novinky z radnice

Najnovšia inscenácia Continuo vznikala v Disku metódou kolektívnej tvorby od 5. apríla 2016. A nakoniec ju divadlo poňalo aj ako poctu nedávno zosnulému dlhoročnému hercovi a aktívnemu manažérovi Milanovi Brežákovi.
Continuo (Hommage à Milan Brežák) spolu s hercami vytvoril a naštudoval dvorný režisér Disku Blaho Uhlár. V bezmenných rolách, najčastejšie v dialogických scénkach sa divákom predstavili: Monika Babicová, Jozef Belica, Milan Brežák, Daniel Duban, Silvia Ištoková, Zuzana Jankowská, Braňo Mosný, Veronika Ostatníková, Ján Rampák, Alžbeta Sersenová a Peter Tilajčík. Išlo o 71. premiéru v 62. divadelnej sezóne tohto „amatérskeho súboru profesionálnej úrovne“.

Milan Brežák sa napriek zdravotným ťažkostiam zúčastňoval na skúškach, na ktorých hra vznikala, a vďaka modernej technike v hre aj „aktívne účinkuje“, ale premiéry (25. februára a 25. marca 2017) v Divadelnom štúdiu DISK v Trnave sa už museli konať bez neho... Herci si ho však (vo výtvarnej spolupráci Miriam Struhárovej) v inscenácii pripomenuli aj kostýmami – typickými kockovanými košeľami a okuliarmi „pilotkami“, podobnými rámami okuliarov, ako nosil ich dlhoročný spolupracovník. Veď Milan Brežák pôsobil v Disku od konca roku 1964, teda viac ako 52 rokov. Nebol len hercom, ale aj manažérom divadla, organizátorom aj pomocníkom... V roku 2014 získal na Scénickej žatve, festivale neprofesionálnych divadiel v Martine, Cenu Jozefa Kroneraza celoživotné dielo pre najlepšieho ochotníka.

Okrem videozáznamu z jednej zo skúšok, ktorý pôsobí bolestne symbolicky – keď Milan Brežák hovorí napríklad: „Žiť ma teší...“„Je to horšie, ale rád dýcham.“ „Dýchanie je maličkosť? Skúšal si prestať?“ „Život je pekný, nevšimol si si?“ – je inscenácia Continuo „otvorená“ a „zatvorená“ videami zobrazujúcimi jeho príchod a odchod z podzemného štúdia divadla Disk (použitými z inscenácie Status premiérovanej v roku 2011).

Divadelné polohy monologických či dialogických výstupov sa pohybujú od epických (skôr civilistických) až po surreálne. Zvláštnosťou je práca s cudzími jazykmi (nemčinou, maďarčinou, poľštinou, francúzštinou), čo však neuberá inscenácii na zrozumiteľnosti, keďže človečina je nadnárodný fenomén. Spoločným prvkom je odhalenie vnútra človeka cez slová plynúce „z aktérov“ často v hraničných či vyhrocujúcich sa komunikačných situáciách (v rodinných, susedských, priateľských, ale aj náhodných vzťahoch, akými „oplýva“ čakáreň u lekára). „Continuálne“ sledujú „ľudskosť“ bez príkras a takisto ju prenášajú na dosky, ktoré znamenajú svet. Hovoria o nás samých, akými sa často nechceme vidieť. Ako o veľmi smiešnych úbožiakoch (ne)pripravených na spolužitie s inými, rovnako obrastenými cibuľovými šupami, ktoré zo seba lúpeme len veľmi neradi, aby nemuseli prísť slzy...

Ak je život skutočne komédia pre tých, čo myslia, a tragédia pre tých, čo cítia, najnovšia hra Disku Continuo dostane diváka do týchto polôh „skratkou“. Lepšie je však odložiť city stranou, rozum nastaviť na silnejšie obrátky a uvoľniť bránice. Nie je dôvod plakať, človečina smrdí aj „vôľou k zábave“. Tu však nepôjde o „ubavenie k smrti“ (Neil Postman), lebo divadlo je odnepamäti hlavne zrkadlom – nás samých, nášho konania, našich afektov, našich hereckých výstupov v každodennom živote... a smiech v hľadisku je aj výrazom vnútornej slobody. A že je tam priveľa nadávok? A vy ste dnes ešte nezahrešili?

Ako hlási hlavný slogan divadla, aj Continuo v DISK-u prekoná naše predstavy (nielen o divadle, hlavne o nás samých, a práve preto sa naozaj oplatí vidieť).

Miroslava K. Valová, foto: Ctibor Bachratý

Projekt finančne podporili: Mesto Trnava, Trnavský samosprávny kraj a Nadácia ZSE.

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 1.5 (4 hlasovali)