novinky z radnice

Úprave vlasov sa i v minulosti venovala osobitná pozornosť, účesy poliehali módnym zmenám podobne ako oblečenie či doplnky. Dámy si v 19. storočí nechávali rásť dlhé vlasy, ktoré spletali do vrkočov ďalej upravených v rôznych typoch drdolov. V rámci remesiel poskytovali svoje služby holiči, ktorí strihali najmä mužské a detské vlasy a mužov holili. V dvadsiatych rokoch 20. storočia nastal radikálny obrat v dĺžke ženských vlasov. Do módy prišli krátke účesy upravené hladko alebo s vlnami tak, aby boli zakryté uši. V tridsiatych rokoch sa nosili vlasy predĺžené po plecia a nižšie, v móde boli vlny tvarované špeciálnymi kulmami a prístrojmi. Úprava ženských vlasov už vyžadovala služby dámskeho kaderníctva.

1. František Fromberger, 2. Pred svetovou vojnou bol starším tovarišom v kaderníctve v Kroměříži – druhý sprava, 3. Zajatec v Kurgane v roku 1918, zdroj fotografií: rodinný archív P. Bachratého

Podľa dobového adresára v roku 1920 pracovalo v Trnave trinásť holičstiev a tri kaderníčky v prevádzkach sústredených najmä okolo námestia. V neskôr vydaných trnavských adresároch nerozlišovali holičstvá a kaderníctva, remeslo sa prispôsobilo dopytu a v holičstvách sa poskytovali aj kadernícke služby. Niekde mali osobitnú miestnosť pre dámy a holič zamestnával aj kaderníčku, alebo sa tejto práci venoval sám. No zostali prevádzky, ktoré poskytovali iba služby holičské. Existovali aj špeciálne židovské holičstvá, či samostatné oddelenia pre židovskú klientelu v bežných holičstvách. Počet prevádzok, ktoré sa v Trnave venovali holičským a kaderníckym službám, vzrástol do roku 1934 na tridsať. Holičstvá neboli sústredené iba v úzkom centre, ale vznikali aj na nových miestach tam, kde bol predpoklad dobrého zárobku, napríklad v mestských parných kúpeľoch, v susedstve cukrovaru, či v Coburgových závodoch.

4. Pred návratom z ruského zajatia v roku 1920, 5. Prvé holičstvo v Kanade – Kenogami, pred podnikom stojí zamestnanec, zdroj: rodinný archív P. Bachratého, 6. Elektrická výveska na kaderníctvo bola v Arvide aj v Trnave.

 

Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov prišiel do Trnavy kaderník František Fromberger, ktorý si vybavil svoj podnik v novopostavenom Evanjelickom dome americkým zariadením a prístrojmi, s modernými nástrojmi a vlasovou kozmetikou. Jeho prevádzka bola vo svojej dobe na vysokej úrovni a službami sa vyrovnala kaderníctvu v hocijakom väčšom meste.

7. Druhé holičstvo v kanadskej Arvide, 8. Manželka Emília a dcéra Mária po príchode do Kanady, 1925, zdroj: rodinný archív P. Bachratého

Rodák z Holíča František Fromberger (nar. 1895) sa vyučil za holiča – kaderníka. Pred svetovou vojnou získaval praktické zručnosti ako holičský tovariš na Morave v Kroměříži. Na vojne slúžil pri zdravotníkoch. V prvej svetovej vojne sa dostal do ruského zajatia v Kurgane (Turkestan, oblasť za Uralom), z ktorého sa vrátil v roku 1920 už do nového mladého štátu – Československej republiky.

9. Zariadenie kanadského holičstva a kaderníctva, zdroj: rodinný archív P. Bachratého, 10. American Beauty salon na Evanjelickom dome v Trnave, 1929, zdroj: zbierka ZsM

František Fromberger sa ako obyvateľ monarchie dohovoril po slovensky, maďarsky a nemecky, v zajatí sa naučil po rusky a ako samouk sa učil po anglicky. Zároveň sa zaujímal o všetko nové vo svojom remesle, študoval novinky v kaderníctve a zaujímal sa aj o kozmetickú chémiu. Založil si rodinu a rozhodol sa pre odvážny krok – odísť za zárobkom za oceán.

11. Pred kaderníctvom v Trnave, 12. Zariadenie kaderníctva v Trnave, zdroj: rodinný archív P. Bachratého

V roku 1923 sa stala jeho pôsobiskom Kanada. Najskôr pracoval ako stavebný robotník, no po čase si zriadil holičstvo v Kenogami, malom vnútrozemskom mestečku pri jazere. Neskôr za ním prišli aj ďalší členovia rodiny – brat Vincent a manželka Emília, pôvodom z Moravského sv. Jána, s dcérkou Máriou. Rodina sa usadila a v Kanade sa rozrástla o ďalšie deti – syna Ľudovíta a dcéru Annu. Presťahovali sa do Arvidy, mesta v Québecu v blízkosti jazera St. Jean, kde sa okolo roku 1925 stavala elektráreň. V roku 1926 malo mesto asi dvestopäťdesiat domov a veľmi rýchlo sa rozrastalo. Veľa prisťahovalcov získalo prácu v nových priemyselných podnikoch. Frombergerovmu holičstvu v Arvide sa dobre darilo a majiteľ si mohol kúpiť moderné zariadenie. Postupne začal uvažovať o návrate domov, ale už nechcel ísť do provinčného Holíča. V roku 1928 sa celá rodina presťahovala naspäť do vlasti, do väčšieho mesta na Slovensku – Trnavy, kde bola možnosť prilákať náročnejšiu a modernejšiu klientelu.

13. Katalógové kreslo pre kaderníctva, zdroj: rodinný archív P. Bachratého, 14. Jeden z dobových prístrojov na trvalú onduláciu, zdroj: http://www.quo.es/ser-humano/la-permanente, 15. Portrét dievčaťa s vlnitými vlasmi okolo roku 1944 – 45, zdroj: autorka

Koncom roka 1928 sa sťahovali prevádzky do novo postaveného polyfunkčného Evanjelického domu. Na rohu bol najskôr obchod Rolný a Továrny odevov Brno a vedľa prevádzka J. Kovačiča. V roku 1929 si medzi obchodom s klobúkmi a Kovačičom prenajal priestor František Fromberger. Z Ameriky si dal poslať zariadenie so siedmimi kreslami a v januári 1929 tam otvoril holičstvo a kaderníctvo pod názvom American beauty salon. Malo pánsku aj dámsku prevádzku, v ktorých pracovalo šesť zamestnancov. Americké kaderníctvo ponúkalo okrem bežných holičských a kaderníckych služieb aj módnu úpravu ženských účesov – trvalú onduláciu. Zaujímavosťou bolo, že všetky elektrické prístroje – sušiče aj kulmy a iné nástroje na účesy musel dať majiteľ prerobiť a prispôsobiť elektrickému vedeniu v Európe, ktorá sa od americkej líšila.

16. Fotografia neznámej herečky s typickým účesom tridsiatych rokov 20. storočia, zdroj: zbierka ZsM, 17. Reklama na kaderníctvo Františka Frombergera z roku 1929, zdroj: rodinný archív P. Bachratého


Trvalá ondulácia bola dosť náročná technika úpravy vlasov pomocou špeciálneho prístroja, pod ktorým ženy vyzerali ako zo sci-fi filmu. Kaderníctvo Fromberger používalo prístroj firmy NESTLE LEMUR COMPANY. Zo spomienok deväťdesiatštyriročnej pamätníčky poznáme aj postup práce. Na prameň vlasov sa navliekla podložka z tenkého, v strede prerezaného filcu. Tá zabraňovala vyhrievanej klipse dotyku s pokožkou. Podobne sa navliekla na prameň vlasov korková podložka, ktorá chránila hlavu pred teplom a tvorila lôžko pre natáčku. Každý prameň sa natočil na plechovú natáčku, obalil sa handričkou namočenou v činidle (slabý roztok boraxu alebo amónia) a zavinul sa dvojmo malým obdĺžnikom papiera. Zvrchu to celé držala pružná plechová klipsa. Na takto pripravené natáčky sa nasadili elektricky vyhrievané klipsy napojené jednotlivo káblom na rozvádzač. Natáčky museli byť uložené tak, aby sa klipsy nedotýkali pokožky a nepálili hlavu. Občas však teplo a para začali pokožku prehrievať. Vtedy dostali dámy do ruky sušič so studeným vzduchom, ktorým sa ochladzovali.

Z pobytu ruských vojakov v Trnave na konci vojny sa tradovali v kaderníckej rodine aj veselé príhody v súvislosti s trvalou onduláciou. Ruské dámy hlasne reklamovali pálenie hlavy slovíčkom „pičót“ (v preklade páli, pečie), čo, samozrejme, vyvolalo v pánskom oddelení vždy vlnu veselosti. Raz prišiel ruský vojak za pánom Frombergerom s otázkou, či by mohol urobiť jeho Marusii trvalú. Kaderník odpovedal súhlasne. Aký však bol jeho údiv, keď zistil, že Marusia je vojakova kobyla, ktorej chcel trvalou ozdobiť hrivu! Z dohody, pochopiteľne, zišlo...

18. František Fromberger v prvomájovom sprievode (prvý zľava), päťdesiate roky 20. storočia

Salón, Trnavčanmi nazývaný aj „u Amerikána“, fungoval až do znárodnenia. Pán Fromberger, spočiatku ovplyvnený marxistickými myšlienkami z Ruska, sa po návrate z Ameriky do Trnavy stal členom komunistickej strany. Politický vývoj po druhej svetovej vojne a znárodňovanie súkromného majetku z neho napokon urobili zamestnanca komunálu. Po roku 1950 sa musel pozerať, ako sa postupne likviduje zariadenie jeho amerického kaderníctva. Marxistickú literatúru s podpisom František Fromberger daroval mestskej knižnici a stranícku knižku vrátil so slovami: „Tak takto som si to ja nepredstavoval!“ Očividne nebol sám. Jeho dve deti narodené v Kanade využili po roku 1948 svoje kanadské občianstvo a odišli do zámoria. František Fromberger zomrel v roku 1959 a odpočíva na trnavskom cintoríne.

Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave

Informácie a obrazový materiál k príbehu Františka Frombergera poskytol jeho vnuk Peter Bachratý z Nových Zámkov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (8x hodnotené)