novinky z radnice

 

Zlata Matláková: NepoznanáZlata Matláková nie je pre priateľov poézie nepoznaná. Jej osobitné citlivé používanie slova a schopnosť rytmického odkrývania vnútorného sveta je charakteristické pre každú jej doterajšiu básnickú zbierku. Názov tej novej – Nepoznaná, preto môže vyvolať otázku: Aká nepoznaná? Veď jej básne majú svoj osobitý charakter, prirodzenú ženskú citlivosť bez násilnej feminizácie, duchovnosť rešpektujúcu telesnosť, konkrétnosť odkazujúcu k spoločnej skúsenosti.

A predsa jej každá báseň, každá zbierka odhaľuje nepoznané zákutia duše človeka a nastavuje zrkadlo tam, kde to nečakáme. Zlata Matláková slovami odkrýva vytesnené odtiene reality, posúva a odkláňa myslenie z vychodených cestičiek poznania. Svojou tvorbou spochybňuje úzko racionálny prístup k svetu a človeku a tým i jeho statické uchopenie.

Názov novej básnickej zbierky Nepoznaná je preto pre jej tvorbu príznačný, pričom zbierka svojou poetickosťou i schopnosťou vnímať bytie nadväzuje na jej predchádzajúce básne i zborníky, napríklad Kytica za dverami či Rozopnutá duša.

Autorka nás aj v novej zbierke tajomne vťahuje do osídiel vnútorného rytmu odkrývajúc podvedomú harmóniu originálnym vrstvením slov v nečakanom zornom uhle. Od pocitov a toku myslenia k srdcu, od bolesťami a nádejami naplneného srdca k telu, od tela v jeho kráse i fyzickej obmedzenosti k duši, od vzletu duše k nebu a dotknutá pohľadom neba späť zemi. (Zenit, Nádej, Siesta....)

 

Na zašpinenom chodníku/môže zostať čistý/i zatienený holub./Tlieskanie detí

/ho zdvihne,/popoletí do priestoru./Patrí mu i nepatrí (ukážka z básne Siesta)

 

Slová vyvierajúce so silných poryvov srdca miestami pretŕhajú zaužívané zoskupenie i konvenčný prúd myslenia, pričom odhaľujú autorkino vlastné vnútro. V bolesti i radosti, s túžbou po spriaznenosti a hlbšom porozumení.

To všetko bez pátosu, násilného hľadania rýmu, mimo klasickej formy a predsa tak blízko srdca, v tak podvedome známej melódii ducha. Poetickosť, ktorá vďaka špecifickému „vnútornému hlasu“ autorky nepotrebuje zovretý vonkajší šat, a tak môže zaznieť vo svojej plnosti. Naplnená je zo strany poetky, no necháva ďalšie nedopovedané pre čitateľa. K poetickému odrazu jej slúžia aforizmy a sentencie Miroslava Danaja. Pôvodné jednoduché výstižné i humorné vety a pointy dostávajú nové rozmery, obzory, odtiene, krídla a smerovania. Sú pre ňu výzvou na odkrývanie nepoznaných rovín a nových súvislostí. Tak ako je každá jej báseň pre priateľov poézie a slova pozvaním, aj nová zbierka pootvára dvere nielen k duši Zlaty Matlákovej, ale k duši každého z nás.

 

dokorán otvárať ticho /kričať tak nahlas, /až na oblohe /vidieť dva mesiace

(K súhvezdiu Perzeus)

Vydavateľstvo Matice Slovenskej Ilustrácie Emil Sedlák

Pavol TOMAŠOVIČ

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.7 (18x hodnotené)