Zlata Matláková nie je pre priateľov poézie nepoznaná. Jej osobitné citlivé používanie slova a schopnosť rytmického odkrývania vnútorného sveta je charakteristické pre každú jej doterajšiu básnickú zbierku. Názov tej novej – Nepoznaná, preto môže vyvolať otázku: Aká nepoznaná? Veď jej básne majú svoj osobitý charakter, prirodzenú ženskú citlivosť bez násilnej feminizácie, duchovnosť rešpektujúcu telesnosť, konkrétnosť odkazujúcu k spoločnej skúsenosti.
A predsa jej každá báseň, každá zbierka odhaľuje nepoznané zákutia duše človeka a nastavuje zrkadlo tam, kde to nečakáme. Zlata Matláková slovami odkrýva vytesnené odtiene reality, posúva a odkláňa myslenie z vychodených cestičiek poznania. Svojou tvorbou spochybňuje úzko racionálny prístup k svetu a človeku a tým i jeho statické uchopenie.
Názov novej básnickej zbierky Nepoznaná je preto pre jej tvorbu príznačný, pričom zbierka svojou poetickosťou i schopnosťou vnímať bytie nadväzuje na jej predchádzajúce básne i zborníky, napríklad Kytica za dverami či Rozopnutá duša.
Autorka nás aj v novej zbierke tajomne vťahuje do osídiel vnútorného rytmu odkrývajúc podvedomú harmóniu originálnym vrstvením slov v nečakanom zornom uhle. Od pocitov a toku myslenia k srdcu, od bolesťami a nádejami naplneného srdca k telu, od tela v jeho kráse i fyzickej obmedzenosti k duši, od vzletu duše k nebu a dotknutá pohľadom neba späť zemi. (Zenit, Nádej, Siesta....)
Na zašpinenom chodníku/môže zostať čistý/i zatienený holub./Tlieskanie detí
/ho zdvihne,/popoletí do priestoru./Patrí mu i nepatrí (ukážka z básne Siesta)
Slová vyvierajúce so silných poryvov srdca miestami pretŕhajú zaužívané zoskupenie i konvenčný prúd myslenia, pričom odhaľujú autorkino vlastné vnútro. V bolesti i radosti, s túžbou po spriaznenosti a hlbšom porozumení.
To všetko bez pátosu, násilného hľadania rýmu, mimo klasickej formy a predsa tak blízko srdca, v tak podvedome známej melódii ducha. Poetickosť, ktorá vďaka špecifickému „vnútornému hlasu“ autorky nepotrebuje zovretý vonkajší šat, a tak môže zaznieť vo svojej
dokorán otvárať ticho /kričať tak nahlas, /až na oblohe /vidieť dva mesiace
(K súhvezdiu Perzeus)
Vydavateľstvo Matice Slovenskej Ilustrácie Emil Sedlák
Pavol TOMAŠOVIČ