novinky z radnice

Obdobie prvej polovice 16. storočia predstavuje v dejinách Trnavy významnú etapu, pretože v meniacich sa spoločenských a politických podmienkach sa postupne premieňalo aj mesto zo stredovekej podoby do novej situácie, ktorá sa dotkla všetkých oblastí jej mestského života. Je to súčasne obdobie, z ktorého sa nám už v historickom mestskom archíve zachovali o niečo kompaktnejšie historické pramene, z ktorých možno podrobnejšie rekonštruovať mestský život a jeho prejavy. Išlo o výsledok pôsobenia mestskej správy, ktorá dôkladne vymedzovala a regulovala celý priestor mesta smerom do vnútra meštianskej komunity, aj smerom navonok k panovníkovi, krajinským hodnostárom, úradom i voči predstaviteľom šľachty a cirkvi. Mestská správa a jej podoba bola tým najdôležitejším znakom toho, čo Trnava ako slobodné kráľovské mesto znamenalo, pretože práve ona napĺňala obsah trnavských privilégií i realizovala všetky ambície mesta.

Obrázok č. 1 – MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Testimoniales, 14. jún 1529. ↑

Obrázok č. 2Alexius Mlodeczky. MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Testimoniales, 7. apríl 1541.

Okrem volených úradníkov zabezpečoval vlastný vnútorný chod mesta celý zamestnanecký aparát. Išlo o niekoľko desiatok osôb, ktoré s rozličnou kompetenciou a organizáciou zabezpečovali vykonávanie rôznych služieb za predpísaný plat. Viaceré z nich boli lukratívnymi zamestnaneckými postami, ako napríklad úrad notára, iné mali spoločenskú vážnosť (ako mestský bránik alebo správca trhov), no niektoré mali aj výrazne negatívny obraz ako kat, napriek tomu však boli pre mesto nevyhnutné. V nasledujúcej sérii článkov sa pokúsime na základe zachovanej mestskej vnútornej agendy predstaviť jednotlivé zamestnanecké pozície v administratívnom aparáte mesta.

Notár (notarius, Stadtschreiber)

Doterajšie výskumy historikov Vladimíra Rábika a neskôr aj Martina Tibenského nám predstavili niekoľko notárov pôsobiacich v Trnave počas stredoveku. Zo 16. storočia Vladimír Rábik zachytil týchto notárov: Matej Holý (1507), Martin z Bieleho Kostola a Holíča (1511 – 1519), bakalár Juraj (1520 – 1526), Martin Kaczmleko (1528 – 1531), Juraj Čech (1530), Benedikt Schrandorfer (1532), Alexej Mlodeczky (1542 – pred 1544).[1] Martin Tibenský doplnil tieto údaje o dvoch Martinov, pôsobiacich v rokoch 1501 a 1514 až 1523.[2]

Na základe ďalších mestských prameňov už aj z mladšieho obdobia možno viaceré doterajšie poznatky doplniť o ďalšie zaujímavé podrobnosti.

O Martinovi Kaczmlekovi, ktorý pôsobil vo funkcii v rokoch 1528 – 1531, sa z úradného mestského svedectva z roku 1529 dozvedáme aj o jeho inom, alternatívnom mene, či skôr prezývke. Tu totiž vystupoval ako Martin Kuľhavý (Kulhawy).[3] (Obrázok č. 1).

Obrázok č. 3...do Olomúcze, Hradiisstie Brodú, Kromierzyzie kdež y ya sem bywal... MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 30. marec 1533.


Obrázok č. 4 – Alexius Mlodeczki z Starego Mlodotyna. MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 30. marec 1533.

Pozoruhodnou osobnosťou Trnavy bol Alexej Mlodecký, ktorý pôsobil vo funkcii notára v roku 1538[4], rovnako aj v roku 1539[5]. Podobne ho dokladajú aj početné zachované úradné mestské svedectvá z rokov 1540 až 1544, ktoré sú nepochybne výsledkom jeho pisárskej zručnosti (boli písané jeho rukou).[6] (Obrázok č. 2) Označenie „pisár“ v doklade písanom v dobovom slovenskom jazyku treba pokladať za ekvivalent latinského notarius, a nie za označenie zamestnanca pracujúceho v mestskej kancelárii v nižšej úradníckej pozícii pod vedením notárom, ako to bolo v prípade ostatných pisárov. Dokumentuje to aj fakt, že Alexej nemohol v januári roku 1541 pôsobiť ako notár[7] a v júni toho istého roku len ako pisár.[8] Ako uvádza Tibenský, Alexej sa poslednýkrát vo funkcii notára uvádza v roku 1544.[9] Z písomných prameňov sa však nevytráca, ale objavuje sa ešte aj v liste z roku 1548, kde je zapísaný už iba ako mešťan, podobne ako aj v roku 1549.[10] V mestskej knihe o ňom napokon nachádzame aj zápis zo 7. decembra 1549, v ktorom Margaréta, manželka šľachtica Alexeja Mlodeckého (Mlodeczki), kedysi trnavského notára, predala svoj kamenný dom podľa mestského práva na Dolnopotočnej ulici (in platea Judeorum) Jánovi Sabovi (Zabo) za 145 uhorských zlatých.[11] Z listu, ktorý poslal svojmu priateľovi Ivanovi 30. marca 1553, sa dozvedáme, že predtým ako sa stal trnavským mešťanom, žil aj v Olomouci, Uherskom Brode a Kroměříži a zároveň aj, že pochádzal zo Starého Mlodotína.[12] (Obrázok č. 3 a 4).

Obrázok č. 5 De vino Georgii Gezthy notarii civitatis quod supererat post datam racionem, quia vinum illud exactores racionum biberunt... MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 9.

Obrázok č. 6Nobilis Georgius literatus notarius... vendidisse domum suam acialem in vico Zaba vocato habitam egregio domino Alexandro Rokkawy... MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546 – 1569, II/1, s. 117.

Ďalším z mestských notárov bol šľachtic[13] Juraj Gezthy, ktorý bol zvolený v roku 1546 súčasne aj za notára, aj za prísažného. Ako notár pôsobil až do roku 1552.[14] V roku 1552 je označený v zápise v mestskej knihe ako literát, čo zrejme dokladá jeho špecializované vzdelanie.[15] V uvedenom roku mu bolo vyplatených z mestských účtov 54 zlatých, a to za cestu, ktorú absolvoval spoločne s Imrichom Kalomarom do Prahy ku panovníkovi so žiadosťou mesta o 2 000 zlatých, ktoré im mala vyplatiť Uhorská komora (komorskí úradníci). Panovník s ich žiadosťou súhlasil, a tak sa následne mohli obaja mestskí reprezentanti vybrať do Bratislavy s kráľovskou listinou a príkazom pre komorských úradníkov o vyplatenie 2 000 zlatých pre Trnavčanov. Táto cesta stála mesto 8 zlatých a 90 denárov a notára Juraja pritom sprevádzal aj mestský pisár Štefan literát, inak nazývaný aj „Jo“[16]. Notár mesta tiež asistoval počas výberu mestských daní mestským komorníkom. V roku 1552 takáto služba notára Juraja a vyberačov daní (exactores) stála mesto 21 zlatých a 11 denárov, v čom bolo zahrnuté aj víno, ktoré menovaní vypili.[17] (Obrázok č. 5) Notár Juraj Gezthy spolu s novomestským prepoštom a kanonikom Štefanom Ostrihomským 18. júna 1552 odišli do Bratislavy, aby tu žiadali u miestodržiteľa o prepustenie ich spolumešťana Tomáša Godu, držaného v Bratislave v žalári.[18] O Jurajovi ďalej zo zápisov v mestskej knihe vieme, že vlastnil oráčinu na kopci Zyzo, ktorú kúpil 20. novembra 1549 od Jána, Petra a všetkých ostatných synov Jána Behara za 2 uhorské zlaté.[19] V roku 1552 vlastnil dom na Paulínskej ulici (in vico Zaba), ktorý v tomto roku predal za 160 zlatých Alexandrovi Rokavimu (Rokkawy).[20] (Obrázok č. 6)

Obrázok č. 7Per Jacobum de Gara notarius huius civiatis manu propria. MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546 – 1569, II/1, s. 131.

V rokoch 1553 a 1554 nachádzame vo funkcii notára Jakuba z Gorjan (de Gara). Z mestskej knihy poznáme celkovo tri zápisy v sledovanom období, v ktorých je uvedený Jakub označený za notára, a vo všetkých prípadoch ide o poznámku pod textom, že ide o zápis zapísaný notárom Jakubom z Gorjan.[21] Jeho rukou nachádzame zapísané aj svedectvo o počestnom pôvode a mravnom živote Jakuba Lynbeka, sluhu šľachtica Petra Sambokyho, bývajúceho v Trnave.[22] (Obrázok č. 7)

Obrázok č. 8Petrus Albensis notarius manu propria. MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Testimoniales, 6. február 1555.

O pôsobení Petra stoličnobelehradského (Albensis) vo funkcii notára vieme zo svedectva vydaného 6. februára 1555, keď mesto kúpilo rožný dom na Hlavnej ulici smerom k Dolnej bráne (in platea magna versus portam inferiorem). Toto svedectvo vlastnou rukou napísal uvedený notár Peter.[23] Jeho označenie prezrádza, že pochádzal z vnútorného Uhorska, z maďarského mesta Székesfehérvár (Stoličný Belehrad). Vo funkcii mestského notára (či presnejšie podnotára) však Peter bol už v rokoch 1552 až 1553, pretože dohliadal na evidenciu mestských účtov a osobne vykonal aj konečnú účtovnú uzávierku príslušného finančného roka koncom apríla 1553.[24] (Obrázok č. 8)

Obrázok č. 9Benedicto notario concessimus florenos IIII. quos a laniis accipit. MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 42.

Podľa mestských účtov z roku 1532 bolo notárovi mesta vyplatených v pätnástich splátkach celkom 33 zlatých.[25] Nešlo však o celý ročný plat, pretože ten podľa účtovnej knihy mesta z roku 1552 predstavoval až 100 zlatých.[26] Za služby počas polročného obdobia (konkrétne od 3. septembra 1542 do 10. marca 1543) mesto vyplatilo notárovi postupne plat vo výške 50 zlatých.[27] Patrila mu aj osobitná výplata vo výške 4 zlaté, ktoré platili trnavskí mäsiari za svoj cech mestu.[28] (Obrázok č. 9) Z hľadiska príjmu išlo teda o najprestížnejší post v mestskej agende, znásobený dôležitosťou úradu vo vnútornom živote mesta, aj v komunikácii mesta s okolitým prostredím, najmä župnými a krajinskými úradmi. Dňa 18. mája 1532 bol mestský notár vyslaný do Ružindolu, aby tu spísal škody spôsobené cisárskym vojskom Španielov.[29] Z rovnakého dôvodu bol notár vystrojený aj do ostatných dedín a pri tejto príležitosti sa označuje ako tzv. notár sedliakov (notarius rusticorum), za čo dostal sumu 25 denárov.[30] Je možné, že tu nešlo o mestského notára, ale skôr o  jedného zo zamestnancov – pisárov mestskej kancelárie.

Mestský notár sa však staral aj o nákup papiera pre potreby mesta a najmä kancelárie. Dňa 11. januára 1533 takto zakúpil notár Benedikt papier v sume 8 zlatých a 80 denárov.[31]

V roku 1541 mestský notár Alexej spolu s mešťanmi Tomášom Franciscim, kožušníkom Bartolomejom, prísažným, a Matúšom Ištvánom v kauze mešťana Lindera navštívili úrad taverníka v Bratislave. Celá cesta stála mesto 5 zlatých.[32] V roku 1542 zase mestský notár spoločne s prísažným Tomášom Franciscim odviezli do Bratislavy Františkovi Nádašdimu daň mesta odvádzanú do kráľovského eráru vo výške 500 zlatých.[33] Iným prípadom v tomto roku bola cesta do Hlohovca k ostrihomskému arcibiskupovi, ktorú absolvoval notár spoločne s farárom a mešťanmi Serim a Tomášom kvôli vysvetleniu podozrenia zo šírenia herézy v meste v tomto období.[34]

Pozoruhodný záznam pochádza zo 14. marca 1553, keď mesto zaplatilo lekárnikovi za štyri lucerny, ktoré od neho kúpilo a použilo počas pohrebu mestského notára.[35] Z celkového kontextu vyplýva, že išlo o pohreb notára Juraja Gezthyho.

 Pisári (scriba, Stadtschreiber)

Výkonný aparát mestskej kancelárie zabezpečovali pisári, čo je aj dôvod, prečo o ich konkrétnych menách nachádzame len veľmi málo dokladov. Podľa zápisov z účtovných kníh však v sledovanom období už bola agenda pisárov čiastočne špecializovaná. Takí boli napríklad pisári na mestských bránach, ktorí tam vyúčtovávali mýtne poplatky od vstupujúcich do mesta. Dňa 6. júna 1532 mesto zúčtovalo 25 denárov za to, čo pisár vypil pri svojej službe na bráne.[36] (Obrázok č. 10) Neznámy pisár po mene sa spomína aj pri vyúčtovaní prác mesta na povrchovej úprave (pavimentu) jednej z mestských ulíc, práce sa tiahli až po bránu jeho domu.[37] Pisár Jose (!) Literát dostal v roku 1552 za svoju službu počas výberu mestskej dane sumu 1 zlatý a 50 denárov.[38] Ide tu pravdepodobne o toho istého pisára Štefana, prezývaného Jo, ktorý v tom roku sprevádzal mestského notára na ceste do Bratislavy k Uhorskej komore, ako sme už spomenuli vyššie.

Obrázok č. 10In octava corporis Christi scriptori in porta bibalia dedimus denarios XXV. MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 22.


Obrázok č. 11 - ...Jose literati... MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 3.

Darina Fridrichová, Štátny archív v Trnave


[1] RÁBIK, Vladimír: Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s. 79 - 89.

[2] TIBENSKÝ, Martin: Štruktúra obyvateľstva mesta Trnava v stredoveku. Diplomová práca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008, s. 77 – 79.

[3] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava (ďalej len ŠA TT, MG TT), Testimoniales, 14. jún 1529.

[4] ŠA TT, MG TT, Acta iuridica, Acta causam inter civitatem Tyrnaviensem et Andream Heffelmar actam respicientia, č. 13. VARSIK, Branislav: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. storočia. SAV: Bratislava 1956 (ďalej len Varsik), s. 224, č. 124, v pozn. č. 1 uvádza pôsobenie Alexeja na poste pisára už v roku 1537. Napriek dôkladnému štúdiu sa nám tento údaj nepodarilo overiť v prameňoch. Najstarší doklad, ktorý máme o pôsobení Mlodeckého vo funkcii notára je tak až z roku 1538.

[5] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 29. máj 1539.

[6] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 7. august 1540, 16. september 1540, 9. december 1542, 1. september 1543, 28. marec 1543, 8. december 1543, 12. február 1544.

[7] ŠA TT, MG TT,  Testimoniales, 6. január 1541, 7. apríl 1541.

[8] Varsik, s. 224-225, č. 124.

[9] TIBENSKÝ, Štruktúra, s. 80.

[10] Varsik, s. 384-385 , č. 275.

[11] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546-1569, II/1 (ďalej len ŠA TT, MG TT, ZM), s. 84.

[12] ŠA TT, MG TT, Missiles, 30. marec 1533.

[13] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 22. júl 1542.

[14] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 114.

[15] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 117.

[16] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/11, Labor civitatis 1543-1550, s. 9.

[17] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 9.

[18] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 71.

[19] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 63. – v tomto zázname je zapísaný ako „Georgius literatus“.

[20] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 117.

[21] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 131, 137, 139.

[22] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 13. november 1553.

[23] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 6. február 1555.

[24] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 119.

[25] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 1.

[26] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 91: „Solutio notarii. Cui ... computatur annus sallarium eius floreni 100, tritici muttones tres“.

[27] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 68.

[28] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 42: „Benedicto notario ... a laniis accepit florenos IIII“.

[29] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 20: „notario ad Rosntal“.

[30] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 20.

[31] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 32: „Benedicto notario pro papiro“.

[32] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventum et exitum civitatis 1541, s. 61.

[33] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 27.

[34] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 53.

[35] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 43: „apotecario pro lucernis IIII quas ad funus condam notarii ab eo compararverant“.

[36] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 22: „scriptori in porta bibalia“.

[37] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/11, Labor civitatis 1543-1550, s. 11.

[38] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 3.

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)