novinky z radnice

Aktivity prekladateľov Katedry klasických jazykov na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity okrem pedagogickej, vedeckej a výskumnej činnosti majú o jednu devízu navyše. Snažia sa sprístupňovať texty pôvodnej Trnavskej univerzity tak, aby boli dostupné aj pre súčasníka. Dôležitý je teda nielen výber textov, ale najmä ich preklad z latinčiny, čo najvernejšie zodpovedajúci pôvodnému textu, ich interpretácia a aj uvedenie do kontextu. Takýchto je niekoľko aktuálnych príspevkov k mapovaniu osobností a dejín Trnavskej univerzity. Dopĺňajú tak skromnú edičnú činnosť Ústavu dejín Trnavskej univerzity z trochu iného pohľadu.

Ako prvú spomeňme monografiu Columba laureata od Eriky Juríkovej, ktorá sa zaoberá oslavnými príležitostnými tlačami z produkcie tlačiarne Trnavskej univerzity. Aj keď takýto typ literatúry nepatril medzi dominantné, doteraz tieto tlače neboli spracované. Práve tento literárny žáner bol najviac frekventovaný v baroku, keď cirkevná i svetská príležitostná tvorba dostali nové impulzy v podobe cirkevných aj svetských osláv. Ako pripomína autorka Erika Juríková, takto dostávali priestor aj osvedčení i začínajúci autori zo školského prostredia. V prvých rokoch sa vydávali najmä texty ospevujúce jezuitských svätcov (oslavný text ako žánrová forma vyhovovala silným protireformačným snahám jezuitov), neskôr najmä mecénov univerzity. V prvých rokoch tvorili takéto tlače desatinu produkcie univerzitnej tlačiarne a písali ich autori z univerzitného prostredia. Venovali sa aj súkromným príležitostiam, akými boli narodenie dieťaťa, svadba či výročie úmrtia, a vychádzali zväčša v nízkych nákladoch. Významnú časť tvoria aj oslavné diela na počesť univerzity, akademikov i samotného Petra Pázmáňa a v neposlednom rade i chválospevy na Habsburgovcov. Oslavné texty na univerzitu písal Imrich Tolvaj, mecénov univerzity ospevoval Samuel Timon, osobnosti z uhorských i trnavských dejín zasa Štefan Čiba. Autorka spomína básnickú skladbu Annus saecularis UniversitatisTyrnaviensis, ktorá formou mytologicky ladeného príbehu opisuje storočnicu univerzity. Z pohrebných a smútočných básní spomeňme Ladislava Despotoviča, ktorý písal oslavnú báseň na jedného zo zomrelých členov erdődyovského rodu. Z mnohých pripomeňme prvú pohrebnú reč v slovenčine, vydanú v akademickej tlačiarni, a to v roku 1767. Nitriansky prepošt Jozef Nejedlý píše oslavnú báseň venovanú vdove po Jozefovi Maťašovskom. V knihe nájdeme nielen ukážky z týchto textov, ale autorka čitateľovi sprístupňuje aj personálny kontext autora a jeho vzťahu k univerzite, niekedy uvádza preklad vo forme dvojtextu (pôvodného i preloženého). Ako pripomenula Erika Juríková, perspektívne by bolo vhodné venovať sa aj porovnaniu takejto produkcie s prácami, ktoré vznikali na podobných univerzitách v Olomouci, Viedni a Štajerskom Hradci.

Ďalšou nevšednou monografiou sú preklady, ale aj interpretácie diel filozofov pôvodnej Trnavskej univerzity. Výber diel má predstaviť vzdelanosť mysliteľov pôsobiacich na tejto najstaršej filozofickej škole na území Slovenska. Monografia s názvom Antológia diel filozofov pôsobiacich na Trnavskej univerzite (1635 – 1777) je rozdelená do niekoľkých kapitol. Popri klasických lingvistoch (Katarína Karabová, Erika Juríková) jednotlivé kapitoly vysvetľujú aj samotní trnavskí filozofi (Andrej Démuth, Reginald Slavkovský či Renáta Kišoňová). Nadväzuje na pôvodnú knihu Andreja Démutha História a poslanie filozofie na Trnavskej univerzite. Do antológie boli vybrané štyri ukážky z učebníc (Základy dialektiky, Základy fyziky, Základy logiky a Základy metafyziky), ktoré sa svojho času používali v rámci výučby filozofie v Trnave a ich autormi boli tunajší profesori pôvodnej univerzity. Predkladané texty dokumentujú nielen výbornú orientovanosť filozofov pôvodnej univerzity, ale aj ich dialóg s aktuálnymi výskumami vtedajšej doby. Zároveň však poukazujú na dobové, historicky podmienené poznanie. Ako príklad môže slúžiť biológia Andreja Jaslinského. Ten oponoval aristotelovskej teórii samoplodenia a veril, že všetok život jedinca pochádza výlučne z vajíčka, „ktoré sa v živočíchoch vytvárajú v závislosti od ich jedinečného usporiadania“. Uvažoval však aj o úlohe spermií, o dedičnosti („škatuľkovej teórii” – vlastnosti všetkých potomkov sú ako matrioška uložené už vo vajíčkach predkov) a vrodených formách, čím sa významne zapojil do súvekej rodiacej sa diskusie o ovularizme, preformativizme a epigenéze. Predkladané myšlienky vykresľujú nielen dobový kontext poznania na najslávnejšej univerzite v Uhorsku, ale aj otvorenosť trnavských filozofov zakomponúvať výsledky najnovšieho poznania do ich vlastných poznatkov, vier a presvedčení.

Nevšednou monografiou je aj preklad časti diela Františka Babaja. Pôsobil na Trnavskej univerzite a jeho meno sa v biografických slovníkoch spomína len stručne. Zomrel ako 35-ročný a doteraz bola jeho tvorba len sčasti známa. Napísal celkovo štyri diela rôzneho obsahu, venujú sa zväčša historickým témam. Ako hovorí prekladateľka Katarína Karabová, jedno z diel sa venuje portrétom štyridsiatich ôsmich uhorských panovníkov prostredníctvom krátkych epigramov. „Z príhovoru, ktorý nájdeme v úvode diela, sa dozvedáme, že básnik vychádzal z historickej publikácie svojho predchodcu Ladislava Turóciho,“ hovorí K. Karabová, ktorá sa venuje na univerzite najmä novolatinskej literatúre. „František Babaj ovládal umenie veršovania. Možno aj to využili niekdajší predstavitelia univerzity Štefan Katona a rektor Mikuláš Schmidt. Boli pôvodcami myšlienky vytvoriť takéto dielo a iniciovali, aby ho F. Babaj napísal. Ten sa v úvode priznáva, že vo veci historickej pravdy ho nemá nik brať na pranier. Keďže publikácia mala byť určená najmä študentovi, sú to najdôležitejšie veci, ktoré by čitateľ, zrejme študent, mal ovládať. Básnik si z faktografie vyberá pozitívne i negatívne zafarbené skutky. Každý epigram je zložený z informácie o panovníkovi, zo samotného epigramu, a informácií o živote panovníka, napríklad, kde a kedy zomrel a kde je pochovaný. Uvádzajú sa tam napríklad skutky, ktoré si Babaj vyberal na základe náklonnosti k panovníkovi – ako pristupoval k otázke náboženstva, boju proti Turkom, podpore literatúry a umenia,“ hovorí Karabová. Najprv si naštudovala pôvodné dielo L. Turóciho, potom preložila Babajov text a prostredníctvom odkazov uviedla faktografiu do kontextu. V budúcnosti by na univerzite chceli preložiť a sprístupniť súčasnému čitateľovi celé Babajovo dielo.

Martin Jurčo; reprofoto: Ladislav Tkáčik

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)