novinky z radnice

Herca, skladateľa, speváka, ale aj dramaturga a prekladateľa, tvorcu humoristických textov, ale aj milovníka počítačov Jaroslava Filipa (1949 – 2000) azda Trnavčanom netreba predstavovať. Tí, ktorí ho poznali, ho vnímali ako človeka otvoreného, so slobodným myslením, bojujúceho proti všetkým totalitám. V rokoch 1981 – 1992 bol členom nášho Divadla pre deti a mládež a k Trnave mal blízky vzťah. Jeho intenzívny život s množstvom aktivít zavŕšil náhly odchod v jeden júlový deň roka 2000. Jeho piesne s dvojicou Lasica & Satinský, vlastné hudobné projekty, televíznu a divadelnú tvorbu, no najmä vzťah k počítačom zaujal aj mladých trnavských študentov na čele s Jánom Janočkom na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM. Preto rozbehli projekt internetovej stránky o živote a všetkých aktivitách Jara Filipa, najmä o jeho takmer nezmapovanej tvorbe vo vzťahu k počítačovým technológiám a internetu.

„Študoval som masmediálnu komunikáciu a ako každého mladého človeka, aj mňa zaujímajú nové médiá. Vo viacerých prácach som sa teda zameral na internet, na Jarov život, a zároveň na Jarov vplyv na ľudí, pokiaľ ide o internet a nové technológie,“ hovorí autor celého projektu Ján Janočko: „Určite je základom jeho odkaz cez pesničky, ktoré sú všeobecne známe, a vďaka tomu, že sa hrajú, sú aj nesmrteľné. Počítačová časť jeho života je však asi najmenej známa nielen generácii jeho rovesníkov, ale aj mladým ľuďom. To všetko som chcel akosi posunúť dopredu, zviditeľniť. Pretože jeho blogy a vyjadrenia boli, tak ako jeho piesne, nadčasové,“ pripomína Janočko aj Filipove prvenstvo v oblastí písania blogu na Slovensku.

Tvorba Jara Filipa je dnes bežne dostupná na CD nosičoch pôvodných LP platní s dvojicou Milan Lasica a Július Satinský: Bolo nás jedenásť, S vetrom opreteky, My, Sťahovaví vtáci, sólovom albume Cez okno, Ten, čo hrával s Dežom, jeho famózny klavír môžeme počuť na viacerých LP platniach Deža Ursinyho (Provisorium, Momentky, Do tla a ďalšie). Jeho celý album Bolo nás jedenásť odznel toto leto aj naživo na trenčianskej Pohode. A viaceré piesne známe z LP boli nahraté aj v iných verziách napríklad s Tanečným orchestrom Slovenskej televízie alebo VV-systémom V. Valoviča.

Už je to viac ako tridsať rokov, čo pôsobil Jaro Filip v divadle v Trnave, kde tvoril scénickú hudbu pre mnohé inscenácie a ako herec v nich aj často hral (blízka mu bola najmä poetika Blaha Uhlára). V televízii písal hudbu k zábavným programom spomínanej dvojice Lasica -- Satinský, sporadicky konferoval Televízny klub mladých, zahral si aj titulnú postavu v inscenácii Albert, ale hlavnú postavu aj v zábavnej groteske Juraja Takáča 100x Bez slov. V rozhlasovom archíve nájdeme bohatý rozsah jeho aktivít. V 80. rokoch to bolo napríklad účinkovanie v zábavných rozhlasových reláciách Apropo, Variácie, Bumerang, Pod pyramídou; hudba a účinkovanie v cykle Vysielanie pre školy, sporadické hranie v rozhlasových hrách (napr. Zojkin byt), ale aj autorstvo celého radu piesní pre iných interpretov. Okrem Richarda Müllera i pre Zuzanu Homolovú (hudba k televíznemu filmu Poznám takú bylinu), Milku Došekovú, Luciu Šoralovú. Jeho azda najznámejšia pieseň Čerešne vznikla pôvodne pre Zuzanu Kronerovú, preslávila ju Hana Hegerová a dodnes ju nahrali mnohí, dokonca aj dychovka a cimbalová hudba.

← Pozor! Nahrávame. Jaro Filip vo svojom živle (1979).

Dnes je asi málo živých pamätníkov ôsmich častí jeho televízneho programu Počítač na hranie, kde chcel hravou formou naučiť mladých ľudí používať a obsluhovať počítače. Vtedy používal svoj prvý počítač ZX Spectrum. Bolo to však ešte v roku 1986 a časť z tohto programu sme mohli nedávno vidieť aj v televíznej strihovej relácii Noc v archíve. V polovici 90. rokov k nám nesmelo prichádzali lepšie počítače aj internet a Jaro Filip bol vo svojom živle.

„Hneď ako sa dostal k počítaču, chcel v ňom mať internet. V jeho počiatkoch na Slovensku bol Jaro tým človekom, ktorý ho chcel požívať ako jeden z prvých,“ hovorí Ján Janočko aj o téme Jaro Filip a počítače. „Na začiatku bola vypísaná na našej vysokej škole téma na spracovanie: Jaro Filip – pionier slovenského internetu. Povedal som si, toto môže byť niečo nové, zaujímavé a prínosné, čo nebude len vypisovaním poučiek z kníh. Nikto nepracoval na tejto časti Jarovho života. Existuje monografia, životopisné dokumenty, ale tam sa táto etapa Jarovho života spomína len ako akési vysedávanie pri počítači. Dôležitý je však jeho veľký záujem o nové technológie. Napísal som o tom bakalársku prácu, a z toho sa odvíjali ďalšie práce na diplomovke až po súčasné aktivity.“

Ján Janočko začal pátrať po tom, čo sa zachovalo v rozhovoroch s Jarom Filipom o počítačoch, hľadal jeho súčasníkov, ktorých ovplyvňoval, alebo ktorí dobre vedeli o jeho počítačovej záľube. „Boli to napríklad aj bývalá premiérka Iveta Radičová alebo Milan Markovič, a ďalší ľudia ako napríklad Peter Lehotský, ktorý nám z okruhu Jarových známych pomáha s týmto projektom najviac. Ľudia si pamätajú Jara Filipa ako človeka, ktorý chcel mať vždy najnovší model počítača alebo akejkoľvek technologickej zábavky. Mnohí dodnes s úsmevom hovoria, že práve Jaro Filip ich z tejto oblasti mnohému naučil, dokonca aj veci, ktoré používajú dodnes -- a to aj napriek tomu, že počítače sú už dnes niekde celkom inde. V tom čase totiž musel používateľ internetu vedieť aj základy programovania,“ hovorí Janočko.

Najúspešnejší album trojice Lasica – Satinský – Filip: Bolo nás jedenásť (1981).→

Zaujímalo nás, ako si Jaro Filip ako milovník akustickej hudby našiel vzťah k počítačom, týmto technológiám, ktoré znejú skôr umelo. „Stále sú tam klávesy, možno to ho na tom fascinovalo, že tak, ako môže používať klávesy na klavíri, môže ich používať aj klávesnici. Neviem presne odhadnúť jeho hudobný pohľad aj na svet internetu, určite však viem, že jeho pieseň Cez okno je práve o internete.“

Mladí nadšenci si teda zobrali za cieľ spustiť crowdfundingovú kampaň, ktorej úlohou bolo zozbierať časť finančných prostriedkov od verejnosti na obnovenie a sprístupnenie informácií o Jarovi Filipovi na internete. Podarilo sa im vyzbierať o polovicu peňazí viac ako pôvodne očakávali. Na ceste je teda obnova takmer nefunkčnej webovej stránky Jara Filipa a získavanie všetkých informácií, ktoré budú postupne na stránku pribúdať. „Túto stránku budeme napĺňať postupne, pretože to všetko robíme len v rámci nášho voľného času bez nároku na akúkoľvek odmenu. Hlavne môj spolupracovník Michal Kabát má podchytenú technickú stránku projektu, teraz to bude stáť hlavne na ňom a na jeho aktivite v tomto smere. Všetko môžete postupne sledovať aj vy na webe www.jarofilip.sk, na fanpagei Jara Filipa na facebooku, ako aj na stránke nášho crowdfundingu,“ hovorí Ján Janočko, ktorý pôsobil v študentskom časopise Atteliér. Ten bol niekoľkokrát víťazom súťaže Štúrovo pero.

Martin Jurčo, foto a reprofoto: autor

 

 

 

Zatiaľ nehodnotené