novinky z radnice

Obrana mesta        V priebehu 13. a 14. storočia získalo trnavské mestské opevnenie celomurovanú podobu a stalo sa významným urbanistickým zariadením mesta počas celého stredoveku. V priebehu stredoveku komunikačný vstup do mesta zabezpečovali štyri mestské brány – Lovčická, Malženická, Dolná a Horná brána. V prvej polovici 16. storočia sa však využívali už iba dve – Horná a Dolná brána. V súvislosti s opevnením a bránami, vieme doložiť aj mestských zamestnancov, ktorí dohliadali na bezpečnosť pri prechode cez brány, ale zabezpečovali aj bezpečnostné služby v meste. Hlavným predstaviteľom takýchto zamestnancov bol mestský kapitán, ktorému podliehali všetky obranné zložky mesta. Funkcia mestského kapitána bola však volená a mestský kapitán bol zvyčajne aj členom mestskej rady. Táto správna pozícia preto patrila v Trnave medzi najpoprednejšie úrady, často aj s reprezentatívnou funkciou.

↓ Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Listiny – č. 118

Mestský kapitán

Kapitánom Trnavy podliehali predovšetkým mestská stráž (custodes civitatis), strážcovia mestských brán (portarius), strážcovia mestských hradobných veží (tornhütern) a aj osobitní strážcovia farského kostola (wachter czu der pharre). Pod ich velenie patrili nepochybne aj žoldnieri, najímaní mestom, a tiež Židia, ktorí boli podľa starej zvyklosti povinní vykonávať isté vojenské či strážne služby v prospech mesta.[1] Ďalšou ich funkciou bolo aj kontrolovať priebeh výberu mestských daní. Z tohto dôvodu sú preto často prítomní pri vyúčtovaní mestskej pokladnice. Dozerali tiež na údržbu a čistenie hradných priekop, o čom výrečne vypovedá listina Mateja I. z roku 1467. Podľa nej totiž boli poddaní z územia Trenčianskej a Bratislavskej župy povinní dostaviť sa k mestskému kapitánovi Trnavy a pod jeho dohľadom vyčistiť s vlastným náradím hradné priekopy, ľudovo nazývané parkáň.[2] (Obrázok č. 1) Spoločenská prestíž kapitánov Trnavy súvisela s tým, že pôvodne išlo o kráľovskú hodnosť a úrad zastávali kráľom menovaní šľachtici. Situácia sa zmenila po roku 1497, keď sa Trnava dostala do zálohovej držby Zápoľskovcov[3], s čím zaniklo aj kráľovské právo na úrad. Jeho prestíž však zostala v trnavskej societe zachovaná. Posledným, kráľom menovaným kapitánom Trnavy, bol od roku 1488 šľachtic a trnavský mešťan Pavol Holý z Hradnej.[4] V roku 1510 však Pavol Holý z funkcie dobrovoľne rezignoval, a to do rúk kňažnej Hedvigy, vdovy po palatínovi Štefanovi Zápoľskom. Kňažná Holému za jeho služby darovala istý opustený majer. Práve tento dokument je veľmi dôležitý, pretože sa v ňom nachádza informácia o tom, že kňažná Hedviga s manželom palatínom Štefanom sa zriekli práva obsadzovať funkciu kapitána mesta a odovzdali túto právomoc trnavskej mestskej rade. Mesto preto už od prelomu 15. a 16. storočia menovalo do funkcie kapitána svojho vlastného nominanta, spravidla spomedzi členov mestskej rady, často bývalých richtárov. Prvýkrát sa o takomto mestskom kapitánovi dozvedáme až v roku 1507, keď mestský kapitán Mikuláš Nempcze bol jedným zo svedkov darovania vinice Albert trnavskému farárovi Alexandrovi, voči čomu časť radných protestovala.[5] Koncom toho istého roku – 20. decembra – však na zasadnutí mestského súdu vystupuje vo funkcii kapitána už bývalý richtár Václav Čech.[6] Ten pritom túto funkciu zastával už aj v roku 1493[7], držal ju teda už aj ako kráľovskú hodnosť, z čoho vidieť, že mesto sa usilovalo využívať v tomto úrade nielen bývalých richtárov, ale aj šľachticov a bývalých kráľovských úradníkov.

Najviac údajov o mestských kapitánoch nám prináša hlavná účtovná kniha mesta, kde pri vyúčtovaniach mestských financií práve mestskí kapitáni vystupujú ako svedkovia. Tak sa dozvedáme, že v roku 1509 bol kapitánom Vavrinec Sery[8], v rokoch 1522 až 1524 Ján Trak[9], v roku 1525 Ján Paar, v rokoch 1525 až 1526 Ján Košút, v roku 1528 Mikuláš Mogerdorfer, v roku 1529 Krištof Križan a v roku 1530 opätovne Ján Trak.[10] Z priebehu vovedenia Pavla Holého do držby akéhosi majetku v susedstve Bieleho Kostola v roku 1511 sa tiež dozvedáme, že v tomto roku bol mestským kapitánom Trnavy Ján Kováč, tiež bývalý trnavský richtár.[11] Do roku 1535 nevieme identifikovať meno žiadneho kapitána, až v roku 1535 vieme, že kapitánom bol Bartolomej Vadaš[12], ktorý túto funkciu zastával aj v rokoch 1540[13] a 1551.[14] V rokoch 1546 – 1548 vo funkcii kapitána pôsobil Ján Zyzo.[15] V roku 1548 sa pravdepodobne vystriedal s Imrichom Kalmarom, pretože v tomto roku vystupoval vo funkcii kapitána aj Imrich.[16] V nasledujúcom roku 1549 v úrade kapitána pôsobil Sebastián Lessenprondt[17] a tento post zastával aj v roku 1551[18], v roku 1552 Fabián Barádi[19] a v roku 1555 Blažej Gazdagh.[20]

 Židovský richtár (iudex Iudeorum, Judenrichter, richtar zidowzky)

Významnú súčasť stredovekej trnavskej society predstavovala komunita židovského obyvateľstva, ktorú možno v historických dokladov dokumentovať od 14. storočia.[21] V Trnave Židia obývali aj vlastnú štvrť – geto, a to v priestore dnešnej Dolnopotočnej ulice[22], od 16. storočia nazývanej aj Židovská ulica (r. 1549 platea Judeorum; r. 1553 in vico Judeorum).[23] Do mestskej pokladnice odvádzali Židia osobitnú daň (census Judeorum), ako nám o tom svedčí záznam v účtovnej knihe z roku 1532.[24] Po viacerých konfliktoch s mešťanmi a obyvateľmi okolitých obcí boli napokon v roku 1539 na príkaz panovníka Židia z mesta úplne vypovedaní.[25]

Trnavskí Židia tiež podliehali osobitnej mestskej správe, na ich čele stál tzv. židovský richtár. Ten nepochádzal zo židovskej komunity, ale bol jedným z členov mestskej rady. Menovaný bol pôvodne samotným panovníkom, prípadne tým, kto držal v tom čase Trnavu v zálohovej držbe. To bol aj prípad menovania prísažného Jakuba Schaflera do uvedenej funkcie spišským županom Juraj Zápoľským v roku 1522, ktorý v tom čase držal mesto v zálohu. Ako vyplýva z textu menovacej listiny, Židia sa na voľbe svojho richtára aktívne zúčastňovali a k jednotlivým nomináciám sa vyjadrovali. V prípade Schaflera s jeho voľbou súhlasili a dokonca si ho údajne „priali“.[26]

Okrem Jakuba Schaflera však je v uvedenom úrade richtára Židov známy už len mešťan a prísažný Krištof, ktorý sa v roku 1523 uvádza ako jeden z beneficientov oltára sv. Petra a Pavla vo farskom kostole.[27]

Iudeo Markuss ... Iudeorum Thirnaviensium capitaneo“ Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Inquisitiones, 20. 3. 1535. ↑

O ďalších osobách trnavských židovských richtárov však už historické doklady mlčia. Samotní Židia však mali aj osobitného predstaveného z vlastných radov, ktorý držal úrad akéhosi prefekta. Aj tu sú doklady veľmi skúpe. V roku 1522 bol takýmto prefektom istý Žid Izák.[28] Predstaveným Židov bol zrejme aj istý Markuš, pôvodom z Pešti, ktorý sa v roku 1535, počas trnavského jarmoku, dostal do sporu s kráľovským tridsiatnikom Tomášom Prandorfferom a púchovským šľachticom Jurajom Marcibánom ohľadom nezaplatenej staršej pohľadávky vo výške päťdesiat zlatých. Pozoruhodné je, že sa pri tejto príležitosti označuje ako „kapitán trnavských Židov“.[29] Nie je vylúčené, že takéto označenie predstaveného trnavských Židov podľa vojenskej funkcie (capitaneus) odrážalo vojensko-obrannú povinnosť trnavských židov, ako už bolo spomenuté. (Obrázok č. 2)

Vrátnik – bránik (portarius)

Dôležitú úlohu pri správe mestských brán mali ich strážcovia, v domácom prostredí nazývaní aj bránici. Podľa počtu sprístupnených mestských brán v uvedenom období boli zvyčajne dvaja – pre Hornú a pre Dolnú bránu. Ich úlohou bol dohľad nad celým režimom brány, jej údržbou i strážením. Ich povinnosťou bolo tiež zabezpečovať pravidelné otváranie a zatváranie mestských brán v určených časoch. Každému z bránikov podliehalo päť strážcov - tzv. peších bránikov (pedites portarii), ktorí vykonávali službu pri Hornej a Dolnej bráne.[30] V roku 1532 mesto vyplácalo týchto desať strážcov brány v trinástich výplatách po 12 zlatých, teda celkom 156 zlatých.[31] Každý zo strážcov dostával mesačný plat 1 a pol zlatých.[32]

Predošlým výskumom sa podarilo zdokumentovať dvoch vrátnikov, a to vrátnika Valka, ktorého sa podarilo zachytiť aj so slovenským prívlastkom Branik. Toto meno sa začalo objavovať v roku 1523 a od roku 1533 pôsobil ako vrátnik aj Štefan z Malženíc, približne do roku 1536.[33]

Ďalším výskumom bolo možné zachytiť aj iných vrátnikov. Pozoruhodný je záznam mestského kapitána Bartolomeja Vadaša zo 6. februára 1540, ktorým dosvedčil, že istý  Martin Veľký z Javorníka slúžil v predchádzajúcom roku niekoľko mesiacov pod jeho velením na mestskej bráne.[34]

Ďalej je tiež známa osoba Osvalda vrátnika, o ktorom vieme zo zápisu z roku 1547, že kedysi vlastnil polovicu domu na Halenárskej ulici (in platea in platea Zwkenna), ktorú v tom roku odkúpila Anna Peštianska od nového majiteľa Martina Gašparikoviča.[35]

Z roku 1548 poznáme ďalší doklad o pôsobení vrátnika, a to zo svedeckej výpovede Doroty Petrášky vo veci obžalovania Jána Sysla, v tom čase kapitána mesta, z cudzoložstva. Tá vo svojej výpovedi uviedla, že Ján Sysel povolal jej muža na bránu, len aby sa potom mohol podľa svojej vôle s ňou stretávať. Jeho meno nám však z výpovede nie je známe.[36] (Obrázok č. 3)

↑ „...wzal meho muže na Branu služyti aby mne mohl po wse wuoli miti...“ Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 21. júl 1549.

V roku 1549 vieme o pôsobení vrátnika Štefana, ktorý vlastnil dom na Františkánskej ulici (in platea Prydergoz) v susedstve Anny vdovy po Jurajovi Zwrowi. V tom istom roku sa v mestskej knihe objavuje aj zápis o Lukášovi vrátnikovi, ktorý rovnako ako Štefan, vlastnil dom na Františkánskej ulici v susedstve Imricha Bachmegeja.[37]

V roku 1552 mal na starosti Hornú bránu strážca (bránik) Lukáš, ktorý mesačne dostával plat 7 zlatých a 56 denárov, pri Dolnej bráne zase slúžil bránik Matúš. Jeho mesačný plat predstavoval 6 zlatých a 26 denárov. Jedným z peších bránikov bol aj v roku 1552 istý krajčír, ktorému túto službu dovolil mestský kapitán, ten priviedol do služby aj ďalších dvoch nových strážcov. Iní dvaja noví peší bránici prišli do služby mesta 21. septembra 1552. Boli nimi Juraj Jiskra z Ilavy a Pavol Poliak a za oboch sa zaručil bránik Lukáš.[38]

Samotní bránici príležitostne vypomáhali aj pri sezónnych prácach. Napríklad vrátnik Benedikt zabezpečil pre vinohradníckych robotníkov v čase oberačky kožu na ušitie obuvi, za čo mu mesto vyplatilo 1 zlatý a 20 denárov.[39] Ten istý vrátnik Benedikt zase 7. apríla 1533 pomáhal pri výlove rýb z mestských rybníkov, za čo dostal z mestskej pokladnice 80 denárov.[40] Rovnakú sumu na plat strážcov brány vydávalo mesto aj v rokoch 1541 a 1542.[41] Dozvedáme sa vtedy aj to, že po smrti bránika Ladislava nariadil kapitán, aby bol jeho zvyšný nevyplatený ročný plat rozdelený medzi ostatných deviatich strážcov brány.[42] V roku 1542 zase dostal z mestskej pokladnice strážca brány Valo Linčiansky 10 zlatých za zabezpečenie vína a dreva pre potrebu radnice. Ďalším zo strážcov mestskej brány, o ktorom sa v roku 1542 dozvedáme, bol istý Štefan, ktorému mesto preplatilo ostrihanie a ošatenie v sume 66 denárov.[43]

Hlásnici a trubači (cubicunator, tubicinator)

Funkcia mestského hlásnika bola dôležitá pozícia, ktorá jej držiteľovi zaručovala relatívne zaujímavý finančný príjem a okrem toho aj aktívnu angažovanosť v mestských záležitostiach. Medzi povinnosti hlásnika bolo aj pravidelne zvoniť pred večerným zatváraním mestských brán. Začiatkom júna 1552 bol privezený osobitný zvon za týmto účelom až z Viedne, kde ho mesto objednalo. Malo sa ním zvoniť vždy s predstihom tak, aby ho pocestní z diaľky počuli a stihli sa tak včas dostať do mesta pred zatvorením mestských brán.[44] 

Jeho celkový ročný plat predstavoval v  roku 1532 7 zlatých a 20 denárov, ktoré dostával v splátkach každé tri týždne. Mesto prijalo 19. októbra do služieb nového hlásnika Petra.[45] Týždenný plat hlásnika, podľa mestských účtov z roku 1541, predstavoval 60 denárov[46], čo potvrdzuje vyúčtovanie jeho služieb 28. októbra 1542, keď mu mesto vyplatilo plat za ostatných pätnásť týždňov v sume 9 zlatých. V roku 1542 mu okrem platu mesto preplácalo aj šaty a tiež holiča.[47] Napokon podľa mestských účtov z roku 1552 predstavoval mesačný plat hlásnika 2 zlaté a ďalších 40 denárov dostával k platu na nákup dreva.[48] V roku 1552 dostal hlásnik od jedného z mestských komorníkov Blažeja Gazdaga 36 denárov, aby zakúpil látku, z ktorej mala byť ušitá zástava mesta a umiestnená na jeho (tzv. hlásnu) vežu – išlo tu o Dolnú bránu s barbakanom, ktorá preto niesla označenie „veža hlásneho hradu“.[49] (Obrázok č. 4)

↑ „10. septembris emptus sindo ad fiendum vexillum in turri tubicinatori a Blasio Gazdak ulne 3 per denarios 10, sartori pro labore denarios 6.“ Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 38.

Mestskí strážcovia (custodes civitatis, vigilatores civitatis)

O funkciách mestských stráži nie je v písomných prameňoch mesta príliš veľa dokladov. Išlo o strážcov, ktorí podliehali veleniu mestského kapitána a zdá sa, že istý dohľad nad nimi vykonávali aj štvrtníci. Podľa účtovnej knihy mesta z roku 1552, tvorilo mestskú stráž celkom až štyridsaťdva osôb. Každý jeden z nich dostával štvrťročne plat 2 a pol zlatých, pričom výplatné termíny boli v máji, auguste, novembri a vo februári.[50] Celkový počet dáva tušiť ich rozloženie na štvrte a osobnú stráž mestskej radnice. 

Darina Fridrichová, Štátny archív v Trnave


[1] ROHÁČ, Juraj: Stredoveká Trnava. In ŠIMONČIČ, Jozef – WATZKA, Jozef (ed.). Dejiny Trnavy. Bratislava : Obzor, 1989, s. 57. TIBENSKÝ, Martin: Organizácia obrany mesta Trnavy v stredoveku. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 13. Trnava : Mesto Trnava – Krajský Pamiatkový úrad v Trnave, 2010, s. 52-53.

[2] Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava (ďalej len ŠA TT, MG TT), Listiny – č. 118 a 119.

[3] ROHÁČ, Stredoveká Trnava, s. 63.

[4] ROHÁČ, Juraj: Armalista Pavol Holý z Hradnej. In: ŠIŠMIŠ, Milan (zost.): Erbové listiny. Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť, 2006, s. 37-38. Funkcia kráľovskej hodnosti kapitána Trnavy bola podvojná, to znamená, že ju zastávali zvyčajne dve osoby naraz, menované panovníkom. Patrila tiež k funkcii bratislavského župana. V roku 1488 bol napríklad trnavským kapitánom aj bratislavský župan Imrich Cobor; ŠA TT, MG TT , Listiny – č. 171. Porov. aj RÁBIK, Vladimír: Trnava. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 537.

[5] RÁBIK, Vladimír: Kniha farských účtov trnavského farára Václava z roku 1481. In: MARSINA, Richard (ed.): Studia historica Tyrnaviensia IV. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2004 (ďalej len KFV (1481), s. 276, č. 85.

[6] RÁBIK, Vladimír: Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s. 293, č. 799.

[7] Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltára Budapest, Diplomatikai Levéltár 20 004.

[8] RÁBIK, Vladimír: Mestská kniha Trnavy 1394 - 1530. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008 (ďalej len MKT (1394-1530), s. 314, č. 778.

[9] MKT (1394-1530), s. 320-321, č. 795-797; ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 9. apríl 1544.

[10] MKT (1394-1530), s. 322, č. 798; č. 799-800; s. 323, č. 801; č. 802, č. 803.

[11] Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltára Budapest, Diplomatikai Levéltár 39178: „Johanne Kowach capitaneo“.

[12] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 30. august 1535.

[13] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 6. február 1540.

[14] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546-1569, II/1 (ďalej len ŠA TT, MG TT, ZM), s. 96.

[15] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 27, 41, 64.

[16] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 49.

[17] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 70.

[18] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 12. február 1551.

[19] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 96, 118.

[20] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 152.

[21] Problematike sa obšírne venuje ŠIMONČIČ, Jozef: Mojej Trnave. K dejinám Trnavy a okolia. Trnava : B-print, 1998, s. 30-39.

[22] RÁBIK, Vladimír: Topografia mesta Trnava v stredoveku. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 10. Trnava : Krajský pamiatkový úrad Trnava, 2007, s. 13.

[23] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 81; s. 84.

[24] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3: Výdavky zamestnancov, s. 9.

[25] ŠA TT, MG TT, Listiny – č. 340. Text listiny prepisuje ŠIMONČIČ, Mojej Trnave, s. 38, v poznámke č. 56.

[26] ŠA TT, MG TT, Listiny – č. 272.

[27] KFV (1481), s. 290, č. 172.

[28] RÁBIK, Trnava, s. 536.

[29] ŠA TT, MG TT, Inquisitiones – 20. 3. 1535: „Iudeo Markuss ... Iudeorum Thirnaviensium capitaneo“.

[30] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 23-24.

[31] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 4: „decem portariis“.

[32] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 98.

[33] TIBENSKÝ, Martin: Štruktúra obyvateľstva mesta Trnava v stredoveku. Diplomová práca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008, s. 84.

[34] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 6. február 1540.

[35] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 31.

[36] VARSIK, Branislav: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. storočia. SAV: Bratislava 1956, s. 333-336, č. 230.

[37] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 67; s. 70.

[38] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s.23; s. 99-100.

[39] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 6: „Benedicto portario“.

[40] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 34.

[41] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 67.

[42] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventum et exitum civitatis 1541, s. 79.

[43] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 34; s. 48.

[44] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 61.

[45] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 39: „Petrus tubicinator susceptus est sabatho Maximiliani anni 1532“.

[46] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventum et exitum civitatis 1541, s. 81-82.

[47] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 70; s. 25.

[48] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 107.

[49] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 38.

[50] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552, s. 115.

Zatiaľ nehodnotené