novinky z radnice

Kedysi to bolo úplne bežné, aj keď ľudia slovo komunita nepoznali. Pomáhali si navzájom ako rodina, obec, cirkev, mestá a náboženské spolky sa starali o vdovy a siroty, ľudí bez strechy nad hlavou. Potom túto starostlivosť spoločenstva prebral na seba štát, ktorý je však príliš abstraktný, aby jeho pomoc mohla byť vždy komplexná a adresná. Už niekoľko rokov vznikajú „ohnivká pomoci“ v rámci jednotlivých komunít, ale často sú príliš ojedinelé a mnoho ich ešte chýba na to, aby reťaz držala pohromade a ťahala z biedy tých, ktorí to najviac potrebujú. Ľudí bez domova, rodiny v hmotnej núdzi, rodiny s postihnutým dieťaťom zaťažené nadmerným psychickým tlakom, týrané ženy či deti... Ambíciu dopĺňať a spájať ohnivká pomoci má Komunitný plán sociálnych služieb mesta Trnavy na roky 2016 – 2020. O význame, príprave a napĺňaní tohto plánu hovoríme s jeho koordinátorkou Janou Žiškovou zo sociálneho odboru Mestského úradu v Trnave.

* Prečo je komunitný plán sociálnych služieb pre mesto a jeho obyvateľov dôležitý? Nestačilo by zintenzívniť pomoc občanom v krízových situáciách?

- Každý z nás sa v niektorej etape svojho života môže ocitnúť v situácii, keď on sám alebo člen jeho rodiny potrebuje pomoc v podobe sociálnej služby. Môže to byť napríklad narodenie postihnutého dieťaťa, strata zamestnania, choroba, úraz alebo úmrtie v rodine, strata bývania spôsobená neschopnosťou splácať hypotéku, imobilnosť či bezvládnosť starých rodičov. Následky týchto udalostí nie vždy dokážeme riešiť svojpomocne alebo v rámci svojej rodiny. V tej chvíli sa obraciame na samosprávu, štát a inštitúcie a začneme pátrať po sociálnych službách. Keď zistíme, že nefungujú alebo sú pre nás nedostupné, sme nahnevaní a frustrovaní, pýtame sa, prečo je to tak, a hľadáme zodpovedných. O sociálne služby sa teda spravidla začneme zaujímať, až keď ich akútne potrebujeme, vtedy však už môže byť neskoro. V sociálnej oblasti je dôležité plánovať a vopred sa pripraviť na rôzne situácie, ktoré môžu spôsobiť, že sa človek ocitne v núdzi. Tu sa dostávame k významu komunitného plánovania sociálnych služieb. V rámci neho totiž majú občania vytvorený priestor na vyjadrenie svojich problémov a potrieb v sociálnej oblasti, ktoré sú následne zohľadnené pri plánovaní konkrétnych služieb.

* V čom spočíva podstata komunitného plánovania?

- Podstatou komunitného plánovania je zapojiť do procesu tvorby, plánovania, rozhodovania a následne aj implementácie všetkých kľúčových aktérov v komunite. Sú nimi samospráva, štátna správa, jednotliví poskytovatelia sociálnych služieb a samotní obyvatelia mesta, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb. Komunitné plánovanie vychádza z jednoduchej myšlienky: „Skôr, ako o ľuďoch rozhodneš, poraď sa s nimi“. V praxi to znamená neplánovať sociálne služby „od stola“, ale až na základe poznania toho, čo ľudia v núdzi skutočne potrebujú.

* Príprava komunitného plánu sociálnych služieb trvala 15 mesiacov. Ako prebiehala a kto na nej participoval?

- Proces prípravy komunitného plánu sa začal v septembri 2015 prípravnou fázou, v ktorej sme nastavili systém organizácie celého procesu, oslovili kľúčových partnerov a identifikovali cieľové oblasti, ku ktorým boli vytvorené pracovné skupiny zložené zo zástupcov samosprávy, verejných a neverejných poskytovateľov a užívateľov sociálnych služieb. Od januára do júla 2016 prebiehala analytická fáza, ktorej cieľom bolo získať komplexný pohľad na aktuálnu východiskovú situáciu v oblasti poskytovania sociálnych služieb na území mesta. Zmapované boli existujúce sociálne služby, prostredníctvom dotazníkov sme zisťovali potreby užívateľov, poskytovateľov sociálnych služieb a názory verejnosti. Následne bola zadefinovaná rozvojová stratégia premietnutá do priorít, opatrení a konkrétnych aktivít v jednotlivých oblastiach. Po spracovaní návrhu samotného dokumentu nasledovalo jeho pripomienkovanie pracovnými skupinami, komisiami mestského zastupiteľstva, poslancami i verejnosťou. Strategická fáza bola úspešne ukončená schválením dokumentu v mestskom zastupiteľstve. Týmto sa však proces neskončil, naopak, odštartovala najdôležitejšia fáza – samotná implementácia komunitného plánu rozvrhnutá na obdobie rokov 2017 – 2020. Počas nej budeme pravidelne sledovať a vyhodnocovať plnenie komunitného plánu, priebežne mapovať potreby komunity a v prípade potreby dokument aktualizovať.

* Čo ukázalo mapovanie aktuálneho stavu poskytovania sociálnych služieb?

- Analýza súčasného stavu nám ukázala, že napriek relatívne širokej škále poskytovateľov a aktivitám rôznych združení v sociálnej sfére, chýbajú v meste viaceré sociálne služby. Nemáme napríklad útulok pre jednotlivcov ani pre rodiny s deťmi, službu včasnej intervencie pre rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením a podobne. Viaceré sociálne služby sú poskytované v obmedzenej miere, ktorá nepokrýva aktuálne potreby obyvateľov mesta. Nie sme pripravení ani na prognózované starnutie populácie. Zároveň sme zistili, že o viacerých cieľových skupinách, ktoré potrebujú sociálne služby, neexistujú presné štatistiky a ich početnosť na území mesta je neznáma – napríklad ľudia bez prístrešia, užívatelia drog, osoby pracujúce v sexbiznise... Niektorí potenciálni klienti zostávajú skrytí, pokiaľ nepožiadajú o pomoc sami, respektíve ľudia z ich okolia, napríklad obete násilia, týrané a zneužívané deti, ženy, rodiny a jednotlivci na hranici chudoby... Bez poznania početnosti spomínaných cieľových skupín a ich potrieb je však náročné nastaviť pre nich vhodné sociálne služby.

* Ponúka Komunitný plán sociálnych služieb riešenia v nadväznosti na vyššie spomínané zistenia?

- Áno. V Komunitnom pláne sú navrhnuté konkrétne opatrenia a približne 150 aktivít, ktoré prispejú k zlepšeniu poskytovania sociálnych služieb v Trnave. Najdôležitejšiu úlohou je vytvoriť fungujúcu sieť sociálnych služieb založenú na skutočnom dopyte a uspokojení potrieb občanov. Keď sa nám podarí v meste etablovať všetky dôležité sociálne služby a posilniť kapacity existujúcich, vytvoríme predpoklad na to, aby občan v núdzi „neprepadol cez záchrannú sieť“, ale prostredníctvom adekvátnej pomoci mohol riešiť zložitú situáciu, v ktorej sa ocitol.

* Sú však aj ľudia, ktorí by sa možno vôbec nemuseli dostať do hraničnej situácie. Vieme pomôcť aj v takých prípadoch?

- Sociálne služby sú barličkou, s pomocou ktorej sa klient môže posúvať. Uvedomujeme si, že nepriaznivá sociálna situácia človeka je následok iného problému, najmä z oblasti zdravia, bývania, práce, nedostatočného vzdelania či nefunkčných vzťahov. Ak chceme skutočne riešiť sociálne problémy klientov, je dôležité poznať príčinu ich vzniku, pokúsiť sa ju odstrániť alebo aspoň zmierniť jej dôsledky. Preto v komunitnom pláne hovoríme o „holistickom alebo celostnom prístupe“. S klientmi sa musíme zaoberať nielen rezortne, ale integrálne v nadväznosti na ďalšie oblasti života. Napríklad, ak človek stratí prácu, pravidelný príjem, následne strechu nad hlavou, sociálna služba mu má pomôcť preklenúť náročné obdobie. Hlavným cieľom však je, aby sa klient znovu postavil na nohy, získal späť prácu a pravidelný príjem, vďaka ktorému si bude môcť zabezpečiť bývanie a stane sa samostatným. Potom už sociálnu službu nebude potrebovať. Preto v komunitnom pláne pri jednotlivých cieľových skupinách riešime aj zamestnanie, bývanie či vzdelávanie.

* Čo ak príčinu nepriaznivej sociálnej situácie nedokážeme odstrániť, napríklad v prípade zdravotného postihnutia?

- V takom prípade je úlohou sociálnej služby pomôcť zmierniť nepriaznivé sociálne dôsledky postihnutia, umožniť človeku žiť čo najkvalitnejší život a podporiť jeho rodinu. Napríklad sociálne služby v denných stacionároch odľahčujú rodinu od nepretržitej starostlivosti o svojho zdravotne znevýhodneného člena a zároveň umožňujú ľuďom so zdravotným znevýhodnením socializovať sa a tráviť svoj čas zmysluplne. Aj oni chcú byť prijatí, užitoční, a nielen bezcieľne „vegetovať“ doma medzi štyrmi stenami.

* Akú úlohu v tomto procese zohráva samotný občan, klient?

Bez vlastnej aktivity a záujmu klienta nie je možné vyriešiť jeho problém. „Môžete doviezť koňa k studni, ale nedonútite ho napiť sa.“ Žiaľ, v súčasnosti máme veľa klientov, ktorí sú dlhodobo v nepriaznivej sociálnej situácii, stratili motiváciu, nádej a rezignovali. Stali sa z nich pasívni poberatelia sociálnych dávok a služieb. Niektorí zas očakávajú, že problémy za nich musí vyriešiť samospráva alebo štát. Výzvou pre nás je prebudiť v nich odhodlanie a poskytnúť im nástroje na to, aby dokázali vyjsť z bludného kruhu. Je to náročný a dlhotrvajúci proces, ktorý vyžaduje finančné prostriedky, sociálnych pracovníkov a, samozrejme, zodpovednosť samotného klienta.

* Poďme ku konkrétnym aktivitám navrhnutým v komunitnom pláne.

- Na obdobie štyroch rokov sme naplánovali približne 150 aktivít, ktoré navrhli zapojení partneri – verejní a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, občianske a záujmové združenia, univerzity a Mesto Trnava. Približne tretinu predstavujú spoločné projekty založené na spájaní zdrojov a spolupráci. Medzi aktivitami sú investičné projekty budovania sociálnej infraštruktúry i neinvestičné projekty zamerané na prevenciu, rozširovanie poskytovaných služieb a zvyšovanie ich kvality. Nechýbajú aktivity zamerané na komunitný rozvoj, mobilizáciu potenciálu komunity a dobrovoľníctvo. V mnohých prípadoch sú totiž obyvatelia schopní pomáhať si navzájom v rámci dobrých susedských vzťahov a riešiť svoje sociálne problémy svojpomocne.

* Čo znamená pre zúčastnených zaradenie projektu v Komunitnom pláne sociálnych služieb?

- Zaradenie do komunitného plánu sociálnych služieb predstavuje predovšetkým záväzok gestora projektu, že urobí maximum pre jeho realizáciu. Môže to však byť aj jednou z podmienok na získanie finančných prostriedkov z fondov EÚ. Dôležitosť komunitného plánovania sociálnych služieb si uvedomuje aj štát, preto v blízkej budúcnosti očakávame, že účasť v komunitnom pláne sa stane zákonnou podmienkou na získanie štátneho príspevku na financovanie sociálnych služieb.

* Aký je ďalší postup v prípade investičných projektov?

- Od zaradenia projektu do strategického dokumentu až po jeho úspešnú implementáciu je pomerne dlhá cesta. Pri investičných projektoch je, samozrejme, kľúčové ich financovanie a schopnosť zabezpečiť udržateľnosť sociálnej služby po spustení jej poskytovania. Mesto Trnava má v rámci komunitného plánu navrhnutých niekoľko dôležitých projektov budovania sociálnej infraštruktúry. Ak chceme vytvárať nové služby a rozširovať kapacitu existujúcich, bez zabezpečenia vhodných priestorov to nepôjde. Momentálne sa k navrhnutým projektovým zámerom pripravujú projektové dokumentácie. Keďže pôjde o finančne náročné akcie, plánujeme sa uchádzať o získanie nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ. Nevyhnutnou podmienkou bude zaradenie projektov do rozpočtu mesta a odsúhlasenie spoluúčasti samosprávy na ich spolufinancovaní zo strany mestského zastupiteľstva.

* Aké sú najväčšie úskalia implementácie komunitného plánu?

- Ako som už naznačila, najväčším úskalím je možný nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu projektov a následnú udržateľnosť vytvorených sociálnych služieb. Ďalším ohrozením môže byť nízka zainteresovanosť aktérov v sociálnej oblasti na realizácii aktivít a obmedzené ľudské zdroje. Bez kvalitných, vzdelaných, zapálených a adekvátne ohodnotených zamestnancov totiž nebude mať kto služby poskytovať.

* A najvýznamnejšie prínosy z procesu jeho spracovania?

- Okrem samotného strategického dokumentu považujem za najdôležitejší prínos zapojenie kľúčových aktérov. Zjednodušene povedané: sadli sme si k jednému stolu, aby sme spoločne pomenovali potreby a najpálčivejšie problémy v komunite a spolu hľadali riešenia. Vnímam to ako slušný základ pre tvorbu partnerstiev zameraných na rozvoj sociálnych služieb. Potreby v sociálnej oblasti sú veľké a na ich riešenie máme k dispozícii iba limitované finančné, materiálne i personálne zdroje. Preto je dôležité hľadať spolu riešenia prínosné pre všetkých a na ich realizáciu spájať dostupné finančné prostriedky i ľudský kapitál. Všetkým, ktorí prijali pozvanie mestskej samosprávy, aktívne sa zapojili do komunitného plánovania, pracovali v odborných skupinách a svojimi aktivitami pomohli naplniť strategický rámec, patrí veľké poďakovanie.

* Čo môžu urobiť organizácie a občania, ktorých téma sociálnych služieb zaujíma, no nestihli sa zapojiť do procesu prípravy?

- Komunitné plánovanie sociálnych služieb je kontinuálny a otvorený proces, do ktorého je možné zapojiť sa prakticky kedykoľvek. Aj počas implementačnej fázy sa budú pravidelne stretávať a pracovať odborné skupiny, zúčastniť sa môže každý, koho téma zaujíma. Pozvánky na stretnutia skupín, ako aj všetky dôležité informácie o komunitnom plánovaní nájdu občania na webovej stránke mesta. Kto nemá čas prísť osobne, môže svoje podnety a pripomienky poslať elektronicky na adresu komunitneplanovanie@trnava.sk.

(mkv)

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 1 (2 hlasovali)