novinky z radnice

Letnej páľave som sa snažil vyhnúť. K vode som sa vybral až podvečer, keď sa slnko svojím okrajom dotklo mora. Kráčal som v protismere s tými, ktorých lúče počas dňa sfarbili od nebezpečne červenej do lákavo tmavohnedej. Ľahol som si na jedno z vyležaných miest. Smejúce sa deti nevnímali čas. Zostávali ponorené do bezpečia nemerateľnosti. Pobehovali na pomedzí piesku a vĺn, ktoré unavene, no v pravidelnom kolísaní obmývali pobrežie. Dostali sa naň už bez peny i bez veľkých výšok a vysilené sa vracali späť.
Úsek medzi návratom a novým záchvevom mora sa chlapec s lopatkou snažil čo najintenzívnejšie využiť. Vytváral hrádzu, ktorú mu nanovo zalial okraj vlny. Po chvíli to vzdal. V mokrom piesku nohami vytváral stopy, ktoré v rovnakom rytme mizli z dohľadu.

Jeho otec na neďalekom ležadle sa pokúšal o čosi podobné. Avšak vo virtuálnom priestore. Nemusel vynaložiť toľko energie ako syn. Morom mu bol internet, v ktorom plával pomocou svojho notebooku. Zahľadený do monitoru nevnímal okolitý svet. Pripomínal svojho syna, ktorý sa z piesku presunul bližšie k moru. Voda mu siahala po členky, ktorými pravidelne čľapkal do vody, akoby v nej chcel zanechať svoje stopy.

Asi sa príliš neodlišujeme od detí. Na internete v množstve slov a informácií, podobne ako v mori s nespočítateľnými kvapkami a vlnami, sa pokúšame zanechať stopu. V toku nepostrehnuteľnej rýchlosti a neobsiahnuteľného množstva nie sme schopní informácie relevantne spracovať. Napriek tomu sa snažíme zachytiť čas a zanechať vlastnú nezmazateľnú pečať. Dieťa to po istom čase vzdalo. Vyšlo na breh a tam, kde nedočiahli obrysy vĺn, postavilo hrad. Zavolalo na otca. Ten sa nevzdával. Neodtrhol sa od obrazovky. Ponad ňu však nezabudol podotknúť synovi, aby bol opatrný. Nepostrehol, že radosť dieťaťa bola v tej chvíli dôležitejšia než informácia, ktorú už o necelú sekundu zaplavili tisícky iných. Vo svojej dospelosti si nevšimol, že stopa v srdci a duši dieťaťa má väčšiu hodnotu než správy, ktoré zmätie najbližší pohyb valiacich sa informácií.

Slnko sa v diaľke skrylo v mori. Odchádzal som pokojnejší, ako som prišiel. Strach, že stratím čas pri mori a nestihnem dopísať dohodnutý článok, sa rozplynul. V poučení od dieťaťa. Dôležitejšie než stopy v mori či vo virtuálnom prostredí sú stopy ľudskosti okolo nás. Úsmev a svetlo v očiach.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (136x hodnotené)