napriek zatiahnutej oblohe silu usmiať sa, priatelia. Jar je tu, je v nás. Pustime aj slnko k nám.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (135x hodnotené)