novinky z radnice

Cukrárne sú miestom, kam sa chodí na posedenie pri dobrom zákusku a káve, napríklad počas prechádzky mestom. Pozrime sa, kde boli známe trnavské cukrárne na sklonku monarchie a v časoch prvej republiky.

Na rohu dnešnej Divadelnej a Štefánikovej ulice stál asi do roku 1939 poschodový meštiansky dom s priečelím do námestia. Už v 19. storočí v ňom bola cukráreň s dlhšou tradíciou, ktorá susedila s kaviarňou v susednom dome. V roku 1868 sa Johann Thurm presťahoval z Dolnohrubej 9 (Hlavná 13) na Hornohrubú 140 (Štefánikova 48) a o rok neskôr si tam otvoril cukráreň. Prevádzkoval ju tri roky, v roku 1871 prišiel nový majiteľ August Wieser, ktorý pokračoval v začatom cukrárskom biznise. Ide pravdepodobne o potomka staršieho Františka Wiesera, cukrára z Hollého ulice.[1] O cukrárni Augusta Wiesera vieme z dobovej tlače, že sa v nej predávali okrem zákuskov aj vstupenky na predstavenia v divadle – bol tam predpredaj. Augustín Wieser a jeho žena Adela, rod. Feketeházy prevádzkovali cukráreň vyše dvadsať rokov. Až koncom deväťdesiatych rokov 19. storočia prevzal Wieserovu cukráreň nový majiteľ František Rippel.

Cukráreň Ferdinanda Haydta bola niekoľko desaťročí na prelome 19. a 20. storočia v susedstve uršulínskeho komplexu na dnešnej Hviezdoslavovej ulici, pohľadnica zo zbierky Jozefa Benku ↓

Celestín Vaculík mal cukráreň v dome na námestí, pohľadnica zo zbierky Jozefa Benku ↓

Franciscus Ludovicus Rippel sa narodil v Bratislave železničiarovi Františkovi a Jozefíne, rod. Franck. Vyučil sa za cukrára a prax získal u majstrov veľmi zvučných mien. Rok (1893) pracoval u Jozefa Doboša v Budapešti[2] a v rokoch 1892 a 1894 – 1897 u Mayera v Bratislave. Oženil sa 30. 8. 1897 so Zuzanou, rod. Szulló. V roku 1900 už prevádzkoval cukráreň v Trnave po Augustovi Wieserovi. Vydal reklamnú pohľadnicu s dvomi fotografiami – z exteriéru aj z interiéru cukrárne. František Rippel prečkal na jednom mieste aj zmenu z monarchie na Československú republiku a rodinný podnik viedol až do svojej smrti v roku 1936. V polovici dvadsiatych rokov 20. storočia kúpili Rippelovci dom na Masarykovej ulici v susedstve špitála a tam otvorili druhú cukráreň, ktorú viedol syn Ladislav do roku 1936, keď zrušil živnosť. Dom na rohu Divadelnej a námestia zbúrali okolo roku 1939 a na jeho mieste vyrástla poschodová funkcionalistická stavba architekta M. M. Harminca pre Bratislavskú banku. Cukráreň na Masarykovej neskôr viedol cukrár Hubert Tittl.

↓ Cukráreň Augusta Wiesera, okolo r. 1880, fotografia okolo 1880 zo zbierky ZslM

Rippelova cukráreň v tridsiatych rokoch 20. storočia, fotografia zo zbierky Jána Holloviča ↑

Na konci šesťdesiatych rokov 19. storočia prevádzkoval na adrese Trnava č. 2 – v strednom dome na námestí oproti mestskej veži cukráreň Celestín Vaculík (dnes je tam Dom kultúry). Narodil sa 24. 8. 1847 Jozefovi Vaculikovi a Tereze rod. Thalamer. Cukráreň na námestí viedol vyše desať rokov – až do roku 1878. V roku 1879 sa stal majiteľom kaviarne v dome č. 141 vedľa Wieserovej cukrárne (dnes Štefánikova 47). Oženil sa až ako kaviarnik s Matildou Dévaldovou, dcérou išpána Pavla Dévalda z Dunajskej Stredy. V dome s kaviarňou aj rodina bývala, tam sa im narodili aj dcéry Serafína Rozália (1879) a Rozália Jozefína (1885).[3] Bývalú Vaculíkovu cukráreň na námestí prevzal iný cukrár. V roku 1882 bol jej majiteľom Ignác Denk. Značka Denk je aj dnes pojmom vo svete cukrární, pekární a kaviarní v susednom Rakúsku.

↓ Reklamná pohľadnica s cukrárňou Franza Rippela okolo roku 1900 z albumu Ernesta Sukopa

↑ Interiér cukrárne, detail pohľadnice z albumu Ernesta Sukopa

V roku 1869 bola cukráreň aj na adrese Trnava č. 554, v susedstve uršulínskeho komplexu (dnes Hviezdoslavova ulica). Niekoľko desaťročí ju viedol Ferdinand Haydt a prežila tam aj rok 1900. Ferdinand Ignác Haydt (aj Nándor Haydt) sa narodil 8. 8. 1839 rodičom Ignácovi Haydtovi, tiež cukrárovi, a Alžbete, rod. Saclauerovej. Ako dospelý sa oženil s dievčaťom z rodiny – vzal si Otíliu Saclauerovú. Dcéra Helena Otília Alžbeta sa narodila v roku 1874 a jej krstnými rodičmi boli Mikuláš Vaymár, bývalý majiteľ cukrovaru, v tom čase už správca majera a jeho manželka Helena – vážení trnavskí mešťania. Ferdinand Haydt zomrel v roku 1907, ale už v roku 1904 cukráreň prevádzkoval Štefan Bečka.

↓ František Rippel so servírkou z cukrárne, fotografia z albumu Ernesta Sukopa

 Na fotografii vpravo dcéra Gabriela Rippelová (Sukopová) pred cukrárňou Ladislava Rippela na Masarykovej ulici (Hlavná), fotografia okolo roku 1935 z albumu Ernesta Sukopa ↑

V Trnavskom kalendári na rok 1890 sú zaznamenané iba dve cukrárne: Ferdinanda Haydta a Augusta Wiesera. V roku 1899 k nim pribudla cukráreň Gizely Windhaberovej, ktorú sme zatiaľ nelokalizovali. V kalendári na rok 1903 sú až štyri: Ferdinanda Haydta, Františka Rippela, Bélu Straussa a Oktaviána Jauverniga. Oktavián Jauvernig mal cukráreň v roku 1920 na Zbožnej ulici (Vajanského).

↓ Cukráreň Adalberta Straussa na Dolnopotočnej ulici, fotografia zo zbierky ZslM

V interiéri Straussovej cukrárne s majiteľmi za stolíkom, fotografia zo zbierky ZslM ↑

V roku 1909 sú v kalendári uvedené štyri cukrárne: Rippelova, Straussova, Winterova a Weissova. Béla / Vojtech Strauss (1873 – 1944) prišiel do Trnavy z Nitry a s manželkou Gizelou si otvorili okolo roku 1900 cukráreň na rohu Paulínskej a Dolnopotočnej ulice. V Západoslovenskom múzeu sa zachoval malý súbor fotografií, medzi nimi reklamná fotografia priečelia aj s majiteľmi a vzácna fotografia z interiéru. Vojtech Strauss bol aj členom Dobrovoľného hasičského spolku v Trnave. Znárodnenia svojej cukrárne sa nedožil, zomrel v roku 1944. 

↓ Vojtech Strauss ako vojak, fotografia zo zbierky ZslM

↑ Torta z cukrárne Bélu Straussa, fotografia zo zbierky ZslM

 Na trnavské cukrárne z čias prvej republiky a mladších spomínajú celé generácie Trnavčanov. Na dnešnej Hlavnej ulici ich bolo hneď niekoľko, veľmi známa bola Parrákova. Štefan Cyril Parrák bol vyučený cukrár a pekár, ale jeho koníček – zberateľstvo neskôr zvíťazil nad remeslom. Na Masarykovej ulici vlastnil dom spolu s bratom Rudolfom, dedičstvo po otcovi Michalovi. Rudolf Parrák tam mal hostinec a obchod s lahôdkami a Štefan Parrák pekáreň a cukráreň. Vo vitrínach v interiéri cukrárne vystavoval ľudovú keramiku a veľa historických predmetov. V roku 1935 dokonca sprístupnil súkromné múzeum, ktoré navštevovali aj skupiny žiakov s učiteľmi. Neskôr sa mu však kvôli koníčku rozpadlo aj manželstvo a vzdal sa svojho remesla.

↓ Dom s cukrárňou Štefana Parráka, zdroj: Štefan Chovančák - Fotky stará Trnava

↑ Interiér Parrákovej cukrárne, fotografia zo zbierky ZslM

Neďaleko Parrákovej cukrárne boli ešte dve pekárne a cukrárne – Davida Weissa a Šalamúna Wintera, ktorý sa venoval aj pernikárstvu. Weissova cukráreň mala fotografickú reklamu v propagačnej knihe o Trnave (1932), v ktorej sa odvolával na založenie svojho podniku v roku 1893. David Weiss bol židovský živnostník, od roku 1926 evidovalo Živnostenské spoločenstvo uňho niekoľko učňov aj pomocníkov. Za Slovenského štátu, v lete 1941 bol tento podnik zlikvidovaný.

Štefan Cyril Parrák, fotografia zo zbierky Gabriely Absolonovej →

V jednom z nízkych domčekov medzi Svatého hostincom a špitálikom, ktoré dnes už nestoja, bola spomínaná cukráreň Ladislava Rippela, ktorú potom prevádzkoval Hubert Tittl (Masarykova 28) až do znárodnenia. Na Štefánikovej ulici neďaleko kina Apollo bola ešte v polovici dvadsiateho storočia Deákova cukráreň. V adresári Trnavy z roku 1934 sa spomínajú aj samostatní cukrári: Ján Jánoška na Mýtnej ulici, Karol Kubíček na Legionárskej, Michal Kravárik na Kapitulskej, Ján Kubál na Rybníkovej, Anton Solčány na Masarykovej, Viliam Vágner pri Vozovke a Anton Vrždiak na Radlinského ulici.

↓ Reklama na pekáreň a cukráreň Davida Weissa, 1932

Cukráreň Huberta Tittla, kde mávali výborné indiánky, čokoládové spice s likérom alebo kokosky, zdroj: Štefan Chovančák - Fotky stará Trnava

↑ Reklama cukrárne Huberta Tittla, obal zo zbierky ZslM

← Mliečny bar, zdroj: Štefan Chovančák - Fotky stará Trnava 

Cukrárne vždy lákali svojich hostí na dobré zákusky. Každý cukrár bol niečím vychýrený, Parrák doboškami, Deák francúzskymi krémešmi, Tittl zasa robil výborné šamrolky. Po roku 1948 boli aj cukrárske podniky znárodnené a neskôr bol v každej cukrárni aj takmer rovnaký výber zákuskov. Spomedzi podnikov s ponukou pekárskych a cukrárenských výrobkov sa vynímal Mliečny bar – lahôdky so sedením, kde sa ponúkali raňajky (biela káva, čaj, teplé mlieko, kakao), sladké i slané pečivo, ale aj desiatové šaláty. Ľudia tam chodili počas dňa na šľahačkové poháre (jahodový a čokoládový), čerstvo pripravené pudingy (čokoládový, vanilkový a karamelový), alebo vtáčie mlieko. Na prízemí starej prachárne vedľa divadla, kde bola v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia zastávka MHD, bol Mliečny bar výborne strategicky umiestnený.

Simona Jurčová, Západoslovenské múzeum v Trnave

Zdroje:

Štátny archív v Trnave, daňové knihy 1857 – 1920 – výber Trnavských kalendárov 1890 – 1909, vydavateľ Žigmund Winter

 


 [1] Daňový register z rokov 1857-60 eviduje cukrára Františka Wiesera na adrese Trnava 291, dnes Hollého ulica

 

[2] F. Rippel praxoval u Jozefa Doboša od 25. 2. 1893 do 15. 2. 1894

[3] Zdroj informácií: matriky online www.familysearch.org

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (6x hodnotené)