novinky z radnice

„S ohľadom na väčší úžitok poddaných premiestňujem univerzitu do Budína...“
Rok 2017 môžeme považovať za jeden z tých, ktorý je spätý hneď s niekoľkými výnimočnými výročiami priamo súvisiacimi s Trnavou. Krajiny strednej Európy si na početných podujatiach pripomínajú 300. rokov od narodenia osvietenej a reformnej panovníčky Márie Terézie, od čias premiestnenia historickej Trnavskej univerzity do Budína uplynie v týchto dňoch 240 rokov a súčasná Trnavská univerzita oslavuje 25. výročie svojho znovuobnovenia. Prvé dve udalosti sa priamo spájajú s osobou univerzitného profesora, historika Františka Karola Palmu SJ, od ktorého narodenia uplynie 18. augusta 282 rokov.

Ružomberský rodák, profesor histórie František Karol Palma (Franciscus Carolus Palma; 1735 – 1787), ktorý vyučoval  na Trnavskej univerzite na sklonku jej existencie v Trnave v rokoch 1765 – 1772, nikdy neskrýval svoje sympatie k  rozhodnej panovníčke Márii Terézii a  osobný vzťah k habsburgovskej dynastii. Už ako pätnásťročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a po štúdiách v Spišskej Kapitule, Košiciach a Viedni vyučoval poetiku a rétoriku v Košiciach, v Budíne základy rétoriky a v Trnave históriu a geografiu. Okrem toho, že bol pedagógom na v tom čase už samostatnej katedre histórie, pôsobil aj ako prefekt konviktu. S Palmom a jeho vyučovaním v Trnave sa spájajú aj počiatky uhorskej heraldiky. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej zostal v Bratislave a stal sa dvorným kaplánom arcikňažnej Kristíny, dcéry Márie Terézie (na obrázku vľavo hore). V neskorších rokoch sa spomína ako titulárny kaločský biskup a arcibiskupský vikár.

Počas pôsobenia na univerzite vydal Palma trojzväzkové dielo o uhorských dejinách Notitia rerum Hungaricarum ab origine ad nostram usque aetatem – Vedomosti o uhorských dejinách od počiatku až do nášho veku (Trnava 1770), ktoré vyšlo vo viacerých vydaniach a v skrátenej verzii ako stredoškolská učebnica. Posledné kapitoly tretieho zväzku diela venuje cisárovnej Márii Terézii, panovníčkinmu problematickému nástupu na trón a hlavne reformným snahám v oblasti hospodárstva, poľnohospodárstva i  vzdelávania. Vysoko vyzdvihuje jej úsilie o stabilizáciu krajiny a o zvýšenie úrovne školského vyučovania, pritom neopomenie ani Trnavskú univerzitu. Autor – píšuci prísne vedeckým štýlom – sa nechal v tomto prípade takpovediac „uniesť“ a text má viac znaky oslavnej reči ako historického diela. Vyzdvihuje predovšetkým panovníčkinu snahu o zvýšenie úrovne vzdelávania: „Keď cisárovná Mária Terézia zistila, že kedysi slávny šľachtický konvikt, ktorý založil v Trnave Peter Pázmaň pre dobro uhorskej mládeže, sa dostal do úpadku, svojou vážnosťou a štedrosťou ihneď zapôsobila tak, že povstal zo svojich ruín oveľa vznešenejší.“

V rámci výkladu uhorských dejín sa Palma viac ráz zmieňuje o trnavských školách a neobchádza ani tému univerzity. Autor sa neobmedzuje len na zachytenie historických udalostí, ale zároveň triezvo analyzuje dôvody, prečo došlo k založeniu akadémie: vyslovuje názor, že katolícka viera bola v krajine v takom zlom stave, že panovníci boli ochotní čokoľvek urobiť, aby ju podporili. Preto povolali do Uhorského kráľovstva Spoločnosť Ježišovu, aby sa predovšetkým cestou vzdelávania pokúsila o nápravu:  „Ale ani uprostred týchto trosiek katolíckej viery naši králi neklesli na mysli, ba skôr pomýšľali na to, ako ju znova priviesť k väčšiemu lesku. Podľa vzoru kráľov a vďaka ich autorite cirkevní predstavitelia nešetrili ani starostlivosťou ani námahami, aby im zverené cirkvi priviedli späť k dávnej bezúhonnosti a celistvosti.“

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že vo vydaní Palmovej historickej príručky, ktorá vyšla v neskoršom vydaní v roku 1785 v Pešti, Budíne a Košiciach, nachádzame oficiálne dôvody presťahovania univerzity z Trnavy do Budína. Napriek svojmu predchádzajúcemu pôsobeniu na trnavskej akadémii Palma obhajuje panovníčkino rozhodnutie premiestniť ju do kráľovských budov na hrad Budín. Zároveň nezabúda pripomenúť, že na slávnostnej inaugurácii univerzity v Budíne sa zúčastnila aj samotná Mária Terézia. Znova vyzdvihuje jej zásluhy o rozvoj vzdelávania, najmä založenie lekárskej fakulty a reformné snahy smerujúce k zlepšeniu kvality univerzitného vzdelávania. Hoci panovníčka predpokladala, že v Budíne sa začne vyučovať už v nasledujúcom akademickom roku, materiálne podmienky dovolili otvoriť brány univerzity až o tri roky neskôr. Význam udalosti bol v duchu habsburgovskej propagandy zdôraznený spojením s oslavou výročia jej korunovácie:

„Keď ďalej prikročila k tomu, aby vzdelávanie pozdvihla od najvyššieho stupňa, trnavskú akadémiu rozšírila o katedry nových disciplín, ktoré zaviedli iné národy už skôr, a o fakultu lekárstva; tú sme až do toho dňa nemali. Zaviedla nové zákony a predpisy a  potvrdila ich 13. mája 1772 listinou. Napriek tomu, že táto univerzita vďaka vynikajúcemu vzdelaniu učiteľov a vďaka výsledkom žiakov prekvitala, predsa chcela panovníčka ako matka svojich, dostatočne prihliadať na všetky časti a územia Uhorského kráľovstva. A preto vzhľadom na väčší úžitok poddaných zmenila rozhodnutie a  premiestnila celú univerzitu, ako bola, spolu s úradníkmi aj učiteľmi do stredu kráľovstva do Budína a umiestnila ich v kráľovských budovách. Spolu s nimi sa presťahovalo aj učilište šľachtickej mládeže, rozšírené o nové prírastky, ktoré v Trnave dlho prekvitalo,  knižnica bohatá na  klenotnicu rímskych a uhorských mincí, ktorú jezuiti s vysokými nákladmi zozbierali vďaka mnohoročnej starostlivosti, a tiež tlačiareň. Potom čo cisárovná po viac ako dvoch rokoch zistila z priamej skúsenosti, že všetko sa v Budíne vyvíja podľa jej želania, želala si, aby sa 25. júna 1780, čiže v deň výročia jej šťastnej korunovácie, uskutočnila slávnostná inaugurácia budínskej univerzity.“

Palmov primárne historický text je príkladom toho, že habsburgovská oslavná spisba bola vo svojej rôznorodosti a bohatstve variácii rovnocenným žánrom panovníckej propagandy realizovanej napr. v architektúre. Historické diela, ktoré zároveň slúžili ako propaganda, rovnako ako výtvarné umenie cielene využívali jednak bohatstvo antických žánrov a motívov na zobrazenie súvekých udalostí a zároveň na účely panovníckej panegyriky. Preto sa využitie týchto súvekých prác ako historického prameňa pre kultúrno-historickú a humanitno-historickú problematiku javí ako výhodné i užitočné. Treba ešte podotknúť, že práve vďaka premyslenému a dlhodobo koncepčne budovanému systému jezuitského vzdelávania sa darilo zdôrazňovať nábožensko-historickú misiu Habsburgovcov v svetových dejinách. Habsburgovská oslavná spisba vďaka svojmu mnohonásobne efemérnemu charakteru odrážala súvekú politickú a historickú situáciu, a preto môže i napriek svojmu značne konzervatívnemu a tradicionalistickému zameraniu slúžiť ako citlivý indikátor zmien v panovníckej ideológii.

Erika Juríková, Trnavská univerzita, Katedra klasických jazykov

Použitá literatúra:

JURÍKOVÁ, Erika: Columba laureata. Pangyrické tlače z produkcie trnavskej akademickej tlačiarne. Trnava – Kraków: Trnavská univerzita – Spolok Slovákov v Poľsku 2014. 199 s.

PALMA, Carolus Franciscus: Notitia rerum Hungaricarum ab origine ad nostram usque aetatem I. Tyrnaviae 1770.

PALMA, Carolus Franciscus: Notitia rerum Hungaricarum. Editio III. Novis curis recognita et ... locupletata ab autore. Pars I. Pestini, Budae et Cassoviae 1785.

 PAŠTEKA, Július a kol.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč 2000, col. 1039 – 1040.

Súťažná otázka: Čo považoval F. K. Palma za hlavný dôvod presťahovania univerzity do Budína? Správne odpovede zasielajte do 20. augusta 2017 na adresu: Katedra klasických jazykov, Trnavská univerzita, Filozofická fakulta, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava alebo emailom na klasjaz@truni.sk. Z účastníkov súťaže vyžrebujeme jedného, ktorý získa knižnú cenu.

 

 

 

 

Zatiaľ nehodnotené