novinky z radnice

Západné krídlo trnavskej radnice sa stáva v Trnave etablovaným miestom tunajšieho kultúrneho života. Po výstave Dialógy C + S sa bude 14. júla 2010 v tomto priestore pri príležitosti 35. výročia od úmrtia výtvarníka a kňaza Teodora Jozefa Tekela konať vernisáž jeho diel.

V ten istý deň bude za T. Tekela odslúžená aj zádušná sv. omša o 18.00 hodine v Kostole sv. Jakuba, ktorá bude vysielaná do celého Slovenska prostredníctvom frekvencií rádia Lumen. Podujatie organizuje Mesto Trnava v spolupráci s Inštitútom kresťanskej kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej univerzite v Trnave, Občianskym združením Tyrnaviensis, Galériou Jána Koniarka v Trnave a Rehoľou menších bratov – Františkánov (OFM) v Trnave.

Prevažná väčšina Tekelovej tvorby (presne 2518 prác, malieb, kresieb pastelom a tušom – časť jeho výtvarnej pozostalosti, ktorú roku 1976 postúpil A. M. Slahučka za symbolickú cenu vtedajšej Okresnej galérii v Trnave) sa nachádza v zbierkach GJK v Trnave. Pri príležitosti stého výročia Tekelovho narodenia (v roku 2002) sa v GJK konala veľká súborná výstava Oheň duše, tiež pod kurátorským dohľadom Dr. Aleny Piatrovej. K výstave vyšiel rovnomenný katalóg, ale zanedlho po ňom aj hodnotná monografia Teodor Tekel (Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003). Skúma dielo T. Tekela z rôznych pohľadov a hlavne postihuje viaceré jeho polohy, napr. aj básnickú tvorbu, ktorá je verejnosti takmer úplne neznáma, preto z nej uverejňujeme aspoň jedno dielo.

Teodor J. Tekel sa narodil 26. januára 1902 v Ľuboticiach (dnes súčasť Prešova) v roľníckej rodine. Po skončení miestnej školy odišiel študovať na gymnázium cisterciánov do maďarského mesta Baja. K františkánom vstúpil ako 15-ročný, ako 21-ročný zložil večné sľuby. Popri štúdiu teológie sa venoval aj filozofii. Už v roku 1924 bol vysvätený za kňaza. Ešte v tom istom roku sa mu stala príhoda, ktorá podstatne ovplyvnila jeho zdravotný stav a tým aj jeho tvorbu: po návrate z polnočnej sv. omše si prikúril v kachliach a ľahol si spať. Ráno ho však našli spolubratia priduseného dymom a dlho ho nemohli prebrať.

V rokoch 1924 – 1930 pôsobil p. Tekel ako kazateľ a katechéta v kláštoroch v Hlohovci, Nitre, Bardejove, Nových Zámkoch, Fiľakove a Nižnej Šebastovej. S povolením predstavených študoval maliarstvo na pražskej Akadémii výtvarných umení (1930 – 1934) u prof. Maxa Švabinského, odkiaľ sa vrátil do kláštora v Bardejove. Počas štúdií dvakrát získal čestné uznanie za výborný prospech. Medzi rokmi 1939 – 1945 bol profesorom kreslenia na cirkevnom gymnáziu v Malackách, neskôr tu pôsobil aj v pastorácii. Barbarská noc roku 1950 ho zastihla v bratislavskom kláštore, kde sa liečil z chrípky. Spolu s ostatnými rehoľníkmi bol násilne odvlečený do Hronského Beňadiku, potom do Belušských Slatín. Na príhovor vplyvnej obdivovateľky jeho umenia bol ešte v tom istom roku prepustený a až do svojej smrti 14. júla 1975 žil v Trnave v malom domčeku na Jerichovej ulici. Len sporadicky bol pozývaný na výpomoc v pastorácii a odlúčenie od kláštorného spoločenstva, v ktorom prežil takmer celý dovtedajší život, niesol veľmi ťažko.

S Tekelovým pohnutým životom je úzko spojená výrazovosť jeho výtvarnej i literárnej tvorby. Pre začiatky tvorivého hľadania v 20. a 30. rokoch je charakteristická určitá symbolistická štylizácia (vzniká veľké množstvo madon, piet, idylických obrázkov sv. rodiny), ktorá však miestami už prerastá do expresionisticky ladených vízií (Vraždenie neviniatok, 1928). Už v tomto období uňho badať jednoznačný príklon k technike pastelu a hľadanie nových ciest v zobrazení tradičných kresťanských ikonografických tém, ktoré vychádzajú z autorovho najvnútornejšieho prežívania viery. Viera je prameňom, z ktorého vyvierajú nielen jeho námety, ale až takmer baroková vírivosť rukopisu, odrazy svetla a žiara Tekelových farieb.

V období, keď vyučoval kreslenie na františkánskom gymnáziu v Malackách, úzko spolupracoval so Spolkom slovenských výtvarných umelcov (napr. J. Alexym, M. Benkom, M. A. Bazovským, Ľ. Fullom), vystavoval s nimi a vstupoval do ich diskusií a tvorivého hľadania. Kritika jeho tvorbu nenechávala celkom bez povšimnutia, v roku 1941 bol označený za „konštruktívneho mystika“, hlavne vďaka svojej kultivovanej línii a farebnosti.

V rokoch 1941 – 1944 vznikol jeho cyklus Vojna ako reakcia na okolité spoločenské dianie, ktoré sa už nikdy nebude dať od Tekelovho diela celkom oddeliť. Tvorbu nasledujúcich desaťročí poznamenala udalosť, ktorá bola pre mnohých osobnou tragédiou – Akcia K – strata kláštornej pôdy pod nohami a pre Tekela nepísaný zákaz vystavovať. Témy jeho prác vypovedajú o hrôze zo stavu spoločnosti, ktorá sa vedome zrieka Boha a velebí materiálnosť; farebnosť v expresívnych lavírovaných kresbách graduje od sivosti k černi. Častým námetom sa stáva zvláštny dvojkríž – slovanský a zároveň vystihujúci autorovu vnútornú bolesť: na hornom brvne visí ukrižovaný Boh, na dolnom zdieľa jeho osud človek.

V druhej polovici 60. rokov sa začína venovať tvorbe na novinový papier. Je možné, že k nej došlo len z príčiny krajnej hmotnej núdze, ale tým, že jeho mystické kresby vlastne prekrývajú klamstvá o ružovej budúcnosti, nadobúdajú priam symbolický význam. Nevzdáva sa jej ani v období politického uvoľnenia, keď do svojich diel vnáša i istú dávku irónie (napr. kresba: Čo by povedal Kristus pri oslavách 50. výročia Ruskej revolúcie, 1967). Ani zmeny v roku 1968 nezostali bez odozvy: Tekel sa prikláňa ku geometrickej abstrakcii (Variácie na 21. august, 1968) a v abstraktnom duchu jeho tvorba pokračuje až do smrti po ťažkej chorobe. Vyjadruje akési zmierenie s vonkajším svetom, hĺbku prechádzok krajinami vlastnej duše.

Mnohí Trnavčania si pátra Teodora J. Tekela pamätajú ako jednoduchého kňaza, blízkeho deťom svojou prostotou i dobrotou, ktorý práve deti pozýval k sebe, do domu na Jerichovej ulici, aby sa tu učili kresliť. Žil veľmi skromne, dokonca aj po smrti bol ako umelec pomerne neznámy, hoci bol súputník nášho „rodinného striebra“ – slovenskej moderny. Dnes sa jeho práce na aukciách predávajú za vysoké ceny. Tekelovo dielo na nich vyniká veľkou úprimnosťou, aj na pripravovanej výstave ho diváci môžu spoznať ako tvorcu, ktorého tvorba prešla neľahkými cestami osobného utrpenia v konfrontácii s vonkajším svetom a duša zas ohňom očisťovania v tvorbe, ktorá bola pre neho nevyhnutnosťou. Takisto aj jeho básnické slová sú slovami hlbokého porozumenia tvorbe, poznania vnútorného zápasu tvorcov, a tiež vyjadrením jeho úprimnej viery, že zdrojom každej tvorby je Najvyšší Tvorca:

 

Na počiatku bolo slovo (Úvod do tvorby)

Ešte stále neveríte, že Duch/je silnejší ako hmota?/Tak pripomeniem slová Majstra:/Duch je, čo všetko oživuje,/telo len to, čo zvládze,/duch je na všetko hotový,/telo často nemocné./Tak hovorí Pán umenia a hmoty./Čo v dielach vidím očami,/je viac než krásne./Však hlavnejšie je to, čo za nimi stálo,/čo počiatok každej tvorbe dáva./Čo očami som nevidel,/zjavilo sa mi v duši./Tri Grácie znášali sa vo vzduchu –/jak matka s dvoma dcérami./Sloboda, matka umenia,/Tradícia, vernosti dcéra,/Nadanosť, čistoty ctiteľka./A nad nimi vidím ešte čosi,/očiam by neveril, srdce ma nesklame –/„Génia víťazstva so zalomeným krídlom“./Sme len ľudia menej dokonalí./A hmota ťažká, aby prijala ducha./V tom je umenia sila, tiež tragédia.

(Teodor Tekel, Malacky 22. 11. 1947)

Miroslava KURACINOVÁ VALOVÁ

Teodora Tekela: Vraždenie neviniatok

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)