novinky z radnice

Už viac ako pol roka možno na uliciach nášho mesta stretnúť profesora Zhanga Changhuiho. Profesor Zhang, ako ho oslovujú jeho študenti, pochádza z Číny a už nejaký čas zasväcuje študentov Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave do tajov čínskeho jazyka. Narodil sa v roku 1979 v provincii Jilin (severovýchodná Čína). Študoval odbor lingvistika a aplikovaná lingvistika na Tianjinskej univerzite (prvá štátna univerzita v Číne), na tejto univerzite aj dokončuje svoje magisterské štúdium. Na Slovensku žije a pracuje ako učiteľ čínštiny už tretí rok. Je ženatý, hovorí po anglicky a japonsky. Je nielen kvalitným pedagógom, ale tiež vnímavým pozorovateľom a znalcom života.

* Povedzte nám pár slov o sebe: koľko máte rokov, odkiaľ pochádzate, čo ste študovali?

- Mám 38 rokov. Vyštudoval som v Číne odbor lingvistika a aplikovaná lingvistika na univerzite Tianjin University. Pochádzam zo severovýchodnej Číny, z oblasti, ktorá leží v blízkosti čínsko-ruských hraníc. Hovorím po anglicky, japonsky a trocha aj po slovensky, napokon, veď tu žijem už tretí rok.

* Kde ste učili pred vaším príchodom na Slovensko?

- Len v Číne. Toto je moja prvá práca v zahraničí. Slovensko je pre mňa prvou zahraničnou krajinou, do ktorej som vstúpil a kde žijem.

* Ako ste sa dostali do našej krajiny?

- Na začiatku všetkého bola spolupráca medzi Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre (SPU) a mojou univerzitou Tianjin University, vtedy som už na univerzite pracoval ako doktorand. Keď som prišiel na Slovensko, začal som najskôr vyučovať čínštinu na SPU. Postrehli sme rastúci záujem o čínštinu, a preto sme založili v Bratislave Konfúciov inštitút. Náš inštitút zahájil následne výučbu čínštiny na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V akademickom roku 2016 / 2017 sme začali vyučovať čínsky jazyk aj na UCM v Trnave.

* Vyučovali ste čínštinu už aj pred vaším príchodom na Slovensko?

- Áno. Viac ako desať rokov som učil skupinky zahraničných študentov priamo v Číne.

* Aké dojmy ste dosiaľ získali zo Slovenska a osobitne z Trnavy? Páči sa vám v našom meste?

- Život v Trnave je v mojej mysli spojený s pokojom. Najväčší dojem na mňa dosiaľ urobilo, že je tu pomerne ticho. Mám rád pokojný život, ktorý človek dokáže precítiť, aj si ho trocha vychutnať. Tunajší ľudia sú ku mne všetci veľmi priateľskí. Je síce medzi nami určitá jazyková bariéra, ale stačí, aby sa človek usmial, a veci sa ľahšie vyriešia. Aj podnebie je tu celkom príjemné. Viem, že najmä v centre Trnavy sa nachádza veľa kostolov, a preto vaše mesto volajú „parva Roma“, „Malý Rím“ alebo najnovšie aj „Slovenský Rím“. Hoci tieto chrámy ešte všetky nepoznám, určite budem doma na Trnavu spomínať najmä pre tie kostoly. Dozvedel som sa, že približne 35 km severne od Trnavy leží mesto Piešťany, najznámejšie kúpele na Slovensku, a že tam prichádzajú návštevníci z celého sveta, aby sa liečili účinkom horúcich prameňov. Dúfam, že sa mi v blízkom čase podarí Piešťany navštíviť a vyskúšať aj účinok piešťanských kúpeľov...

* Čo si myslíte o našich študentoch? Ste spokojný s ich prácou? Čo by mohlo byť celkove lepšie?

- Na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave učím spolu 45 študentov v dvoch skupinách. Väčšina z nich sa naozaj snaží nadobudnúť znalosti čínskeho jazyka. Vo všeobecnosti je to tak, že v prvých štádiách má takmer každý problémy s výslovnosťou. Väčšina mojich študentov sa však naozaj usiluje. Na druhej strane, majú len dve hodiny čínštiny týždenne, čo naozaj nie je veľa.

* Prečo podľa vášho názoru každý rok narastá vo svete počet záujemcov o čínštinu?

- Na prvom mieste podľa mňa stojí dôvod, že ľudia sú zvedaví na „neznáme kraje“ a Čína bola už od pradávna považovaná za tajomnú krajinu. A kľúčom od vstupnej brány k tajomstvám Číny je jazyk tejto krajiny. Na druhom mieste je určite skutočnosť, že Čína v medzinárodnom kontexte získava čoraz väčší vplyv, a to menovite najmä v ekonomickej sfére. To vedie čoraz viac ľudí k tomu, aby sa učili po čínsky, aby mohli ľahšie a prirodzenejšie komunikovať s čínskymi partnermi. A nakoniec, ukazuje sa, že mnoho ľudí sa zaujíma o Čínu len tak, chcú spoznať jej kultúru, medicínu, históriu a spôsob života. Prvým stupňom v procese pochopenia Číny je teda celkom prirodzene naučiť sa jazyk krajiny.

* UNESCO uverejnila rebríček najťažších jazykov na svete. Podľa neho je čínština považovaná za najťažší jazyk, nasleduje gréčtina a tretím najťažším jazykom má byť arabčina. Čo si vy myslíte o tom, že čínsky jazyk je považovaný za najťažší na svete? Čo je pre cudzincov, ktorí sa začínajú učiť po čínsky, najproblematickejšie?

- Pozrite sa, čínština je veľmi starý, ale stále aj veľmi živý jazyk. Má za sebou niekoľko tisícročnú históriu, ako jazyk sa čínština, pravdaže, menila, ale nikdy sa jej vývoj neprerušil. Čínsky jazyk patrí do skupiny sino-tibetských jazykov. Viac ako miliarda svetovej populácie dnes hovorí po čínsky a čínština je jedným zo šiestich oficiálnych jazykov OSN (angličtina, francúzština, španielčina, arabčina, čínština a ruština).

Pri štúdiu čínskeho jazyka vidím najväčší problém vo vzťahu hovoreného a písaného jazyka. Písaná forma čínštiny totiž nemá žiadne charakteristiky, ktoré by mohli pomôcť pri výslovnosti jednotlivých hlások. Okrem toho, v našom jazyku je hojný výskyt mnohovýznamových slov, to znamená, že jedno a to isté slovo môže mať veľa významov. Niekedy sú si tieto významy podobné, ale môžu byť aj úplne rozdielne. Máme aj množstvo homoným – slov s rovnakou výslovnosťou ale s odlišným významom. Ďalší možný problém pre študujúcich čínštinu sú slová, ktorých význam možno rozlíšiť len podľa tónu, pričom v našom jazyku existujú až štyri tóny. A niekedy ani samotný tón nepostačí na pochopenie významu frázy v texte.

Podľa môjho osobného názoru kolujú rôzne náhľady na čínsky jazyk, ale to, čo ľudia zachytia, nemusí byť celá pravda, môže ísť v určitom zmysle len o nepochopenie. Nepochopenie a omyly vznikajú vždy, ak sa človek dôkladne neoboznámi s vecou. Preto musíme vo všeobecnosti veci ľuďom poriadne vysvetliť. Osobne si myslím, že nie je ľahké naučiť sa poriadne čokoľvek, a rovnako je to aj pri cudzom jazyku. Som pevne presvedčený, že štúdium jazyka nezahŕňa len nároky na inteligenciu, je potrebné svojmu zámeru venovať tiež úsilie, prácu a čas. Neviem sa vyjadriť k tomu, či je čínština najťažší jazyk na svete alebo nie. Ale rád by som povedal všetkým záujemcom o čínštinu, že čokoľvek sa človek učí, všetko je ťažké, ak sa to chcete naučiť poriadne. Je v prirodzenosti vecí tohto sveta, že ak chcete čokoľvek robiť dobre, musíte prekonať veľa ťažkostí, byť vytrvalý, no nakoniec dosiahnete svoj cieľ.

* Čo všetko má človek urobiť, aby bol schopný rozprávať po čínsky?

- Na prvom mieste sa musí zaujímať o tento jazyk. Ďalej musí byť mentálne pripravený na to, že mu táto činnosť zaberie veľa času, najmenej dva roky až celý život, čo však platí pre akýkoľvek cudzí jazyk. Po tretie, čas, ktorý druhí využívajú na pitie kávy alebo na márnenie času iným spôsobom, odporúčam na štúdium niečoho prospešného, v našom prípade na učenie sa čínštiny. A po štvrté, vytrvalosť je pri štúdiu akéhokoľvek jazyka nevyhnutná.

* V súčasnosti sa cudzie jazyky v porovnaní s nedávnou minulosťou vyučujú odlišným spôsobom. Mohli by ste krátko vysvetliť moderný spôsob výučby vášho rodného jazyka?

- Naučiť sa jazyk nezahŕňa v sebe len naučiť sa veľa slovíčok a gramatiku, ale najmä rozvíjať komunikačné schopnosti študenta. Moderné metódy výučby jazykov venujú väčšiu pozornosť novému konceptu – „nechať študentov, aby sa učili jazyk tak, že ho priamo používajú“. Výučba čínštiny tiež rýchlo prijala niektoré moderné metódy, napríklad túto. Okrem toho, ľudia si dnes uvedomujú, že stratégie, ako sa jazyk naučiť, sú dôležitejšie ako metodológia výučby. Je cenné, že študenti v procese zvládnutia jazyka majú dôležitejšiu úlohu ako predtým.

* Skúste poradiť ľuďom, ktorí sa chcú poriadne naučiť cudzí jazyk, ako postupovať. Čo je najdôležitejšie? Talent, učebnica… alebo?

- Ak sa chce človek naučiť dobre akúkoľvek zručnosť, musí obetovať svojmu cieľu viac ako ostatní, čo platí aj pre čínštinu alebo hocijaký iný cudzí jazyk. Treba pamätať na to, že musíme vytrvať vo svojom úmysle. Ak by som mal zostaviť rebríček predpokladov, resp. podmienok na získanie jazykových zručností, na prvom mieste by bola motivácia, za ňou nasleduje talent, ten je tiež dôležitý, potom dobrý učiteľ, a učebnica je podľa mňa najmenej významný činiteľ.

* Je možné zvládnuť cudzí jazyk bez toho, že by človek žil v krajine, kde sa ním rozpráva?

- Je to možné, ale daný proces zaberie pomerne veľa času. Ja uprednostňujem nasledovný vzorec: najskôr sa doma intenzívne učiť jazyk približne päťsto hodín, potom vycestovať do cieľovej krajiny a tam sa tisíc hodín učiť jazyk prakticky. Som presvedčený, že tento spôsob je účinnejší ako desať rokov štúdia doma.

* Na záver vás prosím, aby ste v krátkosti porovnali spôsob života v Číne, resp. v regióne alebo meste, odkiaľ pochádzate, so životom na Slovensku.

- Svet udivuje tzv. „čínska rýchlosť“, napríklad výmena starého mosta za nový, postavenie nového mrakodrapu len za devätnásť dní a podobne. Väčšina Číňanov sa stále ponáhľa. Vyzerajú byť ustarostení, netrpezliví, na tvári sa im zračí úzkosť. Doma v Číne do nás už od malička vštepujú, aby sme sa naplno púšťali do každej práce a neodkladali na zajtra, čo môžeme urobiť už dnes. V porovnaní s čínskou rýchlosťou väčšina Slovákov žije pokojným tempom, môžu odložiť na zajtra, čo by azda mohlo byť ukončené už dnes. Na druhej strane, môžu zas dovŕšiť prácu na vyššej kvalitatívnej úrovni.

* Čo sa vám na Slovensku páči najviac, a naopak, čo by mohlo byť lepšie?

- Slovensko je veľmi, veľmi pokojná krajina, s dobrou polohou, a tiež ľahko dostupná z hľadiska dopravy. Väčšina Slovákov sa správa civilizovaným a slušným spôsobom. Protirečení a nesvárov nie je preto veľa. Zlepšenie by mohlo nastať v tom, že by sa posilnila vo verejnom sektore a vo všetkých oblastiach znalosť angličtiny a cudzinec by si mohol ľahšie vybaviť svoje veci a zabezpečiť potreby.

* Môžete nám prezradiť svoje plány do budúcnosti?

- Čoskoro dovŕšim tretí rok svojej práce na Slovensku. Po skončení letného semestra sa vrátim do Číny, kde sa mienim plne venovať svojej novej práci v oblasti vzdelávania. Dúfam, že sa mi podarí tráviť viac času so svojou rodinou.

* Ďakujem za rozhovor, váš čas a prácu pre našich študentov. Želám vám všetko dobré do ďalšieho osobného a profesionálneho života.

S profesorom Zhangom Changhuim sa zhovárala Jana Judinyová

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (2 hlasovali)