novinky z radnice

Nekonečné množstvo tém od najstarších dejín Trnavy, cez spolky, knižnú kultúru až po zmapovanie jednotlivých osobností súvisiacich nielen s Trnavou, ale aj širším regiónom. To je veľmi jednoduchá, aj keď neúplná charakteristika diela Hadriána Radvániho (1918 – 2014). Aj keď nebol profesionálnym historikom, jeho zanietenosť, záujem o témy a hlavne usilovnosť v hľadaní a spracúvaní prameňov boli priam obdivuhodné a priniesli pozoruhodné výsledky. Väčšina z jeho prác zostala uverejnená len časopisecky alebo formou rukopisných textov. Dnes má bibliografia Hadriána Radvániho vo forme súpisov všetkých jeho článkov aj svoju knižnú podobu. Obsahuje zhruba dvetisíc položiek a zahŕňa obdobie od roku 1934 až do jeho smrti.

Ako je Trnavčanom dobre známe, Hadrián Radváni pracoval v rôznych profesiách, no tie zväčša necharakterizovali jeho skutočné aktivity na poli historického výskumu. Počas obdobia socializmu nepatril medzi režimom podporovaných autorov, a tak neraz vychádzali jeho diela pod pseudonymami, skratkami a dokonca aj anonymne. Mnohé z nich vychádzali ako samizdaty a sú uložené v rôznych archívoch a knižniciach. Jeho priatelia a obdivovatelia jeho diela Branislav Matoušek a Bohumil Chmelík pripravili súpis jeho prác v ucelenej podobe. Vytvoriť však sumár všetkých textových príspevkov Hadriána Radvániho nebolo jednoduché, napriek tomu, že napísal vyše 1 850 menších či väčších prác a 49 samostatných knižných publikácií. „Pred rokmi som prišiel za Hadriánom, aby som sa informoval, či vie o literárnych prameňoch, ktoré sa viažu na výskyt živočíchov v minulosti, pokiaľ ide o trnavský región. Bol neobyčajne ochotný. Ponúkol sa, že v rámci svojich možností vyhľadá všetky podklady. Nemal problém, aby som mohol študovať v jeho dokumentácii, čo nie je u iných samozrejmosťou. Tak začala vznikať bibliografia ešte za Hadriánovho života,“ hovorí Branislav Matoušek, ktorý publikáciu zostavil. Nebolo to však celkom jednoduché. „Hadrián mal poznámky o svojich časopiseckých článkoch, no najčastejšie len nadpis, názov periodika a stranu. Bolo treba všetky tieto pramene preveriť, dohľadať a doplniť k nim ďalšie bibliografické údaje. Bez jeho pomoci a inštrukcií by sa mi to nepodarilo. Zastávam názor, že bibliografia má byť kompletná, aj keď obsahuje marginálne texty vzhľadom na zameranie autora. A tak okrem historických článkov tam nájdete najmä z prvých období aj tie, kde napríklad Hadrián píše o filmoch, “ hovorí Branislav Matoušek, ktorý predpokladá, že sa ešte nájdu nejaké zablúdené Hadriánove články. Niektoré obdobia totiž už v danom čase nemal vôbec spracované, napríklad texty z prvej Československej republiky a vojnového slovenského štátu (podľa jeho slov mu ich zobrali príslušníci Štátnej bezpečnosti). „Keďže väčšina textov sa venovala cirkevných dejinám, či histórii sakrálnych pamiatok, najväčším zdrojom informácií pri hľadaní zdrojov mi bola knižnica Spolku sv. Vojtecha,“ dodáva.

Aj keď rukopisná podoba bibliografie bola hotová, jej vydanie do knižnej podoby nebolo celkom jednoduché. V tejto fáze prebral iniciatívu Bohumil Chmelík. „Nemali sme pohotového vydavateľa, ktorý by prevzal text a vydal hotovú knihu. Tak som oslovil ľudí, pre ktorých by to mohlo byť zaujímavé, napríklad v Amerike alebo aj na Slovensku. Pozitívne zareagovali aj Klub priateľov Trnavy či Trnavská univerzita,“ hovorí Bohumil Chmelík a pripomína, že ho prekvapil rozsah Hadriánovho záberu, ktorý by vyšiel aj na dva životy.

Na prezentácii bibliografie v Knižnici Trnavskej univerzity potvrdil tieto slová aj historik Vladimír Rábik, prorektor Trnavskej univerzity pre vedeckú a umeleckú činnosť. „Jeho pohľad na dejiny bol vizionársky. Dôsledne sa snažil držať výskumu historických prameňov, vedel porovnávať rozličné zdroje. Z toho mu vyšli poznatky, ktoré nás udivujú aj po rokoch. Aj súčasná archeológia mnohé z nich potvrdzuje. Napríklad predpoklad existencie kruhovej rotundovej stavby pri Dóme sv. Mikuláša. To je téma, ktorej sa historici držia od 60. rokov. Mnohé archeologické indície potvrdzujú, že takéto niečo tam mohlo existovať. Zaujímavé je, že bol v Trnave jedným z prvých historikov, ktorý predpokladal kontinuálne veľkomoravské osídlenie. Nevedel si inak vysvetliť rozvoj Trnavy, ktorá sa v dejinách objavuje veľmi skoro a hrá dôležitú úlohu nielen v regióne. Archeológia mu v posledných rokoch dáva za pravdu. Jeho dielo je do dnešných dní stále aktuálne a mnohé jeho témy sú pre nás dodnes výzvou.“

Martin Jurčo, foto: autor, eu

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2 (1x hodnotené)