novinky z radnice

Aj keď so sedemročnou prestávkou, ale predsa len sa napokon v Trnave podarilo oživiť Medzinárodnú spevácku súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského. Súťaž sa vždy organizovala s dvojročnou periodicitou a stala sa skutočným medzinárodným sviatkom hudby. Epicentrom diania 22. ročníka bolo v júni Divadlo Jána Palárika a vyvrcholením koncert v sieni Marianum. Jedným z cieľov súťaže je propagácia vokálnej tvorby s dôrazom na dielo trnavského rodáka, vyhľadávanie mladých talentovaných interpretov koncertného vokálneho umenia, podpora ich umeleckého rastu a vyslanie mladých talentov na ďalšie medzinárodné spevácke súťaže, čo je dôležité pre ich štart do profesionálneho života.

Hlavné ceny udelili v dvoch kategóriách podľa veku. V prvej kategórii sa laureátmi stali Tatiana Hajzušová a Glória Nováková zo Slovenska a Monika Pleškyté z Litvy. Zo spevákov boli úspešní Paweł Tojak z Poľska, Amir Khan zo Slovenska a Albert Memeti z Poľska. V druhej kategórii uspela Slávka Zámečníková (na fotografii vpravo, vľavo prof. Eva Blahová) zo Slovenska, Marina Kipingan z Ruska a Maryna Naimitenko z Ukrajiny. Zo spevákov boli úspešní: Tigriy Bazhakin z Ruska, Michał Janicki z Poľska a Wonhyeok Choi z Južnej Kórey. Okrem týchto cien bolo odovzdaných aj mnoho ďalších ocenení. O laureátoch rozhodla osemčlenná medzinárodná odborná porota Gabriela Beňačková (Česká republika), Tatiana Smelkova (Rusko), Mariano Horák (Švajčiarsko), Wojciech Maciejowski (Poľsko), Sarah Meredith (USA), Ralf Doering (Nemecko), Jozef Kundlák (Slovensko), Daniel Čapkovič (Slovensko) a predsedníčka poroty a prezidentka festivalu Eva Blahová (Slovensko). A práve profesorky Evy Blahovej sme sa opýtali nielen na tento ročník súťaže.

* Z akého podhubia vzišlo toto medzinárodne uznávané podujatie?

- Zájdem do ďalekej minulosti. Kedysi bola Trnava cirkevnou metropolou Uhorska a pestovala si liturgický spev. V 17. storočí sa tu, na univerzite, vyučovala aj hudobná náuka. V roku 1937 Mikuláš Schneider-Trnavský vytvoril Jednotný katolícky spevník, do ktorého napísal 230 piesní, čím nadviazal na pôvodný Cantus Catholici zo 17. storočia. Vstúpil do histórie nielen ako všestranne nadaný človek, skladateľ, interpret, ale aj ako organizátor hudobného života. Na Slovensku sme vlastnú vokálnu tvorbu nemali, až v 20. storočí sa najvýraznejšie na vytvorení koncertnej piesňovej literatúry podieľal práve Mikuláš Schneider-Trnavský. O zviditeľnenie jeho diela sa zasa pričinil hlavne Jozef Šramko z vtedajšej trnavskej pedagogickej fakulty. V roku 1971 bola založená prvá spevácka súťaž na Slovensku, a to práve tu, v Trnave, kde v porote zasadli vynikajúci interpreti Schneiderových umelých piesní ako Mimi Kišoňová Hubová, môj otec Janko Blaho, Štefan Hoza a trnavská zástupkyňa mesta, učiteľka Rozália Arnoldová. Symbolicky sme tohtoročnú súťaž otvárali v Bazilike sv. Mikuláša, kde Mikuláš Schneider-Trnavský pôsobil dlhé roky ako regenschori.

* Na prvom ročníku ste boli ako poslucháčka, no ako súťažiaca už o dva roky neskôr. Bolo to v roku 1973. Vtedy vyhral Peter Dvorský a súťaž týmto ročníkom získala dobré meno. Peter Dvorský vyhral aj Čajkovského súťaž a dostal ponuku na štúdium do Milána. Naša súťaž ho vlastne posunula ďalej.

- Dodnes mám fotografiu z tejto súťaže zo Zrkadlovej siene trnavského divadla z vyhlásenia víťazov, kde sa konali zatiaľ všetky ročníky. Neskôr, ako pedagogička, som posielala na súťaž študentov a od roku 1987 som bola menovaná do poroty. V roku 1994 som sa stala prezidentkou súťaže a mojou ideou bolo urobiť z nej medzinárodnú súťaž. A to sa podarilo. Pokus bol už o rok skôr, ale vtedy sa zúčastnil jediný spevák z Rakúska. V ďalších ročníkoch prichádzali súťažiaci z celého sveta. Súťaž sa rozbehla, organizovala sa každé dva roky, až do roku 2010.

* Súťaž mala veľmi dobrý ohlas, záujem bol aj zo zahraničia. No napokon sa ročníky 2012 a 2014 neuskutočnili. A už to vyzeralo, že sa súťaž neobnoví. Možno aj vaším mimoriadnym vzťahom k Trnave a speváckej súťaži sa predsa len podarilo zorganizovať tento ročník a nadviazať na tradíciu.

- V roku 2014 som sa snažila súťaž naštartovať, mali sme všetko pripravené a vyzeralo to, že súťaž napokon bude. No nestalo sa tak. Spôsobilo to problémy, pretože už boli oslovení aj zahraniční porotcovia. Dlhé roky pôsobím v zahraničí, kde sa ma logicky pýtali, prečo táto súťaž nepokračuje. Neskôr som si hovorila, že ak sa mi dvakrát nepodarilo súťaž zorganizovať, nie som si istá, či ešte niekedy uzrie svetlo sveta. Na jednom koncerte, kde účinkoval Daniel Čapkovič, bol aj trnavský primátor Peter Bročka. Po skončení koncertu dal verejný prísľub, že bude robiť všetko preto, aby táto súťaž bola po siedmich rokoch obnovená. Začiatkom roku 2016, po rokovaniach s mestom, sa vedenie rozhodlo nadviazať spoluprácu s Hudobným centrom a začala sa príprava na obnovenie celého projektu. Keďže ide o medzinárodnú súťaž, bolo treba začať oslovovať porotcov s časovým predstihom.

* Dôvod, prečo sa zanedbalo zo strany organizátora pokračovanie súťaže, bol možno ten, že sme si práve tu, v Trnave, neuvedomovali dôležitosť takéhoto podujatia z celoslovenského i medzinárodného pohľadu.

- Stačí spomenúť aspoň niektoré argumenty. Cez Schneiderove piesne ide o propagáciu tvorby slovenských autorov v zahraničí. Nielen posledné ročníky, ale od začiatku sa potvrdzuje, že v tejto súťaži boli speváci, ktorí prerazili na najväčšie svetové operné javiská a koncertné pódiá. Začalo sa to Petrom Dvorským a môžeme menovať ďalších úspešných víťazov nasledujúcich ročníkov. Ľubica Orgonášová je svetovo uznávaná mozartovská speváčka. Lýdia Ághová, Magdaléna Kožená, Miroslav Dvorský, Martin Babjak, Štefan Kocán, Andrea Danková, Gustáv Beláček, mohla by som spomenúť spevákov z Kanady, Ameriky, ten zoznam je skutočne dlhý. Úspech tejto súťaže je aj motiváciou pre naše konzervatóriá i vysoké školy. Na súťaži si overujú svoje kvality nielen študenti, ale aj pedagógovia, a v spojení so zahraničnými účastníkmi získavajú prehľad o tom, čo sa deje vo svete. Je to ako na olympiáde. Z jednej súťaže tak môžu ísť do druhej, ktorá je vždy bližšie k svetovým javiskám. Potvrdilo sa nám v tomto ročníku, že naše školy majú výborných študentov a víťazi tohto ročníka budú isto úspešní aj na veľkých operných javiskách.

* Aký bol teda profil tohto aktuálneho ročníka, ktorý akoby nakumuloval nevyužitú energiu súťažiach i spevu z dvoch nezrealizovaných ročníkov?

- Prihlásilo sa 121 spevákov z osemnástich krajín sveta. To sme nečakali, taký počet sme nemali ani na jednom ročníku. Súťaž je rozdelená do dvoch kategórií podľa veku. Zvýšili sme vekovú hranicu. Vychádzala som z toho, aké požiadavky sú vo svete. Všetci si povinne museli pripraviť aj Schneiderove piesne. Vo finále ich spievali len tí najlepší. Výhodou je, že máme vydanie jeho piesňovej tvorby pre tenor a soprán. Ostatné hlasy majú povolenú transpozíciu do svojej polohy.

* Aké boli najväčšie prekvapenia tohto obnoveného ročníka?

- Bol to kórejský tenorista Wonhyeok Choi, ktorý na záverečnom koncerte spieval pieseň Prsteň nádhernou slovenčinou a urobil z nej nádhernú áriu. Z dvanástich laureátov máme štyroch spevákov zo Slovenska. To považujem za veľký úspech v takejto silnej konkurencii. Poľská speváčka Soňa Warzyńska dostala Cenu za najlepšiu interpretáciu Schneiderovej skladby, česká speváčka Lucie Kaňková za Ružičky Cenu Mimi Kišoňovej Hubovej, čím potvrdili na záverečnom koncerte, aká nádherná je Schneiderova vokálna reč. A čo je dôležité, súťaž musí mať dobrý záverečný koncert, a to sa dá dosiahnuť len s vynikajúcimi spevákmi. Myslím, že si zaslúžime, aby sme mali jednu reprezentatívnu súťaž na Slovensku s medzinárodnou účasťou. Pretože za dve prerušené bienále sa nám vymenila celá jedna generácia spevákov študujúcich na umeleckých školách. Verím, že toto mimoriadne podujatie, presahujúce hranice našej krajiny, si mesto bude pestovať naďalej, a už sa nezopakuje scenár z nedávnej minulosti. Viac ako stovka mladých umelcov z celého sveta mala možnosť spoznať kus našej zeme, jej histórie a umenia, a naše hudobné školstvo si zase mohlo porovnať, ako obstojí v konkurencii. Myslím, že umenie je najlepším spôsobom obohacovania a spoznávania rozličných kultúr.

Trnavské laureátky sú úspešné aj na ďalších medzinárodných súťažiach

Slovenskou laureátkou 22. ročníka Medzinárodnej speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského sa stala Tatiana Hajzušová (na fotografii vpravo). Pochádza zo Sabinova a spevu sa venuje od detstva, už v materskej škole bola pravidelne úspešná v speváckej súťaže Sláviček. „Keďže moja mama učí klavír na základnej umeleckej škole, moja cesta sa uberala nielen speváckym, ale aj klavírnym smerom. Na bratislavskom Konzervatóriu som najprv začala študovať klavír u pani Dany Hajóssyovej. Stále som sa nechcela vzdať svojho sna a popri štúdiu na klavíri som chodila na hodiny spevu k Martine Zaťkovej na ZUŠ Miloša Ruppelta v Bratislave, kde mi dali základ a pripravili ma na prijímacie skúšky zo spevu a rôzne spevácke súťaže, na ktorých som získala krásne ocenenia. O rok už som bola študentkou pani Boženy Ferancovej na Konzervatóriu,“ hovorí Tatiana Hajzušová, ktorá si od tej chvíle odniesla z každej speváckej súťaže nejaké ocenenie. V roku 2016 to bolo 1. miesto Operní naděje na medzinárodnej súťaži A. Dvořáka, rovnako prvé miesta na súťaži R. Petráka, i súťažiach v Olomouci i v Ostrave.

„Podľa propozícii speváckej súťaže Mikuláša Schneidera-Trnavského súťažiaci, ktorí vyhrali doposiaľ nejakú medzinárodnú súťaž, sa nemuseli zúčastniť prvého kola. Tak som mala záujem vypočuť si svojich súperov a ich spevácke výkony. Na súťaž som šla s cieľom nielen súťažiť, ale vypočuť si aj iné spevácke výkony, prípadne inšpirovať sa novými skladbami,“ povedala T. Hajzušová.

V druhej kategórii bola zo slovenských interpretiek úspešná Slávka Zámečníková. Pochádza z Bánoviec nad Bebravou. Študovala na Základnej umeleckej škole Dezidera Kardoša spev a klavír. „Moje ďalšie kroky viedli na Konzervatórium v Bratislave, kde som začala študovať v roku 2009 po prerušení štúdia na gymnáziu. Dá sa povedať, že láska k hudbe zvíťazila nad túžbou stať sa lekárkou. Už počas štúdia na Konzervatóriu u Boženy Ferancovej prišli moje úspechy na súťažiach a rôzne zaujímavé koncerty, napríklad v Slovenskom rozhlase či Slovenskej filharmónii. Práve tieto udalosti boli pre mňa odrazovým mostíkom pri rozhodnutí ísť študovať do zahraničia. Zvíťazil Berlín, ktorý zostal mojim favoritom dodnes. V jeseni 2015 som začala študovať na Hochschule für Musik Hanns Eisler Berlin u ruskej sopranistky Anny Samuil, kde práve končím druhý semester magisterského štúdia. Na súťaži Imricha Godina vo Vrábľoch som získala 1. miesto, v talianskom Portofine špeciálnu cenu Evy Marie Wieser a na Medzinárodnej súťaži Otto Edelmann vo Viedni 3. cenu, Cenu publika a Deagu Opernhaus Preis. Rovnako úspešná bola pre mňa minuloročná súťaž Antonína Dvořáka v Karlových Varoch, odkiaľ som si priniesla 1. cenu a zároveň Cenu absolútnej víťazky spolu so špeciálnymi oceneniami ako Cena Národného divadla Praha či Cena festivalu Pražské jaro. Bol to pre mňa úžasný zážitok a pocta, keďže už ako študentka konzervatória som snívala o tom, že sa raz tejto súťaže zúčastním,“ hovorí Slávka Zámečníková. A ako jedna z laureátok súťaže v Trnave bude v lete spievať na súťaži Queen Sonja Competition v nórskom Osle. Najaktuálnejšou novinkou je jej angažmán v Berlínskej Štátnej opere, kde bude od septembra členkou operného štúdia. Na budúci rok ju tiež čaká debut v Pražskom Národnom divadle ako Sofie (Werther).

Martin Jurčo, foto Marek Martinek

 

 

Zatiaľ nehodnotené