novinky z radnice

O participatívnom rozpočte sa dnes veľa hovorí. Mnohí Trnavčania už vedia, ako tento systém funguje a aktívne sa doň zapájajú. So slovom participácia však už v Trnave súvisí aj pojem plánovanie. Znamená to, že aj obyvatelia mesta sa podieľajú na tom, ako bude vyzerať ich lokalita. Po bratislavskej mestskej časti Nové Mesto sa Trnava ako druhá samospráva na Slovensku vybrala touto cestou. Postupne sa buduje tím a overujú sa skúsenosti na menších projektoch v meste. Viac o participatívnom plánovaní v Trnave nám povedala Zuzana Krivošová z odboru územného rozvoja a koncepcií trnavského mestského úradu.

- Participatívne plánovanie je zapojenie laickej a odbornej verejnosti do rozvojových projektov mesta. V Trnave sa dotýka hlavne verejných priestorov. U nás to v praxi znamená, že predtým než začneme meniť nejaký verejný priestor, napríklad malý dvor na sídlisku, alebo aj väčšie plochy ako napríklad park, snažíme sa zistiť, aké sú predstavy a potreby ľudí, ktorí tento priestor využívajú, bývajú tam, trávia tam voľný čas alebo tam pracujú. Snažíme sa získať aj odborné pripomienky od odborníkov, ktorí nie sú súčasťou samosprávy, ale venujú sa niektorým špecifickým oblastiam, napríklad ekológii, sociológii alebo doprave.

* Ako teda vyzerá participatívne plánovanie v praxi? Predstavme si modelový príklad, keď idete revitalizovať nejakú časť verejného priestranstva dakde na sídlisku.

- S laickou verejnosťou a obyvateľmi sa stretneme a zároveň pripravujeme pre nich dotazníkový prieskum. Nie každý má totiž čas prísť na takéto stretnutie. Ale skôr než sa tak stane, musíme sa pripraviť administratívne, napríklad mať v mestskom rozpočte vyhradené finančné prostriedky na realizáciu. V osobnom kontakte zistíme viac špecifických požiadaviek, napríklad nám obyvatelia povedia konkrétne – tu je suchý strom, tu kedysi bola lavička, tu by boli vhodné preliezačky. Niekedy sa pri stretnutí s obyvateľmi priamo v lokalite ľahšie definuje požiadavka v porovnaní s tým, keď nám ju napíšu. Potom urobíme aj dotazníkový prieskum. Napokon dáme výsledok na overenie obyvateľom, samozrejme, ak nám dajú nejaký kontakt alebo požiadavku na spätnú väzbu. Zároveň tieto informácie idú online a cez mestské informačné kanály ako je web mesta, facebookový profil mesta či mestská televízia.

* Ďalšou etapou sú už asi tradičné postupy pri plánovaní investičných aktivít.

- Slovo má potom architekt, ktorý nám naše požiadavky naprojektuje do konkrétneho plánu. Zároveň ho žiadame, aby zapracoval pripomienky od občanov, no vždy treba myslieť na rozpočet celého projektu. To znamená, že aj očakávania a požiadavky obyvateľov musia byť primerané revitalizácii danej lokality. Architekti vzídu z verejného obstarávania alebo architektonickej súťaže. Aj preto musíme počítať s tým, že sa ešte vo fáze rozpracovanosti projektu stretneme s občanmi a prekonzultujeme už jeho konkrétnu podobu.

* Čo najčastejšie požadujú obyvatelia a čo sa dá za nejaký priemerný objem finančných prostriedkov urobiť?

- Máme v rozpočte finančné prostriedky na projektovú dokumentáciu. Plánovanie rozpočtu mesta je trojročné, čiže v nasledujúcich rokoch vidíme, kedy pôjde projekt do realizácie a koľko financií je naň určených. Ak nám v projekte vyskočia nejaké položky, tak sa potom môžu dať na posúdenie zastupiteľstvu a na ďalšie prerokovanie o úprave rozpočtu. V tomto je rozpočet finančných prostriedkov do istej miery flexibilný. Keď ideme do verejných priestorov a diskutujeme s obyvateľmi, najčastejšie požiadavky sú spojené s verejnou zeleňou. Na druhom mieste je vec parkovania. Problémy sú väčšinou údržbové – najčastejšie ide o zanedbané priestory, niečo doslúžilo a obyvatelia to chcú nahradiť niečím novým. Moja skúsenosť je, že obyvatelia chcú jednoduché veci, praktické, ktoré sa neničia. Ide najmä o mobiliár a rôzne možnosti aktivít pre deti. Stretávame sa s požiadavkou na bezbariérové prvky. Zaujímavosťou je, že dôchodcovia si chcú tiež zacvičiť a žiadajú o fitprvky.

*Odkedy takto uvažujete o príprave a realizácii projektov a čo sa doteraz podarilo?

- Začali sme v novembri minulého roka. Prvá bola súťaž na Park Janka Kráľa (jedna z vizualizácií je na obrázku vľavo hore). Urobili sme tam prieskum verejnej mienky a máme výsledky architektonickej súťaže. Momentálne rokujeme s víťazom súťaže a ideme do verejného obstarávania. Pri optimistickej verzii bude ďalšia postupnosť úkonov nasledovať ďalších jeden a pol roka. Pokiaľ ide o menšie projekty, sme napríklad pri dvoroch na Hospodárskej, Zátvore a Vodárni, pripravili sme zadania do verejnej súťaže pre projektantov.

*Aké sú skúsenosti s takýmito projektmi a kde máte vzory, že tá tortúra od stretnutí s občanmi, cez rozpočet, verejnú súťaž, obstarávanie, a tak ďalej, je ideálna metóda?

-Participatívne plánovanie ako sme ho začali robiť, už bežne využívajú v Holandsku, Belgicku, Nemecku. Majú s tým dlhoročné skúsenosti. Obyvatelia sú tam naučení takto komunikovať a vydávajú sa aj metodické príručky. Aj v Českej republike sú tieto témy rozvinutejšie. Postupne to rozbiehame aj my. Po Bratislave – Novom Meste aj Trnava ako druhá na Slovensku chce mať participatívne plánovanie ako bežnú súčasť plánovacieho procesu mesta.

*Dotýka sa to len menších projektov verejného priestoru ako sú spomínané dvory, alebo aj veľkých projektov? Nie je to administratívne náročné aj na počet zamestnancov?

- Môžu to byť malé projekty, ale aj väčšie zóny. Chystáme sa na jeden veľký projekt, ktorý sa týka doplnenia zelene mimo intravilánu mesta. Všetko však závisí od personálnych kapacít. Čím je problematika územia zložitejšia, tým viac odborníkov treba na spracovanie tohto procesu. Začíname v malom, aby sme si zaužívali takúto prax ako bežnú, a každým projektom rozširujeme skúsenosti a územia, ktoré sú takto poňaté.

* Máte už aj pripravenú databázu lokalít, kde postupne pôjdete týmto spôsobom?

- Databáza je totožná s rozpočtom mesta a plánom na revitalizáciu verejných priestorov. Postupne ideme tak, ako to máme v rozpočte. Ako nám to kapacity dovolia, tak budeme obnovovať tieto priestory a zapojíme verejnosť formou participatívneho plánovania. Máme čerstvo pripravenú súťaž na školský dvor Agátka na sídlisku na Spartakovskej ulici. Tam chceme školský dvor prepojiť s okolím. Cez víkend sme robili plánovačku na Kapitulskej ulici, kde bude nasledovať dotazníkový prieskum.

Martin Jurčo, foto: autor

 

Zatiaľ nehodnotené