novinky z radnice

Univerzity zvyknú udeľovať čestné doktoráty pri rôznych príležitostiach význačným osobnostiam, ktorých aktivity zväčša súvisia s oblasťou pôsobenia univerzity, ale majú aj výrazný dosah na rozvoj spoločnosti. S jednoznačnou podporou sa na Trnavskej univerzite stretol aj návrh udeliť čestný doktorát historikovi profesorovi Richardovi Marsinovi (nar. 4. mája 1923 v Šahách). Venuje sa slovenskému stredoveku, mnohé jeho práce neboli dodnes prekonané a navyše, je stále aktívny – už od vzniku Trnavskej univerzity na nej pôsobí ako profesor v odbore slovenské dejiny.

 Richard Marsina je absolventom Filozofickej fakulty UK (1949). Aj keď mal nastúpiť ako historik na fakultu, v päťdesiatych rokoch (ako to už vtedy bývalo) sa všetko vyvinulo inak a začas pôsobil v Archíve mesta Bratislavy, Pôdohospodárskom archíve, napokon v Štátnom slovenskom ústrednom archíve. Od roku 1956, keď začal pôsobiť v Historickom ústave SAV, mohol začať intenzívnejšie skúmať stredoveké dokumenty. Uvádzať dopodrobna jeho aktivity, ako sú jeho členstvá v rôznych slovenských, európskych i svetových komisiách, by bolo na dlhý zoznam. Okrem výskumnej práce spomeňme, že v rokoch 1962 – 1980 prednášal stredovekú diplomatiku študentom archívnictva na FF UK, v rokoch 1961 – 1969 bol vedúcim výskumného pracoviska SAV v Budapešti. V roku 1992 inicioval založenie Katedry histórie na vtedy novej Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity. Pôsobil na nej ako vedúci katedry až do roku 1998.

„Do Trnavy som prišiel v čase založenia univerzity. Obnovenie sa však pripravovalo dlho a všetko sa dialo Bratislave v Slovenskej akadémii vied. Tam pracoval aj neskorší rektor univerzity Anton Hajduk. Ako veľké pozitívum som vnímal to, že nová univerzita sa bude viesť už v demokratickom duchu a nebude treba prekonávať všetky tie spôsoby dovtedy zabehané v Bratislave. Prijímacie pohovory do prvého ročníka mali študenti oneskorene až v septembri, hoci mali byť už v júni,“ spomína Richard Marsina. „O históriu malo vtedy záujem až 250 študentov a mohli sme prijať iba dvadsať. Bol to v podstate môj nový začiatok po dlhých rokoch pôsobenia v Bratislave. Bol som vedúcim katedry, na ktorej sa spočiatku neštudovala len história, ale aj dejiny umenia, kultúry, filozofia. V druhom a treťom ročníku sa už utvárali samostatné katedry, takže až potom fakulta nadobudla povahu kompletnejšieho vysokoškolského pracoviska,“ spomínal profesor Richard Marsina po udelení doktorátu.

Ako historik a vedec spracoval listinný materiál viažuci sa k Slovensku z celouhorského hľadiska. Po prvýkrát určil niektoré listiny ako falošné, alebo potvrdil ich pravosť. Dodnes je neprekonaný jeho Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciace, ktorý je známy aj pod názvom Slovenský diplomatár. Je to dvojdielna zbierka kriticky spracovaných stredovekých listín z územia Slovenska. Prvý zväzok spracúva listiny od roku 805 do roku 1235 (teda po koniec vlády Ondreja II.) a druhý listinné pramene z rokov 1235 až 1260. Podľa R. Marsinu je z väčšej časti pripravený aj tretí zväzok s listinami do roku 1301. Listiny z ďalšieho obdobia sú už spracované v regestári, zostavenom blízkym kolegom prof. Marsinu prof. Vincentom Sedlákom, ktorý tiež pôsobil na Katedre histórie Trnavskej univerzity. Obidve diela sú nedoceniteľným prameňom pre akékoľvek vedecké úsilie súvisiace s výskumom stredového Slovenska, majetkovoprávnych vzťahov stredovekých vlastníkov a pod. Samotné spracovanie týchto listín je veľmi náročný a dlhodobý proces, pretože si okrem iného vyžaduje skúsenosť s paleografiou a diplomatikou, takisto výbornú znalosť stavu konkrétneho jazyka v období, v ktorom bola listina zapísaná.„Také dielo sa nerobí každý rok ani každých desať rokov. Vždy po dlhšom časovom odstupe sa môže pristúpiť k doplneniu a revízii diela. Museli sme s Vincentom Sedlákom niekoľko rokov len bádať v archívoch. Dnes by som takéto dielo robil trochu inak. Do prvého dielu by som dal obdobie od 90. rokov 9. storočia, ale to už som urobil v iných publikáciách, takže je odkiaľ čerpať. Tam môžeme začínať slovenské dejiny, a nie až v roku 805,“ hovorí Richard Marsina.

Takto spracované listiny poskytujú bohatý pramenný materiál aj pri štúdiu dejín obcí a miest, cirkevných organizácií, pri výskume zmien vo fyzickej geografii územia Slovenska a sú nenahraditeľným prameňom aj pre jazykovedné výskumy. „S Trnavou sa stretávam od nepamäti. Potvrdzujú to historické listiny, s ktorými som pracoval. Stačí len, keď si povieme, kedy vzniklo trnavské mestské privilégium. A treba zdôrazniť, že je to najstaršie zachované mestské privilégium v celom Uhorskom kráľovstve. Trnava je mestom, ktoré ho má zachované,“ hovorí Richard Marsina. V tejto oblasti si postupne Richard Marsina vychoval na svojom pracovisku aj ďalších uznávaných odborníkov, ktorí publikujú témy z oblasti slovenského stredoveku (napr. Vladimír Rábik, Miloš Marek a iní.).Ako aktívny pedagóg pôsobil na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity do roku 2012, no stále s ňou spolupracuje. „Pripravujem príležitostne aj rôzne ďalšie témy vo forme štúdií. Napríklad, teraz mi vyjde článok na tému Židia na Slovensku v stredoveku a štúdia o spracúvaní dejín stredovekých miest na Slovensku v druhej polovici 20. storočia.“

Okrem zriadenia tunajšieho odborného historického pracoviska stál Richard Marsina v roku 2004 aj pri vzniku Slovenského historického ústavu v Ríme. Toto vedecko-výskumné pracovisko Trnavskej univerzity ako jediné na Slovensku skúma a kritickým spôsobom vydáva historické pramene z Vatikánskeho tajného archívu, ktoré sa viažu k územiu Slovenska.

Martin Jurčo foto: autor

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (4 hlasovali)