novinky z radnice

Marcus Iunianus Iustinus, známy tiež iba ako Justinus, bol latinsky píšuci historik pôsobiaci v dobe rímskeho cisárstva. Informácie o samotnej osobe Justina čerpáme iba z jeho vlastného diela Historiarum Philippicarum Libri XLIV (Štyridsaťštyri kníh Filippských dejín), výťahu z objemného dejepisného diela iného antického autora Gnaea Pompeia Troga. Žiadne ďalšie údaje o živote či diele Justina sa do súčasnosti nezachovali. Napriek tomu, že Justinovo dielo Historia tvorí iba „výber“ z diela staršieho autora Pompeia Troga, má pre nás veľký význam, pretože samotné Trogovo historické dielo sa nám nezachovalo. Známy je iba zoznam úvodných poznámok jednotlivých kapitol. Chronologické zaradenie Justina predstavuje dosiaľ nevyriešený problém. S istotou možno tvrdiť len toľko, že Justinus písal po Trogovi, ktorý žil v dobe cisára Augusta. Justinus sa zmieňuje o tom, že antický svet si rozdelili Rimania a Parti. Lingvistický rozbor diela naznačuje, že historická práca spadá do 2. storočia. Ronald Syme posúva Justinovu tvorbu až do roku 390, krátko pred vznikom iného významného historického diela, Historia Augusta, tvrdiac, že anachronizmus v Justinovom diele má čisto literárny efekt a má spojiť jeho dielo s dielom Pompeia Troga. Porovnanie diela Justina s dochovaným zoznamom úvodných poznámok jednotlivých kapitol Trogovej histórie umožňuje stanoviť, že sa Justinus neobmedzil iba na prosté vytvorenie výťahu, ale v niektorých oblastiach sa od svojho prameňa odchýlil. Troga zaujíma predovšetkým história Macedónskej ríše, Justina dejiny sveta ako celku. Justinovo dielo získalo na popularite počas stredoveku, keď dochádzalo i k zámene autora s apologétom Justínom Mučeníkom.[1]

V roku bitky pri Moháči, keď sa na našom území oficiálne skončil stredovek, čiže v roku 1526, vyšlo vo francúzskom, konkrétnejšie alsaskom Haguenau (Haganoae) tlačou Justinovo staroveké dielo Ivstini Ex Trogo Pompeio Historia, diligentissime recognita..., ktoré vydal Johann Setzer (VD16 T 2051). Tlač sa nachádza v historickej knižnici Západoslovenského múzea v Trnave. Kniha je zviazaná v pôvodnej bielej koži a na chrbte je hnedým atramentom uvedený autor Ivstinvs. Na knižných doskách sa nachádzajú zárezy na šnúrky a drobné kúsky samotných textilných šnúrok, ktorými sa kniha zväzovala. Titulný list je orámovaný drevorezovou výzdobou. Na hornej časti sa nachádzajú dvaja draci, na ktorých sedia nahé deti. Ľavá a pravá strana obsahuje renesančné figurálne motívy. V dolnej časti titulného listu sa nachádzajú tri putti, ktoré držia v rukách dva heraldické erby. Na ľavom erbe je kvet ruže a patrí mestu tlače – Haguenau. V súčasnosti je to päťcípy strieborný kvet s červeným stredom na modrom štíte. Na pravom erbe sa nachádza steblo rastliny, vyrastajúcej zo zeme a háky so zalomenými zakončeniami. Predpokladáme, že patril tlačiarovi Johannovi Setzerovi. „V znamení nejde o kríž, ani o písmeno, ale o osobnú merku (značku). Tvoria ju dva šikmo a kosmo krížené obojstranné háky (nem. Doppelhaken). Železné háky boli v osobných meštianskych merkách pomerne populárne, osobitne v období renesancie a medzi nemeckým obyvateľstvom. Rastlina môže byť aj obilný klas. Osobný znak mal určite aj svoje farebné prevedenie, bohužiaľ, z tejto pamiatky sa ho nedozvieme.“[2]

Drevorezový titulný list je príkladom, ako boli v 16. a 17. storočí vyzdobované staré tlače. Jednotlivé časti – horná, dolná, ľavá a pravá – sú v skutočnosti jednotlivé drevorezové štočky, ktoré tlačiar mohol ľubovoľne meniť a tak vytvoriť pri ďalšej knihe inú kombináciu – inak vyzdobený titulný list. Na titulnom liste sa nachádzajú aj dva rukopisné posesorské záznamy bývalých vlastníkov knihy. Prvý (pravdepodobne starší) obsahuje meno Simonis d'Varmalis (?), ktoré je prečiarknuté, asi druhým majiteľom, ktorý pridal svoj nečitateľný podpis. Na ďalších stranách sa občas vyskytnú nádherné drevorezové iniciály, napr. písmeno „B“, v ktorom sú dvaja putti a vínna réva. Začiatok samotného textu knihy (po titulnom liste a úvode) obsahuje iniciálu a vlysovú výzdobu, inšpirovanú ešte stredovekými rukopismi, v ktorých sa prvé zdobené písmeno – iniciála – ozdobovalo rôznymi motívmi a táto výzdoba často zasahovala celú stranu knihy. Tlač obsahuje podčiarkované pasáže a sem-tam aj rukopisné poznámky, čo hovorí o tom, že bola čítaná a používaná. Na konci „nášho“ vydania z roku 1526 sa nachádzajú chronologické zoznamy kráľov a panovníkov (napr. asýrskych, perzských, macedónskych a ďalších), ktorí vládli do čias napísania Justinovho diela.

V spomínanom roku 1526 vyšlo toto dielo prvýkrát tlačou a v historickej knižnici Západoslovenského múzea v Trnave sa nachádza jediný známy exemplár na Slovensku. O enormnom záujme o Justinove Dejiny svedčia aj ďalšie vydania (celkovo 17), ktoré eviduje svetový katalóg tlačí 16. storočia VD16: z roku 1533 Haguenau aj Kolín (Köln), 1537 Magdeburg aj Kolín, 1539 Bazilej (Basel), 1543 Kolín, 1549 Frankfurt aj Kolín, cca 1550 Kolín, 1555 Kolín, 1556 Kolín, 1560 Kolín, 1567 Kolín, 1570 Kolín, 1580 Kolín, 1593 Kolín.

Samotný text knihy možno nájsť aj online zdarma, a to latinský originál Historiarvm Philippicarvm T. Pompeii Trogi Libri XLIV In Epitomen Redacti (www.thelatinlibrary.com/justin.html) aj anglický preklad Epitome of the Philippic History of Pompeius Trogus (http://www.forumromanum.org/literature/justin/english/index.html).

Mgr. Milan Ševčík

 


[1] Mail Mgr. Michal Habaj, PhD. mail 27. 2. 2017.

[2] Mail doc. Dr. Frederik Federmayer, PhD., mail 8. 3. 2017.

Zatiaľ nehodnotené