novinky z radnice

To je výstižný názov výstavy z tvorby matky a dcéry, ktorá bude do 27. augusta 2017 otvorená v Kopplovej vile Galérie Jána Koniarka na Zelenom kríčku 3.      Staré príslovie naozaj najlepšie vystihuje podstatu súčasnej expozície, lebo v skutočnosti ide o spoločné vystúpenie dvoch umelkýň – sochárok, mamy a dcéry, Erny Masarovičovej (1926 – 2008) a Kataríny Kissoczy (1956). Ich diela vznikali v priestore jedného ateliéru, ktorý K. Kissoczy, výtvarníčka a scénografka, začala používať v roku 2009 po návrate z Prahy. Fotografie jeho „pracovného čara“ zároveň dopĺňajú výstavu trojrozmerných objektov. Autorom čiernobieleho fotografického cyklu je bratislavský umelecký fotograf Anton Sládek. Kurátorkou projektu, ktorý už uviedla Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne a Oravská galéria v Dolnom Kubíne, je Ela Porubänová.

Materiál, ktoré obe umelkyne oslovil, je na prvý pohľad trochu „neženský“, keďže ide o kov, ktorý zvárajú a ohýbajú, sem-tam dopĺňajú sklom. Dcéra Katarína ho aj „farbí“ rôznymi odtieňmi komaxitu. Dnes už môže navzájom komunikovať iba ich tvorba, ale aj keď jej vzopätia delia od seba desaťročia (veď vrcholné diela E. Masarovičovej vznikali v 60. až 90. rokoch a K. Kissoczy tvorí dodnes), aj v priestore GJK sa im rozhovor výborne darí. Jedna pre druhú tvoria pozadie, ktoré dá vyniknúť tomu najlepšiemu v popredí.

Práce E. Masarovičovej, jednej z prvých absolventiek monumentálneho sochárstva na VŠVU, sú záležitosťou surového materiálu, plátového železa, strihaného, ohýbaného a zváraného s priznaním týchto technických postupov. V komornej tvorbe dokázala do tohto materiálu preniesť nehu a estetiku jednoduchého tvaru ľudskej postavy, hudobného nástroja, abstrakcie či živočíšnej ríše. Niekedy ide o „drobnosti“ doplnené drôtom či kúskami cínu, striebra a skla. Jej sochárska medailérska tvorba bola oceňovaná na medzinárodných podujatiach. Preslávila sa však realizáciami pre verejné priestory, napr. zváranými monumentálnymi dielami pre sídliská (Košice), vytvorila aj reliéf umiestnený v budove Hlavnej pošty v Bratislave. Dnes jej tvorba, „poznačená“ tým najlepším z „retroestetiky“ 60. rokov, znovu silne rezonuje a oprávnene priťahuje pozornosť, a stáva sa súčasťou mnohých domácich i zahraničných umeleckých zbierok.

Diela K. Kissoczy sú viac založené na „odpadovom materiáli“, železných matriciach, negatívoch po súčiastkach vystrihnutých pneumatickými priemyselnými strojmi. Originálne odhalila krásu a potenciál plátov kovu, ktoré kumuluje, ohýba, dopĺňa privarenými plátmi železa, natiera práškovou farbou a vypaľuje. Niektoré diela majú tiež blízko k dizajnu 70. rokov 20. storočia, ich výrazná farebnosť i celkové vyznenie však posúva ich význam smerom k postmoderne.

V exteriéri Galérie Jána Koniarka už od apríla 2017 prezentujú jej žiarivo farebné kinetické objekty, ktoré návštevníkom ponúkajú ozvláštnený pohľad do záhrady galérie, ako aj prísľub ďalších objavov na súčasnej výstave. Skúste sa aj na vlastné oči presvedčiť, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Zásluhou K. Kissoczy je nielenže zachovaný pôvodný ateliér E. Masarovičovej v Bratislave, ale dcéra umelkyňa pokračuje v matkinej umeleckej tradícii a každoročne tu usporadúva tvorivé sympóziá na počesť svojej mamy.

Miroslava Kuracinová Valová

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)