Dejinami nášho mesta prejde mnoho osobností, ktoré svojou trochou ovplyvnili pozitívne jeho chod, a dnes zostali zabudnuté. K takýmto osobnostiam patrí aj publicista, spisovateľ, učiteľ a funkcionár evanjelického cirkevného zboru v Trnave Ján Detrich (*14. máj 1877 Trenčín-Nozdrkovice †26. apríl 1951 Trnava), ktorý významnú časť svojho života prežil v Trnave.
Čo nám o Jánovi Detrichovi hovoria encyklopédie? Meštiansku školu navštevoval v Gemeri a učiteľský ústav v Modre. Bol učiteľom a neskôr aj riaditeľom Evanjelickej ľudovej školy v Horných Zeleniciach a v Trnave. Bol autorom a zostavovateľom mnohých učebníc, snára a informačnej monografie o Trnave. Zozbieral, preložil a upravil zbierky inonárodných ľudových a autorských rozprávok. Do zošitových vydaní skrátil a upravil klasické literárne diela (Guliverove cesty, Robinson Crusoe). V rokoch 1942 – 1948 vydal vo vlastnom výbere a úprave niekoľko desiatok zošitov edície Rozprávky a povesti z celého sveta. Z mnohých jeho učebníc spomeňme Biblické histórie, Školský spevník evanjelický, Zbierka poučného a zábavného čítania pre starých i mladých, Dobré rady pre domácnosť, z rozprávok napríklad úpravy Dobrodružstvá baróna Tlčhubu alebo Arabské rozprávky.
Ján Detrich mal troch synov – Jána, Teodora a Eduarda. V Trnave žijú ešte jeho dvaja vnuci, osemdesiatnici Ján a Teodor, na Záhorí vnučka Zuzana. Trnava sa stala rodným mestom aj jeho pravnučke, Alene Pivoluskovej (dcére Teodora Detricha).
Dnes sa Alena Pivolusková venuje práci v oblasti záhradnej zelene a prednedávnom začala skladať mozaiku života a práce svojho prastarého otca. „V živote sa mi udialo veľa náhod. Jednou z nich je moje objavenie príbuzenského vzťahu grófky M. H. Chotekovej s rodinou Kordes. Bola to nemecká firma zaoberajúca sa šľachtením ruží. Tak sa to stalo teraz aj so znovuobjavením môjho prastarého otca. Práve v roku 140. výročia od jeho narodenia som pri vysťahovaní pivnice môjho rodičovského bytu objavila jeho zarámovanú fotografiu a pôvodnú publikáciu Trnava 1238 – 1938, v ktorej bol Ján Detrich viackrát spomenutý. Zároveň bol autorom článku Evanjelické školstvo v Trnave do prevratu a po prevrate. Našla som aj veľkú viazanú knihu s notami, podľa ktorých hrával na organe v evanjelickom kostole s jeho podpisom a rodokmeň rodu Detrich, ktorý spracoval od roku 1230 (to je počiatok rodu Detrich) jeho vnuk Pavel de Detrich,“ hovorí Alena Pivolusková: „Zistila som, že pochádzal z jedného z najstarších šľachtických uhorských rodov, ktorý vlastnil na Liptove pomerne veľké územie. Obec Beňadiková bola v minulosti Detrichovou Vsou. Objavila som aj jestvujúci kaštieľ rodiny Detrich v Chalmovej, kde je zachovaný aj pôvodný erb tohto rodu. No a potom nasledovali hodiny strávené na internete. Chcela som sa dozvedieť o mojich predkoch čo najviac. Týmto spôsobom som sa dostala k informáciám, o ktorých som ani netušila. Pamätala som si z detstva z rozprávania príbuzných iba toľko, že môj prastarý otec bol dlhoročným uznávaným riaditeľom ľudovej evanjelickej školy v Trnave.“
A čo všetko sa jej napríklad aj prostredníctvom Slovenskej národnej knižnice podarilo vypátrať? Ján Detrich bol členom a zapisovateľom presbytéria Evanjelického a v. cirkevného zboru v Trnave v čase stavby evanjelického kostola a novej evanjelickej školy. Bol hlavným kantorom a učiteľom a cirkevným notárom. V evanjelickom kostole pôsobil ako regenschori. Evanjelická škola v Trnave bola pod jeho správou od školského roku 1912 až do roku 1938, teda 26 rokov. V roku 1938 odišiel do dôchodku. „Zaujímavosťou je, že okrem vlastných učiteľských aktivít prednášal Ján Detrich na kurze pre židovských učiteľov slovenskú mluvnicu. Informácie o Jánovi Detrichovi nájdeme v monografii obce Horné Zelenice 1244 – 2014 Čerenie času. Spomínajú ho aj viaceré zdroje, napríklad Verejná knižnica M. Rešetku v Trenčíne ho každoročne pripomína v Kalendári výročí. Najväčšia česko-slovenská knižná sieť Baila ho eviduje ako autora so 104 záznamami, kde sú uvedené všetky jeho diela s názvami a počtom vydaní. Okrem vlastnej tvorby a prekladateľstva spolupracoval aj so svojim bratom, Júliusom Detrichom. Ten bol taktiež spisovateľom, podnikateľom, žijúcim v Ružomberku a spoluautorom viacerých jeho publikácií, napr. Dobré rady pre domácnosť, záhradníctvo, poľné hospodárstvo a iné,“ hovorí Alena Pivolusková.
Vo svojich spomienkach ho uvádza aj veterinárny lekár Július Molnár. „Bol to nemierne láskavý človek, ľudomil, ktorý sa okrem svojho povolania venoval aj spisovateľskej činnosti , lepšie povedané, výchove ľudu, ktorému patričné vzdelanie nebolo v minulosti umožnené.“
Väčšina publikácií Jána Detricha je v Slovenskej národnej knižnici v Martine, nielen pod jeho menom, ale aj pod pseudonymami Ľudomil z Považia, novoveký Artemidoŕos, Priekopník, strýčko Janko, strýčko Michal a mnohé ďalšie. A ktorú z jeho kníh považuje pravnučka Jána Detricha Alena Pivolusková za najdôležitejšiu? „Je autorom monografie o Trnave s názvom Trnava, jej minulosť a prítomnosť – Stručný nástin minulosti a dneška, vydanej v roku 1929, z ktorej sa aj v súčasnosti čerpajú informácie do referátov, zameraných na históriu Trnavy.“
Martin Jurčo, foto archív A.P.