novinky z radnice

Ľudia oddychujú rôzne. Jedni radi športujú, iní odchádzajú do hôr či cestujú a objavujú nové krajiny. Ďalší si vychutnávajú bezstarostné plynutie času pri vode, hre alebo spoločenskej zábave. Niekto trávi voľný čas radšej aktívne, iní hľadajú relax v leňošení. Preťaženie z každodenných povinností sa snažíme intuitívne vyrovnávať odlišnou činnosťou. Prostredie i zázemie môže výrazne ovplyvniť náš oddych, no ani najlepšia destinácia sama osebe nezmení mentálnu atmosféru v nás. Jej zmena či navrátenie do stavu rovnováhy predpokladajú nové nastavenie priorít a celkového pohľadu na svet. Iste, ľahko sa o tom píše, no v skutočnosti to nie je až také jednoduché. Hlavne, ak sme roky zviazaní nielen povinnosťami, negatívnymi skúsenosťami, ale aj spoluzodpovednosťou za ľudí okolo nás. Často chorých, bezvládnych, bezmocných. No akákoľvek pomoc či zodpovednosť by nemali viesť k seba zničujúcej únave, do bezvýchodiskovej situácie či k prehlbovaniu skepsy. Veď nielen tí, ktorí sú odkázaní na pomoc, ale i naši najbližší a priatelia potrebujú cítiť pohodu a svetlo z našich očí. Nestratiť tento zdroj energie znamená neustále ju dopĺňať a čerpať nové sily. A taktiež porozumieť tomu, po čom vlastne túžime a čo hľadáme. Nejde o útek do naivity, úplnej bezstarostnosti, od ľudí či z krajiny. Naopak. Hľadáme miesto a čas, kde sa nestrácame, kde všetko navzájom súvisí. Skúsenosť, myslene i poryvy duše. Kde plnosť vytesnila posledné prázdne miesto hĺbok duše, kde sklíčka života a prežitej skúsenosti tvoria mozaiku zmyslu, ktorý presvecuje každý kút nášho bytia. Takéto hľadanie nie je čakaním. Je vykročením. Z tieňa „musím“ do svetla „chcem“. Vykročením nie k vysnívaným ľuďom zodpovedajúcim našim utkvelých predstavám, ale k nedokonalým spolu hľadajúcim okolo nás. Je uváženým pohybom v krajine, ktorej klímu i atmosféru spoluvytvárame a každým dobrým krokom zlepšujeme jej celkový stav. Uvedomenie si tohto hľadania je spojené aj s porozumením dôležitosti oddychu. Veď žiadny krok v našej každodennosti nie je ľahký. O to viac je potrebné zastaviť sa a oddýchnuť si. Prijať prejdenú trasu, priznať vlastné možnosti i zlyhania. Nanovo sa nadýchnuť a načerpať nové sily. Upokojením toku vlastného myslenia, načretím do hĺbok duše a oddychom tela budeme môcť opäť ísť ďalej, podať ruku, povzbudiť priateľov a prinášať svetlo do očí tých, ktorí ho potrebujú. Udržiavať svetlo medzi nami.

Pavol Tomašovič

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (118x hodnotené)