novinky z radnice

Životom ho sprevádza motto, charakterizujúce prácu včiel, od ktorých by si mohol zobrať príklad aj človek. Je to pracovitosť, usilovnosť a schopnosť podeliť sa. V prírode sa občas stáva, že nastanú nepriaznivé podmienky a včelstvo uhynie. Včely sa však solidárne delia so zásobami potravy až do poslednej chvíle a pracujú všetky pre jeden celok. Hovoríme o Petrovi Kudláčovi, predsedovi Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Trnave. História organizovaného včelárstva v Trnave sa datuje od roku 1919, pričom trnavská organizácia včelárov patrí medzi zakladateľov celoslovenskej včelárskej organizácie. O dva roky to bude presne 100 rokov od založenia prvého Včelárskeho spolku v Trnave. Navyše, Peter Kudláč, pre ktorého bolo včelárenie spočiatku len koníčkom, sa stal postupne profesionálom a v Dolnej Krupej vybudoval najväčšiu slovenskú prevádzku na výkup a spracovanie včelieho medu, včelích produktov a výrobu medoviny.

*Ako ste začínali včeláriť a čo vás pri tom ovplyvnilo?

- Začal som v roku 1980 vo včelárskom krúžku na Základnej škole v Trstíne pod vedením učiteľa Michala Kumančíka. Tento včelársky krúžok dosahoval v súťaži mladých včelárov popredné priečky nielen v rámci Slovenska, ale aj vtedy ešte federálneho Československa. Svoje prvé včelstvo mám od roku 1982, počet včelstiev som postupne rozširoval na 40 úľov. V roku 1998 som v Dolnej Krupej založil rodinnú firmu, kde popri vlastnej produkcii vykupujeme včelí med od preverených včelárov z celého Slovenska.

* Väčšina ocenení za výrobky z medu zo svetových výstav Apimondia a Mazercup putuje na Slovensko a konkrétne do trnavského regiónu. Aké sú úspechy našich včelárov?

- Je pravda, že Slovensko patrí z hľadiska kvality medoviny k absolútnej svetovej špičke. Medovina z Dolnej Krupej získala zo šiestich účastí na súťaži Apimondia 10 medailí, z toho 4 zlaté, 4 strieborné a 2 bronzové, čím je historicky najúspešnejšia v histórii tohto podujatia. Na poslednej Apimondii 2015 v Južnej Kórei získala medovina z Dolnej Krupej titul Best Mead in the World ako najlepšia medovina sveta rokov 2015 – 2017. Nasledujúca Apimondia bude v tomto roku v Turecku, kde víťazný putovný pohár odovzdáme novému víťazovi. Na najväčšej profesionálnej svetovej súťaži medovín Mazercup, ktorá sa každoročne koná v USA, získala medovina z Dolnej Krupej z posledných ôsmich ročníkov 20 medailí, z toho 8 zlatých, 7 strieborných a 5 bronzových. Práve tento týždeň sme si z Mazercupu 2017 priviezli 2 zlaté medaily, ktoré získala jedna z medovín v kategórii odrodových a jedna v kategórii špeciálnych medovín. Navyše, medovina s prívlastkom trnavská je historicky prvou medovinou na svete, ktorá získala zlatú medailu z oboch najväčších svetových súťaží Apimondia a Mazercup. Na to by mali byť najmä Trnavčania hrdí.

* Pozrime sa do minulosti včelárenia v Trnave. Čo nám hovoria archívy? Keď sa pozrieme na pestovanie hrozna a dorábanie vína, tam je zdrojov dostatok. Modranka napríklad dodávala víno Trnavčanom. No chov včiel a výroba vosku, o tom asi veľa zmienok nie je. Kto dodával včelie produkty trnavským mešťanom?

← Na poslednej Apimondii 2015 v Južnej Kórei získala medovina z Dolnej Krupej titul Best Mead in the World ako najlepšia medovina sveta rokov 2015 – 2017.

- Vyspelosť včelárstva v Trnave a okolí dokladá aj založenie Cechu medovnikárov a voskárov z roku 1663. Z histórie sa dozvedáme o spore, ktorý vznikol medzi trnavskými medovnikármi a voskármi, a musel ho nakoniec riešiť až cisár Leopold I. Potvrdil práva medovnikárov a zakázal voskárom prekážať medovnikárom vo vykonávaní tohto remesla. Boli vypracované presné artikuly trinástich článkov o tom, kto môže, resp. nemôže vykonávať prácu medovnikára, ale aj ďalšie zásady prijímania a prepúšťania učňov a tovarišov z cechu a zásady činnosti tohto cechu. Najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá najviac pozdvihla slovenské včelárstvo, je nesporne Juraj Fándly, rodák z neďalekej Častej, ktorý 27 rokov pôsobil v blízkom Naháči. Bol propagátorom na tú dobu prelomových myšlienok v úľovej otázke, keď obhajoval nový debničkový, takzvaný magazínsky typ úľa. Patril medzi prvých propagátorov kočovania za znáškou. Svojimi dielami O úhoroch a včelách rozmlúvání, Pilní domajší a poľní hospodár a Slovenskí včelár vinaučujúci posunul slovenské včelárstvo významne vpred.

Máme však aj viacero osobností, ktoré významne ovplyvnili rozvoj včelárstva v Trnave a okolí v posledných desaťročiach. Michal Kumančík viedol úspešný včelársky krúžok na Základnej škole v Trstíne. Vychoval desiatky mladých včelárov, medzi nimi aj mňa, za čo mu chcem vyjadriť svoju veľkú vďaku. Práve on ma priviedol k tomuto krásnemu a ušľachtilému koníčku. Vysoko treba oceniť aj prácu učiteľov včelárstva, ktorí dlhodobo pôsobili v našej Základnej organizácii Trnava, predovšetkým Alojza Kaššáka z Naháča a Jozefa Hornáčka zo Smoleníc, ale aj mnohých ďalších. Osobitné miesto patrí aj dlhoročnej učiteľke medového pečiva Márii Kurtovej, ktorá je svojou láskou k pečeniu medového pečiva a hlavne výbornými medovníkmi známa na celom Slovensku. Významnou osobnosťou slovenského včelárstva je aj Pavol Silný, rodák zo Suchej nad Parnou. Bol inovátorom a je autorom viacerých zlepšovacích návrhov rôznych včelárskych zariadení. Okrem toho je autorom knižnej publikácie Abeceda včelára, z ktorej som aj ja čerpal vo svojich včelárskych začiatkoch. Do odborných novín a časopisov prispel viac ako 1 100 príspevkami zo sveta včiel a včelárstva.

* Vediete regionálnu organizáciu Slovenského zväzu včelárov v Trnave. Čo hovorí najnovšia štatistika o počte včelárov a včelstiev? Potvrdzuje sa predpoklad neustáleho poklesu počtu aktívnych včelárov?

- Predsedom Základnej organizácie SZV v Trnave som od roku 1995. Aktuálne evidujeme 270 včelárov a 2 800 včelstiev. V porovnaní s 90. rokmi minulého storočia je to značný pokles, spôsobený zmenou spoločenských pomerov na Slovensku, ktoré sa výrazne dotkli poľnohospodárstva ako celku. Predovšetkým je na príčine nepriaznivý demografický vývoj, prestarnutá členská základňa, malý záujem najmä mladých ľudí o včelárstvo, nízky počet včelárskych krúžkov a možno aj finančná náročnosť vybavenia základným včelárskym inventárom u začínajúcich včelárov. Pozitívom je, že v posledných desiatich rokoch sa počet včelstiev aj včelárov aj v našej ZO Trnava stabilizoval. Vždy sa dá mnohé zlepšiť a je na každom z nás, ktorí už včelárime, aby sme šírili osvetu najmä medzi mladými ľuďmi o užitočnosti včelích produktov, ale aj fascinujúcom živote včiel. Navyše, úloha včely ako významného opeľovača nektárodajných rastlín je mimoriadne dôležitá a nenahraditeľná.

* Ak sa pozriete na technológiu dorábania a spracovania medu za posledných dvadsať rokov, zmenila sa podobne ako technológia v iných odvetviach spracovania potravín?

- Na mede je krásne, že je to čistý prírodný produkt v takej forme ako ho včela spracuje v úli. Do medu sa nemá nič pridávať, ani z neho nič odoberať. Len sa vytočí z plástu, po vytočení zbaví mechanických nečistôt a môže sa plniť do fliaš. Je však dôležité, aby sa v celom procese spracovania a balenia medu dodržiavala prísna hygiena a používali nerezové technologické zariadenia vhodné na kontakt s potravinami.

* Ak sa pozrieme na odchádzajúcu zimu, aká je súvislosť medzi kondíciou včelstiev a niekoľkomesačným zimným počasím?

- Tohtoročná zima bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi chladná s niekoľkotýždňovou snehovou pokrývkou v januári aj februári. Bola však stabilná bez väčších teplotných výkyvov, takže pre včelstvá by mala byť priaznivá. Včelstvá vďaka tuhej zime boli nútené na dlhšiu dobu prerušiť plodovanie, čo malo mať priaznivý vplyv na nižší počet klieštika vo včelstvách počas jarného rozvoja. Všeobecne platí pravidlo: Aké včelstvá na jeseň včelár zazimuje, také si ich na jar nájde.

* Ako sa v priebehu dvoch desaťročí, aj v súvislosti s naším členstvom v EÚ, postupne menili predpisy na používanie rôznych liečebných preparátov, ktoré by sa potom mohli objaviť v mede?

- Vstupom Slovenska do Európskej únie muselo Slovensko zosúladiť svoju legislatívu s legislatívou Európskej únie. Existuje zoznam registrovaných veterinárnych liečiv, ktoré môže včelár aplikovať do včelstva pri tlmení počtu klieštika včelieho. Používanie akýchkoľvek antibiotík na liečenie moru, resp. hniloby včelieho plodu je prísne zakázané. V prípade, že sa u včelstva nájde takéto ochorenie včelieho plodu, je včelstvo na príkaz Štátnej veterinárnej správy utratené spálením. U nás v Dolnej Krupej je každá nakúpená šarža medu laboratórne preverená v Štátnom veterinárnom ústave v Dolnom Kubíne.

Pracovitosť, usilovnosť a schopnosť podeliť sa. Tieto vlastnosti včiel sú aj životným krédom Petra Kudláča. →

* Prejavujú sa klimatické zmeny na znáške a samotnej kondícii včelstiev?

- Keďže včelárim už 35 rokov, dovolím si porovnávať. Kým v minulosti aj priemerní včelári dosahovali slušné medové výnosy, dnes sú oveľa väčšie požiadavky na vedomosti a zručnosti, aby sa dosiahol rovnaký výsledok. Veľa urobili klimatické zmeny, planéta sa otepľuje, sú suchšie letá, miernejšie zimy a skorý nástup sezóny. Druhým negatívom je intenzifikácia poľnohospodárstva, pestovanie monokultúr repky olejnej, či husto siatych obilnín. Tým takmer zanikli vedľajšie nevyužívané plochy, remízky, lúky a pasienky, ktoré mali pre včely nezastupiteľnú úlohu ako zdroj v medziznáškovom období. Na Slovensku máme tri hlavné znášky: Prvú jarnú z ovocných stromov a repky olejky, druhou je znáška z agátových porastov, v priaznivých rokoch býva aj lipový med a med z lesnej maliny, a tretia znáška je v lete z nektárodajných porastov, najmä zo slnečnice a ďateliny. V horských oblastiach sú to medovicové medy predovšetkým z jedlí, smrekov a dubov. V posledných rokoch musí včelár medzi hlavnými znáškami čoraz viac sledovať stav zásob v úli najmä po vytočení, aby včelstvo netrpelo hladom. Tretím veľkým negatívom je v rámci intenzifikácie poľnohospodárstva zvýšená miera používania pesticídov, ktoré sa čoraz viac aplikujú už pri morení osiva a pôsobia tak voči všetkému hmyzu, včely nevynímajúc, počas celého vegetačného obdobia rastlín. Štvrtým problémom sú choroby včiel, ako klieštik, mor včelieho plodu, nozéma a rôzne vírusové ochorenia. Spolupôsobenie týchto faktorov spôsobuje čoraz častejší hromadný úhyn včelstiev v posledných rokoch už aj na Slovensku. Prvýkrát bol hromadný úhyn včelstiev pozorovaný zhruba pred dvadsiatimi rokmi v Amerike.

* Nedávno sme na stránkach Noviniek z radnice hovorili aj o niektorých environmentálnych aktivitách v mestskom prostredí, napríklad o možnom rozvoji projektu mestských včiel. Ako sa pozeráte na takéto aktivity?

- Preferujem klasické včelárenie v prírode, ako sú včelnice a včelíny v rámci prírody v prostredí s atmosférou. Nemám však nič proti moderným smerom včelárenia napríklad na strechách obchodných centier. V Amerike už dávnejšie včelária na mrakodrapoch, neskôr to prišlo aj do Európy. Každý včelár je pre nás vítaný, aj takýto mestský. A to už len tým, že pritiahne ďalších včelárov. Pokiaľ ide o Trnavu, z pohľadu včelárenia nemožno hovoriť celkom o typicky mestskom prostredí. Veľkú časť trnavských lokalít tvoria rodinné domy, a tam je zdrojov pre včeliu znášku dostatok. Dokonca, aj keby sme prišli priamo do centra mesta – neďaleko je Ružový park i Bernolákov sad, aj tam sú zdroje na znášku. V rokoch 1993 – 95 som viedol na poľnohospodárskej strednej škole v Trnave včelársky krúžok. Zaznamenávali sme tam 80-kilogramové priemery znášok. Tam však mali včely veľké zdroje nektárovej znášky na okolitých poliach Štátneho majetku na Zavarskej ceste.

* Zaujímavé je, že váš otec bol začas na tejto škole aj riaditeľom, a vy ste študovali na strednej odbornej strojníckej škole. Neťahalo vás to predsa len k poľnohospodárskym odborom?

- Môj otec Václav Kudláč prežil podstatnú časť svojho života ako učiteľ a neskôr riaditeľ na Strednej poľnohospodárskej škole v Trnave. Mňa poľnohospodárstvo tiež priťahovalo, ale v štúdiu vo mne nakoniec vyhralo strojárstvo. No neľutujem, pretože pri mojom dnešnom povolaní mi strojníctvo rovnako pomáha pri práci ako znalosti z oblasti poľnohospodárstva. Včelárenie najskôr ako záľuba mi neskôr prerástlo aj do môjho profesijného života, keď som v roku 1998 založil spolu s manželkou Máriou a jej otcom Jozefom Slobodom spomínanú firmu. Mám okolo seba 20 šikovných a zapálených ľudí, s ktorými tvoríme jeden dobrý tím. Včely mi výrazným spôsobom ovplyvnili celý môj život ako aj život mojej najbližšej rodiny. Aj preto včelám vďačím za mnohé krásne, čo som v živote prežil.

Text a foto Martin Jurčo

 

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)