novinky z radnice

Synagóga – Centrum súčasného umenia na Halenárskej ulici privíta 5. ročník zaujímavého podujatia Bienále plastiky malého formátu Pezinok 2017 (Trnava – Bratislava – Pezinok – Wroclaw). Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 6. apríla 2017 o 18.00 h a kurátorom podujatia je umenovedec Roman Popelár.

Podujatie začalo písať svoju históriu pred desiatimi rokmi pod názvom Bienále plastiky malého formátu Pezinok. Pri jeho ideovom zrode v rokoch 2005 – 6 stáli akademický sochár Jozef Jankovič, historička umenia Ľuba Belohradská a Viera Moravčíková, koordinátorka projektu. Samotnou inšpiráciou vzniku podujatia bolo Bienále plastiky malého formátu v Murskej Sobote. Malé slovinské mesto na východe krajiny bez umeleckej tradície dokázalo na pôde regionálnej galérie v priebehu rokov vybudovať projekt, ktorý výrazne presahoval rámec celej krajiny. Naposledy sa však toto bienále uskutočnilo v roku 2010.

Slovenské bienále má od úvodného ročníka viaceré ciele. V prvom rade išlo o realizáciu požiadavky profesora Jankoviča vytvoriť po rokoch stagnácie pôdu pre pravidelnú prezentáciu tvorby plastiky malého formátu. Realizovať tak dialóg tvorcov – medzigeneračný i medzinárodný, aby potenciálne talenty po odchode z akadémie nezostali v izolácii svojich ateliérov. K tomu prináležal aj dialóg publicistov a teoretikov umenia o smerovaní plastiky malého formátu na súčasnej umeleckej scéne. Po desiatich rokoch je toto bienále jediným pravidelným podujatím na Slovensku s týmto cieľom. Dôležitý je aj program Deti na výstave – jeho obsahom je výchova ku vnímaniu umenia, odborne ho garantuje Michaela Syrová a v predchádzajúcich ročníkoch sa na ňom zúčastnilo vyše 2 000 detí.

V roku 2007 sa uskutočnil v Pezinku prvý ročník pod garanciou Jozefa Jankoviča a kuratelou Ľuby Belohradskej s názvom Fakty/Artefakty. Zúčastnilo sa na ňom 42 autorov a mapoval porevolučné roky – cieľom bolo podchytiť sochárov, ktorí zostali na Slovensku aktívni v médiu voľnej sochy malého formátu. Bol to akýsi rekapitulačný ročník, ktorý poukázal aj na potenciálne silnú nastupujúcu generáciu. Bienále však odkrylo mnohé slabiny, s ktorými sa naša spoločnosť často stretáva aj v súčasnosti: priestorovú, finančnú a logistickú podvyživenosť, ktorá neumožňuje usporiadať veľkorysú výstavu nad rámec miestnych pomerov.

Začiatkom roka 2011 prebral odbornú garanciu projektu Roman Popelár, hlavný kurátor Galérie Jána Koniarka. Podarilo sa mu zostaviť komornú kolekciu diel dvanástich autorov v krásnom pezinskom negalerijnom výstavnom priestore. Zúčastnili sa na nej aktívni slovenskí sochári s novou tvorbou (nie staršou ako dva roky), čo je čiastočne programovou náplňou bienále: predstaviť nové diela alebo nových autorov. Príjemným zistením bolo, že na voľný komorný objekt sa upriamujú aj maliari: v tom čase napr. Igor Ondruš, neskôr Erik Šille, Marcel Mališ či Filip Sabol, rovnako multimedialisti (Juraj Dudáš) či grafici (Robert Makar). Všetci sa bienále v minulých rokoch zúčastnili.

Bienále plastiky malého formátu Pezinok od roku 2011 charakterizovali aj podnázvy: v roku 2011 Paralely/Posuny – Klasika a experiment (po prvýkrát bola výstava reinštalovaná v novootvorenej bratislavskej galérii STATUA), v roku 2013 Konfrontácie (SK, CZ, PL, H), pretože v tom roku sa na výstave zúčastnilo už 21 autorov, pričom tretina bola zo susedných krajín V4. Zmienka o výstave bola zverejnená aj na renomovanom portáli sculpture network. V roku 2015 mala výstava názov (Medzi)generačné paradoxy a zúčastnilo sa na nej 23 výtvarníkov. V tom roku sa stala oficiálnou súčasťou medzinárodného podujatia Socha a Objekt v Bratislave, a tak je to aj v aktuálnom ročníku.

Piaty ročník sa v podnázve pýta Ako ďalej. Bienále si neustále hľadá svoju tvár a výraz. Záujem oň prejavili aj sochári žijúci v európskych kultúrnych centrách ako Berlín či Kolín nad Rýnom. Rovnako je to – na základe spojenia v minulých ročníkoch – aj v poľskej Wroclawi. Do Trnavy sa po roku vracia Tets Ohnari, japonský sochár žijúci v Prahe, ktorého projekt otvoril zrekonštruovanú trnavskú synagógu.

Ako hovorí kurátor podujatia Roman Popelár: „Svet a pomery v ňom sa rýchlo menia, z mnohých iných projektov vieme, že záujem výtvarníkov, aj renomovaných, z rôznych krajín o stredoeurópsky región vzrastá. Prídu, pokiaľ im dokážeme ponúknuť štandardné podmienky, ktoré sa u nás stále považujú za vysoký nadštandard. Rovnako vieme, že tradíciu nestačí budovať, treba ju neustále inovovať.

Éra „salónov“ u nás z nostalgie prežíva aj po 27 rokoch, preto jednou z výziev do budúcnosti je: tematické bienále. V ére stagnujúcej domácej sochárskej scény však hrozí, že počet domácich účastníkov sa výrazne zníži na úkor zahraničných... Výstava, ktorej celoročná púť sa začne 6. apríla v trnavskej Synagóge – Centre súčasného umenia, ukáže, či sme schopní v budúcnosti prekročiť slovenské limity, na ktorých doposiaľ stojíme.“

Výstava potrvá do stredy 10. mája 2017. Tohto ročníka za zúčastnia autori: Marek Dobeš, Mateusz Dworski (PL), Andrej Haršány, Roman Hrčka, Katarína Kissoczy, Patrik Kovačovský, Bohuš Kubinský, Alžbeta Lišková, Helena Lukášová (CZ), Robert Makar, Eva Masaryková, Marcin Michalak (PL), Robert Mlčúch, Aino Nebel (D), Tomasz Niedziólka (PL), Tets Ohnari (JP/CZ), Štefan Oslej, Miroslav Pallo, Till Pansow (D), Ludmila Pohlová (CZ/SK), Ivan Patúc, Karin Patúcová Lunterová, Martin Ščepka, Jozef Suchoža, Robert Szittay, Michal Šuda, Rasťo Trizma.

Aktuálne je zároveň otvorená do 4. mája 2017 v Kopplovej vile na Zelenom kríčku 3 výstava rakúskeho maliara Seppa Laubnera (1949) s názvom Zrkadlenie/Spiegelung, ktorá zachytáva prierez jeho maliarskej tvorby. Jej kurátorom je Róbert Němeček. V oboch priestoroch Galérie Jána Koniarka sa zároveň konajú tvorivé dielne ART Laboratórium, ktoré majú svoj samostatný program, ale kde vzniká aj výtvarná reflexia aktuálnych výstav pre MŠ, ZŠ, SŠ (podľa záujmu škôl). Viac informácií na www.gjk.sk.

Aino Nebel, Nest (Hniezdo), 2015, porcelán
Štefan Oslej, Pripravení odložení, 2016, epoxid

(mkv), foto: Dáša Barteková

 

Zatiaľ nehodnotené