novinky z radnice

Zamestnanci trnavskej fary      Správa mestskej farnosti patrila medzi najdôležitejšie kompetencie mestskej administratívy a popri vlastnej samospráve meštianskej obce bola práve samospráva cirkevných záležitostí mesta najdôležitejším atribútom jej výsadného postavenia.

Kostolní otcovia (vitricus)
Kostolní otcovia (vitrikovia) v stredovekom meste fungovali ako kontrolný orgán v spravovaní kostolov a farnosti. Boli výrazom patronátneho práva nad mestskou farskou správou. Inak to nebolo ani v Trnave, kde sa počas stredoveku objavujú v rovnakom časovom období vo funkcii viacerí vitrikovia. Každý z nich spravoval jeden z mestských kostolov – farský a špitálsky. Funkcia kostolného otca bola dočasná na dobu príslušného volebného roku. Volení boli spomedzi mešťanov a aj členov mestskej rady.[1]

O správcovi mestského špitála vitrikovi mäsiarovi Jakubovi nám prináša svedectvo súpis špitálskych majetkov a dôchodkov, ktoré v uvedenom roku inicioval práve on z titulu držby svojho úradu.[2] V roku 1519 poznáme v tejto funkcii Pavla Markusa ako vitrika trnavského farského kostola a aj fary.[3] V roku 1529 nimi boli Ján Par a Pavol Merrg a kostolných otcov farského kostola poznáme aj z roku 1544, boli nimi Bartolomej Heldt, Peter Czayner a Valentín Sery.[4]

Pokiaľ ide o mestské účtovníctvo, nachádzame vo funkcii vitrika – kostolného otca len ojedinelú zmienku z roku 1542, podľa ktorej bolo bližšie nemenovanej osobe v tejto funkcii (vitricus ecclesie) vyplatených 100 zlatých z výberu desiatkov, čo poukazuje na zdroj financovania činnosti týchto mestských funkcionárov.[5]

Kňazi, kazatelia, kapláni a držitelia farských benefícií (plebanus, predicatores, sacellani, beneficiati)

Najdôležitejšími výkonnými predstaviteľmi mestskej samosprávnej farnosti boli mestskí farári a ostatní kňazi a duchovní správcovia. Voľba mestského farára podliehala presnému postupu a takéhoto kandidáta musel schváliť aj ostrihomský arcibiskup. Dokumentuje to prípad voľby farára Václava koncom roka 1470 mestskou radou a jeho následné schválenie ostrihomským arcibiskupom Jánom Vitézom v januári 1471.[6] Voľba kandidáta na mestského farára prebiehala na radnici a realizovali ju prísažní, členovia vonkajšieho senátu (dvadsaťštvorka) a volebná obec (centum viri). Keď 20. marca 1519 zomrel trnavský farár Ján z Krížovian, okamžite sa všetci menovaní zišli na radnici a okolo jedenástej hodiny dopoludnia zvolili jednomyseľne nového mestského farára kňaza Alexandra.[7]

Doterajší výskum identifikoval v úrade mestského farára nasledujúcich kňazov: Štefan Taschner (1504 –1511), Ján z Krížovian (1511 – 1519), Alexander (1519 – 1535), Ján Klutsperthuth z Regensburgu a Ján Gothardinus (1543 – 1545).[8] Známe sú však aj ďalšie doklady a predovšetkým aj nové osoby v úrade mestského farára.

Tak sa dozvedáme, že v roku 1535 vydáva testamentárne svedectvo Vavrinca Appaja samotný trnavský farár Juraj Krük spolu s inými prísažnými a mešťanmi. V roku 1540 zase pôsobil v úrade farára v Trnave istý kňaz Volfgang.[9]

Obrázok č. 1 – „...Jak sem miel s vamy samluvu, abich byl kazatelem slovenskim a tak sem toho umisla byl, ale kdy sem s vamy o tu vecz jednal a u vaz v Trnave se postavil, tedy na ten czass na mey farze v kostele se kradess stal a dva kalichy zachinuly a mne tu vinu davajy, ze mujy zak to uczinil a tak mam o tu vecz sudy a pracze dosty. A protoz, mily pany, pokud se ta viecz koncze nevezme, ya k vassiey milosty se postavity nemochu, ale yak svu viecz na misto dovedu, tak ya sam svu osobu przed vassy milosty se postavim...“ MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 16. apríl 1539. →

Mesto uplatňovalo osobitný režim vyplácania voči kazateľom pre jednotlivé národnostné strany v meste.[10] V roku 1532 sa o kazateľovi Slovákov Stanislavovi konštatuje, že dostal postupne v drobných platbách celkom 2 zlaté a 80 denárov, nešlo však o jeho ročný plat.[11] V roku 1539 sa nový kazateľom pre Slovákov mal stať Michal Kincz. Ten však tento úrad bol nútený odrieknuť, pretože, ako napísal v svojom abdikačnom liste z tohto roku, nemohol sa stať slovenským kazateľom v Trnave, ako sa kedysi dohodol s mestom, lebo bol v tom čase účastníkom súdneho sporu ohľadne ukradnutých vecí na jeho fare v Bojanoviciach.[12] (Obrázok č. 1) V rokoch 1541 až 1542 pôsobil v Trnave ako slovenský kazateľ kňaz Ondrej. V roku 1541 mu mesto zaplatilo nápoje, ktoré vypil celkom za 80 denárov a tiež za omšu, ktorú odslúžil, dostal jeden zlatý. Išlo o nového kňaza, ktorého predtým bol vyzdvihnúť v Ilave mestský furman. K výbave nového kazateľa patrili aj bohoslužobné knihy, a tak nový kazateľ z Ilavy dostal od mestského notára aj bibliu v hodnote 2 zlaté a 66 denárov. Celkovo za uvedený rok dostal v plate až 22 zlatých.[13] O jeho služby bol však záujem aj v Ilave, odkiaľ ho 28. marca richtár a rada mesta žiadali, aby k nim prišiel odslúžiť svätú omšu.[14] V roku 1550 bol trnavským slovenským kazateľom istý Vavrinec, ktorý pravdepodobne prišiel do Trnavy zo Skalice, kde pôsobil tiež ako kňaz. Skaličania ho totiž v tomto roku žiadali, aby vrátil dlhy, ktoré mal voči niektorým skalickým obyvateľom. Vavrinca dokonca žiadali, aby prišiel dlhy splatiť do Skalice osobne.[15] V roku 1552 prišiel nový slovenský kazateľ do Trnavy z Trenčína, kde ho boli vyzdvihnúť murár Vincent a mestský furman, za čo dostali obaja 3 zlaté a 45 denárov. Jeho funkčné obdobie začalo plynúť 2. júna a počas nasledujúceho roku mal dostať celkový plat vo výške 12 zlatých.[16] Bol ním kňaz Peter, ktorý v roku 1553 vystupoval ako jeden zo svedkov pri spísaní testamentu Gašpara Pruknera. (Obrázok č. 2) Dokladom o pôsobení slovenského kazateľa aj v roku 1554 je záznam v mestskej knihe zo 7. januára, ktorý hovorí o predaji domu Michala Bučanského na Štefánikovej ulici (in superiori platea), ktorý sa nachádzal v susedstve domu slovenského kazateľa. Jeho meno sa však v zápise neuvádza.[17]

Obrázok č. 2 - ...ac Petro concionatore Sclauorum...MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546-1569, II/1, s. 140.

Iným národnostným kazateľom, vyplácaným mestom, bol nemecký kazateľ. Dňa 2. júna 1552 mu bolo z mestskej pokladne za jeho služby vyplatených 6 zlatých. Po jeho náhlej smrti v auguste uvedeného roku zostala mestu jeho nevyplatená zvyšná mzda vo výške 4 zlaté a 67 denárov.[18] (Obrázok č. 3) Nemecký kazateľ sa uvádza už v roku 1512, keď ním bol Henrich Probus a v uvedenom roku bol jedným zo svedkov spísania poslednej vôle Barbory, manželky Ondreja Pognera.[19] O ďalšom nemeckom kazateľovi sa dozvedáme zo zápisu v mestskej knihe z roku 1554, podľa ktorého mešťan Štefan Lawczner časť svojej záhrady a dom, ktorý ležal pri dome istého nemeckého kazateľa, daroval a pripojil k jeho domu, a to pre spásu svojej duše a duše svojich príbuzných.[20]

Obrázok č. 3 – Výdavky na nemeckého kazateľa (concionatori Germanorum). MV SR, Štátny archív v Trnave, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 95.

Obrázok č. 4 – Výdavky na maďarského kazateľa (exitus Hungarorum predicatori). MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 77.

Ďalším kazateľom bol napokon maďarský kazateľ (predicator Hungarorum). Podľa účtovnej knihy mesta z roku 1541 a 1542 dostával štvrťročne 2 zlaté a tiež isté množstvo piva.[21] (Obrázok č. 4)

Mestský farár mal k dispozícii aj vlastné služobníctvo, ktoré síce vyplácal z vlastných príjmov, no v prípade potreby preberalo zodpovednosť za nevyplatené podlžnosti na mzdách samotné mesto. To bol prípad aj v roku 1541, keď po smrti farára Jána mestská rada vyplatila chýbajúce mzdy v celkovej výške 10 zlatých pre farárovho kočiša, slúžku od dobytka a kuchárku.[22]

Z mestských účtov sa dozvedáme aj o výplatách pre držiteľov jednotlivých benefícií vo farskom kostole, patriacom pod patronátne právo mesta. V roku 1528 takto mesto darovalo zanedbané benefícium sv. Jána Evanjelistu kňazovi Martinovi Samsonovi, držiteľovi oltára sv. Barbory, spolu so všetkými príslušenstvami, ktoré sa k tomuto benefíciu viazali.[23] V roku 1532 predstavoval ročný plat jedného z beneficientov kňaza Štefana 12 zlatých a 50 denárov. Iný kňaz Ján prezývaný medik (alias medicus) dostal za výkon svojich služieb v dvoch splátkach v tomto roku celkom 10 zlatých.[24] (Obrázok č. 5) V roku 1539 bol ďalším držiteľom jedného z farských benefícií kňaz Wolfgang Windfongh.[25] V roku 1541 mesto udelilo cirkevné benefícium vo farskom kostole kňazovi Františkovi a mestská rada sa zaviazala vyplácať mu ročne 10 zlatých.[26] Pozoruhodný prípad muselo mesto riešiť v roku 1542, keďže farský beneficient kňaz Štefan daroval vinicu zo základiny svojho benefícia príbuzným svojej kuchárky. Vinica však z titulu patronátneho práva patrila mestu, preto kňaz vyplatil do mestskej pokladnice jej hodnotu vo výške 22 zlatých. Mesto následne z toho 20 zlatých vyplatilo bratovi uvedenej kuchárky.[27] Celá transakcia dáva tušiť, že mesto zrejme pomáhalo kňazovi Štefanovi vyriešiť veľmi chúlostivý problém, ktorý vyvolal veľkú nevôľu príbuzných jeho kuchárky a uvedená výplata bola akýmsi odškodnením.

Obrázok č. 5 – „ Item in die Prisce virginis dedimus domino Johanni beneficiato alias medico censum, quod eidem civitas obligatur. Florenos V.“ MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 5.

Pozoruhodný údaj prináša mestské vyúčtovanie beneficientov z roku 1552, z ktorého sa dozvedáme, že mesto platilo aj dvoch osobitných kazateľov z františkánskeho a dominikánskeho kláštora (kazateľ sv. Jakuba a kazateľ sv. Jána Krstiteľa). Obom vyplácalo v auguste po 5 zlatých a v predvečer štedrého dňa ďalšie 2 zlaté.[28] (Obrázok č. 6)

Obrázok č. 6 – Výdavky pre kazateľov z františkánskeho a dominikánskeho kláštora - kazateľ sv. Jakuba a kazateľ sv. Jána Krstiteľa (concionatori sancti Jacobi, concionatori sancti Joannis). MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 96.

Napokon do výplatnej listiny mestských zamestnancov patrili aj farskí kapláni (domini capellani), z ktorých v roku 1532 (a aj v roku 1542) každý jeden dostal každý štvrťrok po 1 zlatom a 25 denároch.[29] Podľa mestských účtov z rokov 1552 a 1553 mesto vyplácalo kaplánom štvrťročne po 2 zlaté.[30]

Organista (organista)

Organista patril k dôležitým funkcionárom, súvisiacim so správou mestskej farnosti. Staral sa o chrámové ozvučenie, organ i chórový spev a zúčastňoval sa aj výučby v mestskej škole a plnil rozličné drobné služby pre farnosť. Podliehal priamo mestskému farárovi ako celá jeho farská suita. Platený však bol z mestských financií. V roku 1532 dostával organista štvrťročne plat vo výške 4 a pol zlatých, no dostával aj osobitné platby za cirkevné obrady od samotných mešťanov. Napríklad 6. decembra 1532 zaplatila do mestskej pokladnice ako výplatu za službu organistu 1 zlatý Margaréta, dcéra nebohého Magerdorfera. Išlo nepochybne o súčasť pohrebných trov. V uvedenom roku tak organista dostal celkom až 18 zlatých a 25 denárov.[31] (Obrázok č. 7) Aj roku 1541 predstavoval plat organistu ročne 18 zlatých.[32] Magister Ján pôsobil ako organista v roku 1549, keď kúpil dom na Kapitulskej ulici (in superiori platea sancti Nicolai ecclesie parochialis) od Michala Hudeca za 18 zlatých a 50 denárov.[33] Štvrťročný plat 4 zlaté a 50 denárov dostával organista pravidelne aj v roku 1552.[34]

Obrázok č. 7 – Výdavky na organistu (Exitus organiste). MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 3.

Rektor školy (rector schole)

Aj rektor školy patril k zamestnancom, ktorí primárne podliehali dohľadu mestského farára a spolu s ním, ludimagistrom, organistom, zvonárom, držiteľmi beneficií, kazateľmi a kaplánmi patril do tzv. farskej rodiny (familia plebani). Reprezentoval súčasne intelektuálnu vrstvu mestskej society. V mestskom účtovníctve sa napriek tomu škole a jej riadeniu nevenovala príliš veľká pozornosť, asi aj preto, že táto patrila pod dohľad mestského farára. Podľa účtovných záznamov mesta z roku 1541 mu mesto vyplatilo v štvrťročných platbách celkom 15 a pol zlatých, čo predstavovalo jeho ročný plat.[35] (Obrázok č. 8) Príjemcom čiastočnej platby vo výške troch zlatých bol aj v roku 1542.[36] V marci 1553 mesto vyplatilo rektorovi školy a jeho pomocníkom 1 zlatý.[37]

Obrázok č. 8 – Výdavky na rektora školy (Exitus rectori schole). MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 77.

Zvonár (campanator)

Ďalším z uvedených členov farskej rodiny bol zvonár, ktorý okrem platu od mesta dostával aj drobné príležitostné platby od každej osobitnej služby (pohreby, významné sviatky). V roku 1542 mu mesto vyplatilo sumu 1 zlatý.[38] Celkovo však dostával plat v štvrťročných splátkach vo výške 6 a pol zlatých, ako to uvádzajú mestské účty z roku 1552.[39]

Darina Fridrichová, Štátny archív v Trnave


[1] TIBENSKÝ, Martin: Štruktúra obyvateľstva mesta Trnava v stredoveku. Diplomová práca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008, s. 82.

[2] RÁBIK, Vladimír: Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku v stredoveku. In: MARSINA, Richard – DOBROTKOVÁ, Marta (eds.). Studia historica Tyrnaviensia VII. Pramene k slovenským dejinám. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008, s. 85. RÁBIK, Vladimír: Trnavský špitál Svätého Kríža v stredoveku. In: FIALOVÁ, Ivana – TVRDOŇOVÁ, Daniela (eds.): Od špitála k nemocnici. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a osveta v dejinách Slovenska. Bratislava : Slovenský národný archív, 2013, s. 45.

[3] TIBENSKÝ, Štruktúra, s. 83.

[4] Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava (ďalej len ŠA TT, MG TT), Testimoniales, 27. apríl 1529; Testimoniales, 9. apríl 1544: „Curratores ecclesiae parochialis“.

[5] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 19.

[6] ŠA TT, MG TT, Listiny – č. 136. RÁBIK, Vladimír: Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006 (ďalej len MKT (1495), s. 64.

[7] RÁBIK, Vladimír: Kniha farských účtov trnavského farára Václava z roku 1481. In: MARSINA, Richard (ed.): Studia historica Tyrnaviensia IV. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2004 (ďalej len KFV (1481), s. 280, č. 106.

[8] KFV (1481), s. 70-71.

[9] ŠA MG TT, Testimoniales, 30. august 1535; Testimoniales, 17. júl 1540.

[10] RÁBIK, Vladimír: Národnostní kňazi (kazatelia) v živote stredovekých miest na Slovensku. In: Studia historica Tyrnaviensia VI. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s. 145.

[11] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 5.

[12] VARSIK, Branislav: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. storočia. SAV: Bratislava 1956, s. 207-208, č. 106.

[13] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 24; s. 58: „pro predicatore Sclavorum ... ad Ilawo“; s. 80.

[14] Varsik, s. 241, č. 139.

[15] Varsik, s. 346-347, č. 242; s. 349, č. 245; s. 350, č. 246.

[16] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 71; s. 94.

[17] Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546-1569, II/1 (ďalej len ŠA TT, MG TT, ZM), s. 140; s. 137.

[18] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 95.

[19] MKT (1495), s. 293-294, č. 800.

[20] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 141.

[21] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 77, 80; ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 65.

[22] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 86.

[23] MKT (1495), s. 221-222, č. 477.

[24] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 5.

[25] ŠA TT, MG TT, Testimoniales, 28. júl 1539.

[26] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 81.

[27] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 24.

[28] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestuum proventuum civitatis anni 1552, s. 96.

[29] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 5; ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 65: výplatu vtedy dostal kaplán Urban.

[30] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestuum proventuum civitatis anni 1552, s. 96.

[31] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 18; s. 3.

[32] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 81.

[33] ŠA TT, MG TT, ZM, s. 73.

[34] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 97.

[35] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 77.

[36] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 66.

[37] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 43.

[38] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 88.

[39] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 96.

Zatiaľ nehodnotené