Bartolomej Szukop, Peter Szukop, Jozef Szukop a Adolf Szukop
Rodina Szukopovcov z južnej Moravy sa prisťahovala do Trnavy v polovici 19. storočia. Murársky majster Bartolomej Szukop a manželka Katarína, rod. Lorencová sem prišli spolu so synom Petrom (1853), ktorý sa narodil ešte v Ježove (dnes okres Hodonín). Medzi rokmi 1858 – 1860 sa v Trnave manželom narodili ďalšie dve deti, pri ktorých sú v matrike adresy Tirnavia 464 a 479, teda bývali spočiatku na Halenárskej ulici.[1] Bartolomej Szukop sa v Trnave postupne vypracoval až na majiteľa tehelne (tehelňa Bertalána Szukopa v deväťdesiatych rokoch 19. storočia), existujú tehly s označením Sukop. V roku 1890 mal majetok na Hornom predmestí 177b, pričom majiteľom 177a bol Gustáv Reidner (dedičia).[2]
Rodina Petra Szukopa, Fotoateliér Schiebert, medzi rokmi 1901 – 1907 (Ernest Sukop) ↓
Staviteľ Peter Szukop (Ernest Sukop) ↑
Reklama na firmu staviteľa Petra Szukopa, Trnavský kalendár 1890 (Zsl. múzeum) →
Z druhej generácie Szukopovcov v Trnave vynikol Bartolomejov syn Peter. Peter Szukop (1853 – 1930) sa oženil 4. augusta 1877 s Amáliou, rod. Simoncsics (1849 – 1943). V nasledujúcich rokoch sa im narodilo v Trnave niekoľko detí.[3] Peter Sukop bol staviteľom, niekedy v reklame označovaný aj ako architekt. Rozhodne sa mu dobre darilo, lebo koncom 19. a začiatkom 20. storočia vlastnil v Trnave viac domov a pozemkov.[4] V rokoch 1906 – 13 sa pravidelne objavovalo meno Peter Szukop v súpise virilistov bratislavskej župy zverejňovanom v novinách Híradó.[5]
Výzdoba domu na Zelenom kríčku, hornú časť fasády zdobí atika, v strede je kužeľková balustráda a ozdobné prvky s motívom vázy, foto: autorka, 2017 →
Aké stopy po svojej práci nám zanechal staviteľ Peter Szukop v Trnave? Od rodiny vieme, že po roku 1900 staval svoj dom na Dolnom predmestí. Secesný dom stál hneď za cestným podjazdom pod traťou smerom k nemocnici. Na dobovej fotografii z obdobia pred rokom 1918 vidieť pôvodný maďarský nápis ELSÖ NAGYSZOMBATI MŰKŐ ÉS CEMENTÁRUGYÁR (Prvá továreň na umelý kameň a cement v Trnave) a meno majiteľa Jozef Szukop. Firmu v tom čase vlastnil syn Petra Szukopa Jozef Gustáv. Zachovali sa fotografie exteriéru a interiéru tohto domu z roku 1990, tesne pred jeho zbúraním. Dve terakotové sochy alegórií z priečelia a reliéf sú uložené v umeleckej zbierke Západoslovenského múzea v Trnave. Ženská postava s atribútmi úľ, člnok a vreteno (obr.15) je alegória usilovnosti, postava s okrídlenou prilbou (Merkúr?), kotvou a balíkom (obr. 16) je alegória spojená s obchodom. Malý reliéf s motívom Krista vyučujúceho deti už na fasáde v roku 1990 osadený nebol. Dom zbúrali pri rozširovaní železničného mostu v súvislosti so stavbou novej stanice v Trnave. Ďalší dom projektoval Peter Szukop za prvej republiky pre syna Jozefa a jeho rodinu. Stál presne oproti vchodu do nemocnice. Aj ten však koncom 20. storočia zbúrali – pre výstavbu novej nemocnice.
Dolnohrubá ulica (Hlavná), štvrtý a piaty dom sprava ešte s jednoduchou fasádou, dobová pohľadnica, okolo roku 1900 (Jozef Benko) →
Peter Szukop bol autorom projektu zaklenutia Trnávky mostom. Plán je označený jeho menom a pečiatkou s dátumom 13. 1. 1902 a uložený v Štátnom archíve v Trnave. Žijúci potomkovia rodiny poskytli informáciu, že Petrovi Szukopovi patril aj dom s ozdobnou atikou a kužeľkovou balustrádou, ktorý stále stojí vedľa tzv. Kupčekovho domu na rohu Štefánikovej ulice a Zeleného kríčku, i keď je dnes v zlom stave. Podobné atiky, nástavce a balustrády s ozdobnými guľami alebo vázami zo začiatku 20. storočia však môžeme pozorovať aj na iných domoch v Trnave. Domy sa dedili, predávali a niektoré z nich prechádzali z času na čas obnovou, ak chceli majitelia honosnejšiu a reprezentatívnejšiu fasádu. Tieto zmeny zachytili aj dobové pohľadnice Trnavy približne medzi rokmi 1900 – 1918.
Ešte okolo roku 1900 boli fasády dvoch susedných domov na dnešnej Hlavnej ulici vedľa Radničnej uličky hladké a jednoduché. Klobučník Georg Grünner dal na svoj dom pristavať balkón s kovaným zábradlím, okolo okien na poschodí pribudli ozdoby a centrálne umiestnený ozdobný nástavec ukončený guľami. V strede je oválny otvor a po oboch stranách bol kedysi nápis GYÖRGY UDVAR (Jurajov dvor?). Susedný poschodový dom s dvomi arkiermi získal vznešenejší ráz ozdobami okolo okien, atikou s kužeľkovou balustrádou a stupňovitými nástavcami ukončenými vázami. Obe premeny fasád sa udiali do roku 1918, lebo ich zachytili pohľadnice ešte z obdobia monarchie.
Vpravo časť domu klobučníka Grünnera s novou fasádou s balkónom a nástavcom s nápisom GYÖRGY UDVAR, výrez z dobovej pohľadnice okolo roku 1918 (Jozef Benko) →
O čosi ďalej bol začiatkom 20. storočia Hotel Hungaria (dnes dom s Pepe pasážou). Na dobových záberoch zdobia jeho priečelie atikové nástavce s kužeľkovou balustrádou ukončené guľami a vázami. Dnes ich už na dome nenájdeme. Budovu súdu postavenú okolo roku 1904 zdobila atika s pilastrami a kazetami a s centrálnym nástavcom ukončeným guľami. V súčasnosti je nástavec jednoduchší. Analogické ozdobné prvky možno nájsť aj na ďalších trnavských domoch. Ozdobný nástavec s motívom váz a balustrádou zdobí napríklad Dom svetla na Štefánikovej ulici, dom na rohu Haulíkovej ulice a Námestia sv. Mikuláša má v strede figurálny motív a Dom hudby Mikuláša Schneidera Trnavského má tiež nástavec. Ozdobné prvky boli odlievané z umelého kameňa a možno pochádzajú z rovnakého zdroja – od Szukopovcov, ktorí mali podnik na ich odlievanie.
Dom s atikou na Hlavnej ulici, foto: autorka, 2013 →
Treťou generáciou sú dvaja synovia staviteľa Petra Szukopa Jozef a Adolf, ktorí dovŕšili dospelosť v prvej dekáde 20. storočia. Jozef Szukop (1882 – 1937), vyštudoval gymnázium v Budapešti, o ďalšom štúdiu nie sú zachované dokumenty. S Auréliou Gabrielou Rippelovou (1900) sa oženil 11. februára 1920 a neskôr sa im narodili dvaja synovia, starší Jozef (1920) a mladší Ernest (1922).
Daňové knihy zachytili v roku 1918 otca Petra a syna Jozefa Szukopovcov na Emmerovej ulici – na čísle 11 sídlil stavebný majster Peter Szukop a na čísle 13 mal Jozef Szukop pohrebný ústav. V dvadsiatych rokoch fungovali v Trnave dva samostatné obchody na výrobu a predaj cementu Szukopovcov Petra aj Jozefa. Peter zomrel v roku 1930 a v obchode potom pokračoval už len jeho syn Jozef. Za prvej republiky sa z pomaďarčenej verzie Szukop stalo priezvisko Sukop.
Jozef Sukop prevádzkoval teda vlastný obchod s cementom, obchod s náhrobnými kameňmi a pohrebnú službu. Jeho podnik sídlil v dvadsiatych rokoch 20. storočia na Masarykovej 36 (Hlavná ulica vedľa špitála). Dom na tejto adrese odkúpil Gabrielin otec František Rippel medzi rokmi 1920 a 1926 od Mollerovcov. Ede Moller a potom jeho syn Ladislav boli majiteľmi pohrebného ústavu, ktorý fungoval koncom 19. a začiatkom 20. storočia. František Rippel (1873 – 1936) viedol cukráreň na námestí a jeho syn Ladislav Rippel si otvoril okolo roku 1934 cukráreň v dome na Masarykovej ulici 36. Jozef Sukop svoje pohrebníctvo prevádzkoval istý čas na Masarykovej 36 – teda v dome svojich svokrovcov. V tridsiatych rokoch presťahoval pohrebný ústav a obchod s náhrobnými kameňmi do vlastného domu na Emmerovu ulicu oproti nemocnici. Vzhľadom na tento druh podnikania nemohlo byť pohrebníctvo lepšie umiestnené. Na Novom cintoríne sa aj dnes ešte nájde zopár náhrobníkov so značkou Sukop. Jozef Sukop zomrel v roku 1937. Gabriela Sukopová viedla pohrebný ústav ešte niekoľko rokov po smrti svojho muža, živnosť zrušila až v januári 1942.
Hotel Hungaria, výrez z dobovej pohľadnice z čias monarchie (Jozef Benko) →
Mladší syn Petra Szukopa Adolf Szukop (1884 – 1941) vlastnil najskôr obchod s porcelánom, sklom a lampami, v ktorom našli ľudia vždy vhodný darček k svadbe, čosi praktické novomanželom do domácnosti. Reklama z roku 1909 uviedla adresu obchodu Trnava 555 (Hviezdoslavova ulica). Noviny Pressburger Zeitung v tom istom roku oznámili bankrot obchodu so skleným tovarom Adolfa Szukopa. Reklama z roku 1927 uvádza v rámci podnikania zmenu – inzeruje predaj rámov, obrazov a stavebné sklenárstvo Adolf Sukop. Obchod mal v dome na rohu ulíc Masarykovej a Radlinského. Adolfovi Sukopovi sa začalo dariť a stal sa aj verejne činným. V druhej polovici dvadsiatych rokov bol poslancom v mestskom zastupiteľstve za Kresťansko-socialistickú stranu, v polovici tridsiatych rokov bol druhým mešťanostom – zástupcom starostu.[6]
Čas potvrdil, že odchod Bartolomeja Szukopa z Moravy do Trnavy bol dobrým rozhodnutím. Cesta od murárskeho majstra k majiteľovi tehelne predurčila povolanie jeho synovi Petrovi, ktorý sa stal v Trnave úspešným staviteľom a dvom vnukom – obchodníkovi s cementom a umelým kameňom Jozefovi, ktorý prevádzkoval aj pohrebníctvo, a obchodníkovi Adolfovi, ktorý sa prepracoval až do mestského zastupiteľstva.
Fasáda okresného súdu s nástavcom, dobová pohľadnica z čias monarchie (Jozef Benko) →
Rodinnú hrobku Szukopovcov na Novom cintoríne neďaleko kaplnky zdobia dva postranné reliéfy od sochára Jána Koniarka. Priateľstvo Koniarka a Sukopovcov vzišlo zrejme zo spolupráce ako prirodzené prepojenie sochárskej profesie a profesie kamenárskeho majstra. Ján Koniarek je aj autorom ďalších dvoch náhrobkov z umelého kameňa na spomínanom cintoríne (Familia Perczely a detského náhrobníka), ktoré pochádzajú veľmi pravdepodobne z firmy Sukop.
↓ Dom na Hornohrubej ulici (dnes Štefánikova, Dom svetla), foto: autorka, 2017 Prvá trnavská továreň na umelý kameň a cement (Ernest Sukop) ↓
Súťažná otázka:
Máj je mesiac ako stvorený na prechádzky naším krásnym mestom. Vieme, že ho máte radi, tak sa skúste tentokrát pozerať viac okolo seba, zdvihnúť svoj zrak na fasády domov v historickom centre, na priečelia kostolov a všímať si detaily. Máme pre vás trochu zložitejšiu hádanku. V albume Sukopovcov sa našla fotografia z dvora ich domu oproti nemocnici. Kvetinový hrantík stojí na dvoch zaujímavých hlaviciach (na dvoch posledných fotografiách vidíme celok s dvomi hlavicami a detailný pohľad na jednu z nich).
Na ktorom objekte v Trnave sa nachádzajú rovnaké hlavice? Prezradíme, že hlavice sú vo dvojiciach použité dokonca na dvoch budovách v Trnave.
Odpoveď, ktorú môžete doplniť aj fotografiou, nám pošlite do redakcie do 20. mája 2017 na e-mailovú adresu webredaktor@trnava.sk. Všetky správne odpovede budú zaradené do losovania. Pre troch vylosovaných čitateľov sú pripravené dve knihy Dejiny Trnavy a kniha Západoslovenské múzeum 60 rokov. Ceny pre výhercov venovali Západoslovenské múzeum v Trnave a Mesto Trnava.
Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave
Informácie, dobové dokumenty a fotografie poskytol Ernest Sukop, vnuk Jozefa Sukopa a pravnuk staviteľa Petra Szukopa
Texty k zvyšným fotografiám:
Fotografia domu Petra Szukopa pred zbúraním v roku 1990 – 91 (Zsl. múzeum)
Alegória obchodu (Zsl. múzeum)
Alegória usilovnosti (Zsl. múzeum)
Reliéf Kristus a deti (Zsl. múzeum)
Uličná fasáda domu Petra Szukopa (Zsl. múzeum)
Pohľad na pôvodné interiérové dvere v dome (Zsl. múzeum)
Jozef Szukop, podnikateľ, (Ernest Sukop)
Jozef Szukop s manželkou Gabrielou a dieťaťom (Ernest Sukop)
V nízkom dome vedľa špitálika bolo pohrebníctvo Szukopovcov, detail z dobovej pohľadnice (Jozef Benko)
„Parádny funus“ pred františkánskym kostolom – pohrebníctvo Sukop, (Ernest Sukop)
Pohrebný povoz Szukopovcov (Ernest Sukop)
Ľavá strana náhrobku Szukopovcov s alegóriou staviteľstva od sochára Jána Koniarka, foto: autorka, 2017
Dve ozdobné hlavice na dvore Sukopovcov, tridsiate roky 20. storočia (Ernest Sukop)
Detail hlavice
[1] Matriky online, www.familasearch.org
[2] Adolf Gustáv Reidner bol Bratislavčan, ktorý sa do Trnavy priženil, za manželku si vzal Rozáliu Annu Szulínyiovú, dcéru Ernesta Sulínyiho (Valza), miestneho veľkopodnikateľa s vínom (jeho otec Anton dal postaviť vo svojej pivnici velikánsky sud). Reidner prevádzkoval v Trnave tehelňu asi od konca sedemdesiatych rokov 19. storočia a zomrel pred rokom 1890. Začiatkom deväťdesiatych rokov bol názov tehelne Mike Róza és tsa (...a spoločníci Mittacsek Pál, Reidner Gusztáv, Szukop Bertalan).
[3] Deti dvojice Peter a Amália Szukop: Mária (1878), Anna Katarína (1880), Jozef Gustáv (1882), Adolf Peter (1884), Robert (1886), Amália Anna (1888) a Hermína Malvína (1893), všetky na adrese Trnava 166 extra muros – predmestie
[4] Bol majiteľom domu na Hornom predmestí č. 9b. Dom na adrese Trnava 67 (Vajanského ulica) pri juhozápadnom nároží hradieb vlastnil spolu s manželkou Amáliou. Na reklame z roku 1890 má jeho staviteľská firma adresu Horné predmestie 66/b. Ďalší majetok mal na Dolnom predmestí č. 184. In: Nagyszombati naptár 1890 a 1903, v Trnave vydával Žigmund Winter
[5] Napríklad Híradó, 28. 9. 1911, s.2. [online]. [Cit. dňa 2017-04-20]. Dostupné na internete: http://digitalna.kniznica.info/zoom/56556/view?page=2&p=separate&view=0,...
[6] Almanach mesta Trnavy, Vydal časopis Nové Slovensko, Trnava. Tlačou kníhtlačiarne Fr. Urbánka a spol. 1926. Štátny archív v Trnave, Zápisnice Mestskej rady z rokov 1933 a 1934