novinky z radnice

Čo to vlastne bol ten koloniál? Išlo o obchod s dovozovým tovarom z kolónií, zväčša potravinami. V našich podmienkach to bol tovar tak trochu exotický, nie bežný – napríklad káva, kakao, čaj, koreniny, dovozové vína, likéry, rum, čokoláda, exotické ovocie...
V niektorých koloniáloch však našli zákazníci aj farby a rozpúšťadlá, laky a fermeže, keďže špeciálny obchod na drogériu a farby sa objavil v Trnave až neskôr (Bratia Jelínkovci). V Trnave bolo v roku 1890 osemnásť obchodníkov so špeciálnym tovarom, napríklad Smekal & Sohn, Karl Osztermayer, August Wrchovsky, Gustav Biermann, Salamon Pollak, Samuel Flusmann, Leopold Steiner a ďalší. V kalendári na rok 1903 ich bolo trinásť, z nových pribudli napríklad Géza Bruckmayer a Karl Bauer. V trnavskom adresári z roku 1920 sú zaznamenané štyri obchody s koloniálnym tovarom vo veľkom (Bratia Biro, Veľkonákupňa, Salamon Pollák a Karl Pottornay), v roku 1926 predávalo osem obchodníkov koloniálny tovar v malom aj vo veľkom, v roku 1930 dvanásť a v adresári z roku 1934 ich bolo trinásť, pribudol NUPOD (Nákupná ústredňa potravných družstiev). Názov „koloniál“ sa však v 20. storočí významovo posunul od obchodu s tovarom z kolónií skôr k obchodu so zmiešaným tovarom.

Reklama obchodu Karla Osztermayera, 1882, Nagyszombati hetilap, Zsl. múzeum

Reklama na obchod Smekal a syn, 1890, Nahyszombati naptár, Zsl. múzeum

Na tradíciu až z roku 1832 sa odvolávali Smekalovci v reklamách koloniálu Pod striebornou guľou v niekdajšej prachárni. Obchod založil pravdepodobne Václav (Venczel) Smekal, od šesťdesiatych rokov 19. storočia ho viedol Hugo Smekal, približne od osemdesiatych rokov mal značku Smekal und Sohn (Smekal és fia) a v dvadsiatom storočí názov Smekal a syn. Okrem už spomínaných komodít Smekalovci predávali (podľa reklamy z roku 1890) aj maďarské a francúzske vína, dovozové salámy, minerálku, arganové a stearinové sviečky, papierenské výrobky a mali licenciu na výrobu pečiatok. V ich podniku bola aj agentúra Prvej maďarskej poisťovacej spoločnosti z Budapešti. Smekalovcom sa darilo, na prelome storočí im patrili dva susedné domy na rohu Chlebového rínku a námestia (č. 93 a 94), ale aj majer na predmestí so záhradou. Zaujímavosťou je, že ich obchod zasiahli koncom 19. storočia až dva vážne požiare. Pri prvom v roku 1887 sa trnavským dobrovoľným hasičom podarilo z povaly domu na poslednú chvíľu odniesť sud plný pušného prachu, no pri druhom v roku 1899 zomreli následkom explózie dve ženy a 12 hasičov sa zranilo.

Obchod Smekal és fia – detail z pohľadnice okolo roku 1900, Jozef Benko

Reklama obchodu Smekal a syn z roku 1936, Zsl. múzeum

Ďalší obchodník Karl Osztermayer ponúkal Trnavčanom prostredníctvom reklamy v Trnavskom týždenníku minerálky, farby, laky a fermeže v obchode Zum Elefanten. Osztermayer bol okolo roku 1880 majiteľom domu 187 na námestí, tretieho od mestskej veže. O necelé tri desaťročia neskôr si na námestí otvoril koloniál Karol Bauer. Na sklonku 19. storočia mal Bauer svoj prvý obchod v dome č. 140, na rohu dnešnej Divadelnej a Štefánikovej ulice. Dom na námestí kúpil v prvom desaťročí 20. storočia. Neskôr ho dal prestavať, zmenila sa fasáda aj strecha a pribudol výrazný nápis Bauer Károly. Koloniál na námestí neskôr s nápisom Karol Bauer fungoval až do znárodnenia. Predávali sa v ňom delikatesy, južné ovocie, čaj, rum, koreniny, minerálne vody, ale aj semená, farby, lak na koče, lovecké potreby a pod. V druhej polovici 20. storočia tam boli známe lahôdky Ryba. Dnes je v druhom a treťom dome od mestskej veže na mieste spomínaných koloniálov Osztermayera a Bauera známa kaviareň.

Zamestnanci obchodu U Smekala v roku 1940, Jozef Benko

Prvý obchod Karola Bauera, výrez z dobovej pohľadnice okolo r. 1905, Jozef Benko

Obchod s koloniálnym tovarom Gézu Bruckmayera sa nachádzal od sklonku 19. storočia na adrese Trnava 39, neskôr Masarykova 17, od tridsiatych rokov 20. storočia Masarykova 9 – ide však o stále ten istý dom na Hlavnej ulici, dnes s názvom U Jozefa. Géza Bruckmayer sa narodil v roku 1867 v bavorskom meste St. Georgen. Jeho rodičia sa presťahovali do Pezinka, kde v roku 1878 chodil malý Géza do školy. V dospelosti sa do Trnavy priženil, za manželku si vzal Gizelu (1876 – 1917), dcéru trnavského advokáta Adalberta Henna a Paulíny, rod. Osztermayerovej. Gizela ukončila v Trnave školu pre učiteľky v júni 1895. Za Gézu sa vydala asi v roku 1897, prvý syn sa manželom narodil v máji 1898 už na adrese Trnava 39. Manželia mali štyri deti: Aladára, Jozefa, Gejzu a Alžbetu. Ich matka však skoro zomrela (1917) a Géza zostal s deťmi sám. Ako bolo vtedy zvykom, čoskoro sa oženil druhý raz, vzal si Ernu, rodenú Malatinskú.

Koloniál Karola Bauera na námestí, fotografia okolo r. 1930, Ladislav Vymazal

Mathias Bruckmayer, Maria, rod. Fikar a syn Géza Bruckmayer, bývali v Svätom Jure a v Pezinku, fotografia okolo roku 1870

Koloniál na Hornohrubej ulici v Trnave si Géza Bruckmayer otvoril v roku 1897 a ponúkal v ňom aj sortiment trafiky. Vydal reklamnú pohľadnicu patriacu do skupiny starších s dlhou adresou, ktoré sa používali do roku 1904. Obchod sa stal obľúbeným a vyhľadávaným aj u zámožnejších zákazníkov. Gróf Zichy z Cífera sem pravidelne posielal voz po tovar. Často prišiel osobne, posedel s majiteľom, ktorý ho pohostil, porozprávali sa, zatiaľ čo personál vybavil objednávku. Obchod ponúkal popri bežných potravinách najmä vyberaný sortiment dovozových potravín ako čaje, kávu, kakao, koreniny, figy, oriešky, cukrovinky, likéry, koňaky, dovozové vína, minerálku, švajčiarske syry, ale aj papiernický tovar, semená, farby, laky a oleje. Podľa záznamov v zápisniciach mestskej rady Bruckmayer dodal napríklad v roku 1934 dlážkový olej pre trnavské školy za 2 322 korún.

Reklama na koloniál Karola Bauera, okolo r. 1930, Ladislav Vymazal

Dobová reklamná pohľadnica Gézu Bruckmayera s pečiatkou zo 4. 10. 1899

Fotografia obchodu z doby spred roku 1918 zachytila na drevených tabuliach text veršovanej reklamy v slovenčine, nemčine aj maďarčine. Neskôr boli na fasáde pripevnené smaltované reklamné tabule značiek, ktorých tovar sa v obchode predával. V čase prvej republiky prešiel dom väčšou rekonštrukciou, medzi oknami poschodia pribudla výzdoba a obchod získal nový vzhľad. Na pohľadnici s pečiatkou a datovaním 1932 je vidieť vedľa obchodu čerpaciu stanicu. Na Masarykovej ulici boli v roku 1937 tri pouličné čerpacie stanice. Obchodník Salamon Pollak mal pred svojím koloniálom na Masarykovej 39 vlastnú čerpaciu stanicu (neskôr známy obchod U Meinla, dnes Hlavná 11). Salamon Pollák a synovia bola rodinná firma, ktorá predávala aj olej, petrolej a benzín vo veľkom. Na Masarykovej boli vtedy ešte dve iné benzínky – jedna firmy Apollo rafinéria úč. spol. Bratislava a druhá firmy Juhokarpatská a. s. Bratislava.

Reklama v Trnavskom kalendári na rok 1903

Obchod Gézu Bruckmayera okolo roku 1918

Obchodník Géza Bruckmayer bol tiež verejne činný. Svätá Stolica zriadila 29. mája 1922 Trnavskú apoštolskú administratúru, na jej čele stál biskup Pavol Jantausch (1925 – 1947), rímskokatolícky farský úrad viedol kanonik Alojz Zelliger, pápežský prelát. Cirkevnej rade, ktorá zastupovala veriacich, predsedal Géza Bruckmayer. Zapojil sa aj do činnosti spolkov, v polovici dvadsiatych rokov 20. storočia bol členom výboru spolku Katolícky kruh a pokladníkom Katolíckeho tovarišského spolku.

Géza Bruckmayer, foto Kabáth 1922

Erna Malatinszky, druhá manželka Gézu Bruckmayera, foto Kabáth 1922

Bruckmayerovi synovia Gejza, Aladár a Jozef boli určite malí loptoši – presne tak ich totiž zachytil v roku 1909 ich kamarát, vtedy dvanásťročný Paľko Lukachich na kolorovanej kresbičke, ktorú rodina podnes opatruje. Z Pavla Lukachicha (1897 – 1962) sa neskôr stal učiteľ kreslenia a zručný kresliar, ktorý svojej technike zostal verný. Aj keď akadémiu umení nevyštudoval, jeho zákutia Trnavy kreslené ceruzkou a doplnené akvarelovými farbami si šťastní majitelia dnes opatrujú ako cennosť.

Géza Bruckmayer a Gizela Henn, pred rokom 1917

Bruckmayerov obchod za prvej republiky

Obchod Gézu Bruckmayera fungoval ešte do druhej polovice tridsiatych rokov 20. storočia. Na reklamu svojho obchodu majiteľ rád využíval veršované texty, boli preňho typické. Mal ich na starých vývesných tabuliach a neskôr na tlačených letákoch. V rodine sa zachovali tri tlačené letáky, z jedného vyberáme:

„...Naše thé príjemne hreje / a tá naša káva / telu dúžnosť, tvári plnosť, / peknú barvu dáva. / Thé, kakao, čokoláda, / naša na tom svete, / že veru tiež páru nemá, / všetci dobre viete. / Cukrlíkov našich vôňa / až tak nosom vrtí, / kto ich jie, bude žiť dlho, / neumre do smrti. / Preto kávu, čokoládu / thé a cukrlíčky / nekupujte nikde inde / leda u nás vždycky!

Géza Bruckmayer v Trnave, Dolno-Hrubá ulica č. 17“

Literárny duch stojí aj za dobovou riekankou, ktorá síce nesúvisí s obchodom, ale vtipne vymenúva niektorých členov trnavského magistrátu za starostovania Juraja Vyskočila: „Veselý Baran Vyskočil, Tvrdý Bobek Vytlačil...“

Dom po rekonštrukcii a benzínová pumpa, pohľadnica odoslaná v roku 1932                                              Reklama z roku 1932 (Masarykova 9), Zsl. múzeum

Koloniál Gézu Bruckmayera nebol viacgeneračný obchod, synovia Gejza, Aladár a Jozef ho po otcovi neprevzali. Gézov syn Gejza (nar. 1902) sa oženil s Adelaide Etelou Wallnerovou v roku 1935, s ktorou istý čas po svadbe bývali v rodičovskom dome na Hlavnej ulici. Gejza sa zamestnal v novom veľkoobchode NUPOD ako hlavný disponent, a tak by sa dalo povedať, že zostal „vo fachu“. Rodina dostala služobný byt a na Ružindolskú sa odsťahovali okolo roku 1937. Dom na Hlavnej s obchodom bol napokon predaný inému podnikateľovi – Jozefovi Mikovi, ktorý si otvoril predajňu omšových vín a pri svojom sortimente využil aj klenbové pivnice. Dnes je v týchto priestoroch vináreň.

Hlavička účtenky za tovar, okolo roku 1935                                                                               Reklama na obale, okolo roku 1930, Zsl. múzeum

 ↑ Traja Bruckmayerovi chlapci, ako ich videl ich kamarát Paľko Lukachich v roku 1909, vtedy dvanásťročný nádejný umelec

Reklamná básnička, okolo roku 1919 – 20 ↑

Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave

Informácie a materiály ku koloniálu Gézu Bruckmayera poskytli jeho vnuci Tibor a Gejza Bruckmayerovci a jeho pravnučka Ingrid. Fotografie č.9 – 17, 19, 20 – 21 pochádzajú z ich rodinného archívu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (6x hodnotené)