novinky z radnice

Chod mestského aparátu bol závislý nielen od dôležitých mestských úradníkov s vysokou spoločenskou vážnosťou, ale vo veľkej miere práve na služobníctve a špecializovaných zamestnancoch mestského magistrátu. Práve tieto osoby v konečnom dôsledku zabezpečovali vlastný výkon mestskej správy tak v oblastiach mestskej bezpečnosti, obrany či výkonu spravodlivosti, ako aj hospodárskeho života mesta v jeho najrozmanitejších podobách.


Žoldnieri

Význam platených žoldnierov osobitne stúpol pre mesto práve v nepokojných časoch po bitke pri Moháči v roku 1526. Zúčastňovali sa na vyzvanie kráľa na viacerých vojenských operáciách kráľovského vojska a reprezentovali tak vojenskú povinnosť kráľovského mesta Trnavy. V júli roku 1541 z vojenského tábora pri Budíne odišlo niekoľko listov do Trnavy, písaných trnavskými žoldniermi. Ako prvý písal júla Ondrej Kolár spolu s Martinom Fraštackým. Ondrej popísal situáciu v tábore, ktorá nebola príliš priaznivá. Žoldnieri ani kone nemali čo jesť a všetko v tábore bolo oveľa drahšie ako v meste. V závere listu Ondrej prosil trnavského richtára, že tento mesiac ešte doslúži, ale na ďalší aby ho už stiahol z poľného tábora späť do mesta. Podal tiež dôležitú strategickú informáciu o tom, že o Turkoch zatiaľ nepočuli. V tábore slúžil aj Martin Fraštacký, ktorý mal na starosti ľudí a kone. Ďalší list poslali Ondrej s Martinom 17. júla. Tento list celkom zreteľne vypovedá o tom, že čo sa týka vyslaných žoldnierov mestom, vôbec nešlo o lukratívnu funkciu, ba práve naopak. Žoldnieri boli chorí, nevládni a hladní. Sám Ondrej bol zranený a znova prosil richtára, aby ho zo služby stiahol. Situácia v týchto dňoch začala byť vážnejšia, pretože v tom čase začali Turci obliehať tábor v počte okolo dvadsaťtisíc. Napokon posledný list písal Martin 19. júla. Turci ustavične strieľali na ich tábor a zranili a zabili niekoľko ľudí aj koní. Ondrej už z funkcie rezignoval a všetko zostalo na Martinovi, ten to sám však nezvládal a sťažoval sa, že nemôže slúžiť za dva zlaté. Prosil richtára, aby poslal do tábora ďalších paholkov.[1] (Obrázok č.1)

Obrázok č. 1 – „...mi se zde w tabore dobre nemame se neb nas Turczi ze wssech stran oblechli...“ MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 17. júla 1541.

Správcovia viníc – peregovia a firáriovia (magister moncium)

Vinohradníctvo hralo v živote mesta tiež veľmi významnú úlohu, a preto podliehalo aj osobitnej správe. Medzi dôležitých zamestnancov mesta preto patrili aj tzv. firáriovia (vinitores civitatis, custodes vinearum) a viniční majstri – peregovia (magistri montium). Do kompetencií viničného majstra spadal dozor a správa mestských viníc a dozor nad svojimi podriadenými – firáriami. Tí zasa dohliadali a zabezpečovali sezónne práce vo viniciach. Týmto úradníkom mesta sa podobne venoval historik Martin Tibenský. Z obdobia po roku 1500 sa mu podarilo zdokumentovať niekoľko firárijov na Ružovej hore a priľahlých vrchoch v roku 1509, ktorí pracovali pod dozorom Pavla Hrnčeka. Menovite boli nimi Tomáš Hronko, Orzich, Štefko Fučík a Ján Košút.[2] (Obrázok č.2) Pavol Hrnček bol trnavským mešťanom a ako pereg vo viniciach na Ružovej hore pôsobil aj v roku 1512, kedy pod neho patrili firárijovia Ján Mestl, Martin Kramár, Ján Chripľavý a Ján Košút. V tejto funkcii Pavla nachádzame poslednýkrát 25. apríla roku 1513 a tiež vieme, že pod nim pracovalo niekoľko firárijov, no ich mená nie sú známe.[3]

Obrázok č. 2 – „ Ja Girzik Belusky viznavam listem tiemto, kerak sem ya na miestie pana Glochowem od oppatrneho muže Paula Hrnczeka perega Ruzeney hory a z jinych huor k tiem przislussujicz, y od jeho ffirzerov Tomasse Hronka, Orzicha, Ssteffka Ffuczika, Jana Kossuta...“ MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 11. decembra 1509.

Obrázok č. 3 – Výdavky na strážcu lesa (Exitus custodi silve). MV SR, Štátny archív v Trnave, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533.

Viničným majstrom bol v roku 1532 aj mešťan Wolfgang Fandl, ktorého mesto vtedy vyplatilo sumou vo výške dvoch zlatých.[4]

V roku 1551 nachádzame v prameňoch mená ďalších dvoch správcov viníc, označených latinsky „magister moncium“. Zápis z 9. februára uvedeného roku nám hovorí o Baltazárovi pernikárovi, správcovi viníc na Ružovej hore, ktorý predal svoju vinicu na Vlčom vrchu istému Štefanovi Sedliakovi prezývanému „Matkabožia“ (Mathkebože) za 15 uhorských zlatých spolu s cenzom, ktorý sa mal za vinicu vyplácať mestu. Z roku 1551 tiež pochádza pozoruhodný zápis v mestskej knihe, podľa ktorého na požiadanie župných úradov podali trnavskí mešťania kožušník Michal a prísažný Adam Peek svedectvo o bezúhonnosti obyvateľa Dolnej Krupej Petra Jakubáča. Na toho totiž padlo podozrenie o spolčení sa so zločincom Jánom Holým, odsúdeným na smrť a neskôr aj skutočne popraveným obesením za lúpeže vo viniciach. Pri tejto príležitosti v jeho prospech svedčil aj pereg viníc Daniel Petrašovič.[5]

Napokon v roku 1552 boli majstrami viničných vrchov – peregmi mešťania Peter Ryšavý a Baltazár, ktorí v čase oberačiek dozerali na zber hrozna v trnavských viniciach na území Červenokamenského panstva.[6]

Hájnik (poľovník) (custos silvarum)

K dôležitým zamestnancom mesta patrili aj správcovia mestských lesov, tzv. hájnici (custodes silvarum). (Obrázok č. 3) Martin Tibenský na základe svojho výskumu dokumentuje pre obdobie prvej tretiny 16. storočia jediného poľovníka – hájnika Jána Kramera, ktorý bol majiteľom domu na Hlavnej ulici oproti kostolu.[7] Z účtovných záznamov mesta sú však známe aj ďalšie doklady.

Na sviatok sv. Mikuláša v roku 1532 dostal hájnik od mesta darom sumu 1 zlatý a 20 denárov, aby si za ne dal ušiť nové (zimné) ošatenie.[8] V roku 1541 túto funkciu zastával mešťan Ambróz Gibl, ktorý okrem mesačného platu vo výške 80 denárov dostával od mesta aj chlieb.[9] Tento plat dostával mestský hájnik aj v roku 1542 a okrem peňazí dostal vtedy od mešťana Krištofa Hefelmara aj čižmy za 50 denárov.[10] Hájnik podliehal dohľadu mestského kapitána a podľa mestských účtov z roku 1553 dostával každého štvrťroka plat 2 zlaté a 40 denárov. V tomto roku kapitán najal do služby aj troch nových strážcov, ktorí boli označení ako strážcovia polí (custodes agrorum), mali teda na starosti mestské poľnosti. Každý z nich mal dostávať mesačne plat 1 zlatý a 28 denárov.[11]

Dozorca trhu (magister fori)

V mestských účtoch  z rokov 1552 a 1553 sa vôbec po prvýkrát dozvedáme aj o dôležitej funkcii dozorcu trhov (magister fori), ktorý dozeral na poriadok počas konania mestských trhov, vyberal trhové poplatky, staral sa o čistotu trhového námestia, rozmiestnenie trhovníkov, kvalitu a pôvod tovaru a tiež dodržiavanie mier a váh. Jeho mesačný plat predstavoval 2 zlaté a 40 denárov. Vo vyúčtovaní za rok 1552 trhový dozorca odviedol do pokladnice mesta jarmočné poplatky: za jarmok na sv. Jakuba (25. júla) 5 zlatých a 57 denárov, za jarmok v septembri 5 zlatých a 59 denárov, za jarmok na sv. Mikuláša (6. decembra) 3 zlaté a 84 denárov a za jarmok v nedeľu Invocavit 4 zlaté a 77 denárov. Za dvojnásobné vyčistenie námestia dostal dozorca trhu 24. júna 1552 sumu 2 zlaté a 50 denárov. 22. decembra 1552 dozorca trhu zakúpil mieru, ktorou sa mali kontrolovať miery obchodníkov, aby nedochádzalo k okrádaniu zákazníkov.[12] (Obrázok č. 4)

Obrázok č. 4 – Výdavky dozorcu trhu (Magister fori). MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventum civitatis anni 1552.

Kat (tortor, mistr popravny, spravcze zlych lydy, spravca lidy)

Z obdobia stredoveku poznáme jediného kata, a to z roku 1447 Jána Rassela.[13] Avšak ani z mladšieho obdobia, zo začiatku 16. storočia, sa nám nezachovali konkrétne doklady, ktoré by nám hovorili o menách katov. Dokladom o pôsobení kata v meste sú zachované listy, z ktorých vieme, že trnavského kata si požičiavali rôzne mestá.

V roku 1529 ďakovala za požičanie kata Senica, ktorá chcela vyplatiť katovi za prácu 6 zlatých, avšak sám si vypýtal viac, totiž za dve popravené osoby 16 zlatých.[14] Listom z roku 1532 žiadal gróf Wolfgang zo Svätého Jura a Pezinka mesto Trnavu o požičanie kata (spravcze zlych lydy).[15] Senica žiadala kata aj v roku 1537[16] a 1539 (mistra popravneho).[17] (Obrázok č. 5) V roku 1544 zasa žiadalo o kata mesto Hlohovec, mestečko Čachtice[18] a napokon v roku 1546 tiež Nové Mesto nad Váhom.[19]

Obrázok č. 5 – MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 19. júna 1539. 

Ročný plat kata (tortor) v roku 1532 predstavoval 15 zlatých.[20] V roku 1552 sa jeho plat zvýšil až na 24 zlatých ročne, ku ktorým tiež dostával 20 denárov na nákup dreva. Dostával však osobitné poplatky za každú ďalšiu službu. Takou bolo chytanie a utrácanie túlavých psov. Napríklad 24. mája 1532 mesto takto vyplatilo katovi za zabitie 19 chytených túlavých psov celkom 19 denárov (teda jeden denár za každého psa). Ďalšou službou bolo odpratávanie zdochlín. Preto dostal 4. augusta 1552 od mesta vyplatených 48 denárov za odpratanie zdochlín v meste aj spred mestskej brány. Najviac je však činnosť kata spájaná s vyšetrovaním zločincov a vykonávaním uložených trestov mestského súdu. V spomenutom roku mestský kat na príkaz magistrátu zabezpečoval počas vypočúvania mučenie akéhosi Poliaka, chyteného v meste kvôli krádeži. V decembri tohto roku zase asistoval pri vypočúvaní akéhosi špeha menom Karol. V tom istom mesiaci tiež vykonal rozsudok nad dvoma ženami, ktoré podľa rozhodnutia mestského súdu vyhnal z mesta.[21]

Furman – kočiš, mestský sluha, posol, nájomca mestského mlyna, nájomca mestských kúpeľov – kúpeľník, nájomca mestského pivovaru, dráb, majster podlahár, zbrojmajster

Mestský kočiš – furman, patril k veľmi dôležitým drobným zamestnancom mesta, pretože zabezpečoval mobilitu ostatných mestských úradníkov a funkcionárov, no príležitostne vykonával aj povozníka tovaru pre radnicu či funkciu posla. Z tohto dôvodu nachádzame v mestských účtoch početné záznamy o výplatách pre mestských kočišov za rozličné služby. Tak sa dozvedáme, že istému furmanovi – kočišovi (famulo vectori), ktorý vykonával službu pri stajni v modranských viniciach Trnavčanom, bolo v roku 1532 vyplatených 24 denárov. Mesto malo v službe viacerých kočišov (vectores, agazones, kochis ). (Obrázok č. 6) V roku 1532 predstavoval ročný plat jedného z nich sumu 3 zlaté a 80 denárov.[22] V roku 1552 už plat kočiša predstavoval 2 zlaté a 60 denárov. Okrem toho mestskí furmani dostávali aj peniaze na nákup sviečok a dreva a v prípade choroby 1 a pol zlatých.[23] V roku 1541 vstúpil do služieb mesta furman Ján, ktorý dostal hneď pri nástupe motivačný plat 1 zlatý.[24] Mestskí kočiši – furmani v roku 1543 podľa príkazu panovníka odviedli stádo koní, ktoré mesto bolo povinné dodať k Budínu.[25] Pri rekonštrukčných prácach po požiari mesta z 1. decembra 1542 pomáhali aj všetci furmani. Jeden z nich, Juraj Kočiš, dostal od mesta 1 zlatý a 23 denárov za kúpu a dovoz brvien a hrád pre potreby opravovanej radnice.[26] V roku 1552 vykonával službu mestského furmana Štefan Kočiš, ktorý viezol mestského komorníka Blažeja Gazdaga do Nesvadov na nákup vína a neskôr aj do Bratislavy. Iným mestským kočišom bol istý František Lévai, ktorý v čase oberačiek vinohradov viezol majstrov viničných vrchov Petra Ryšavého a Baltazára na hrad Červený Kameň. Z roku 1552 poznáme mená aj ďalších mestských furmanov, ktorými boli Václav, Ondrej a Tomáš Korlátsky. 14. februára 1553 dostal mestský furman 20 denárov za dovoz dreva z Ratkoviec pre potreby mlyna.[27]

Obrázok č. 6 Výplata kočiša v roku 1532 (Exitus vectori in pretorio). MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, III/3, Introitus et exitus 1532-1533.

Ďalším zamestnancom mesta bol mestský sluha (famulus civitatis, apparitor civitatis, servitor civitatis, ozogar), ktorý zabezpečoval osobné služby mestskej rady, richtára a kapitána, ale vykonával aj drobné služby na radnici. Napríklad 5. februára 1533 mesto vyplatilo sluhovi Jurajovi za pomoc pri poprave (upálení) štyroch osôb v meste 2 zlaté.[28] Mestský sluha mal na starosti aj prípravu hostiny, ktorá sa podávala na radnici po voľbe richtára a senátu. Z tohto dôvodu mesto vyúčtovalo 18. mája 1542 takúto hostinu, zabezpečenú obecným sluhom Kubom Ozogarom. Na hostine sa podávali pečené kurčatá, hovädzie mäso, hrachová kaša a nápoje (pivo a víno). Sluha Kubo bol inak pomerne častým príjemcom drobných platieb za rozličné služby. Po veľkom požiari mesta, ktorý vypukol začiatkom novembra 1542, bola zasiahnutá aj samotná radnica a sluha Jakub Ozogar bol poverený, aby vyplatil murára, ktorý opravoval strechu a zhodil najskôr zhorené šindle.[29] V roku 1552 doviezol mestský sluha víno z Orešian za 2 zlaté a 40 denárov.[30]

Medzi osobitných mestských zamestnancov patrili aj poslovia (tabellio), zvyčajne išlo o príležitostné služby iných mestských zamestnancov, najmä furmanov a mestského sluhu. Mesto vyslalo 18. júna 1552 svojho posla do Nového Mesta nad Váhom, aby odovzdal žiadosť mestského magistrátu tamojšiemu prepoštovi o pomoc vo veci zajatého mešťana Tomáša Godu, zlapaného v Bratislave.[31] 3. decembra uvedeného roku posol absolvoval svoju úradnú cestu aj do Čachtíc a tiež do Skalice, a to vo veci skalického mešťana, zadržaného v Trnave kvôli nejakému excesu.[32]

Do osobitného režimu patrili správcovia – nájomcovia mestských mlynov (molitor civitatis), kúpeľa (balneator) a mestského pivovaru (braxatores), ktorí boli síce pokladaní za zamestnancov mesta, no vyplácaní boli z výnosov svojich zariadení a ich príjmy sa podrobne evidovali v mestských účtoch. Z roku 1532 poznáme vyúčtovanie príjmov z mlyna za mestom (molendinum extra civitatem, molendinum ante civitatem), ktorý mal v správe mlynár Matúš.[33] Správca pivovaru Martin Červienka odcestoval 18. februára 1533 do moravského Kroměříža na nákup chmeľu a za svoje trovy dostal od mesta 50 denárov.[34] Mesto však nakupovalo pomerne veľa piva aj mimo mesta, čo naznačuje nízku produkčnú úroveň trnavského pivovaru. V roku 1542 bolo kúpené pivo z Opavy, z Kroměříža, čierne pivo opäť z Opavy, z Hodonína, Jihlavy, juhočeského Tábora, ale pomerne veľké objemy aj z Trenčína a Žiliny.[35]

18. januára 1541 uzavrelo mesto ročnú nájomnú zmluvu s mestským kúpeľníkom (balneator) Groffom, podľa ktorej bol povinný z kúpeľa vyplatiť za obdobie až do 24. apríla nasledujúceho roku sumu 21 zlatých. Bol mu pritom odpočítaný aj poplatok 2 zlaté, ktoré mesto dlžilo za liečebnú kúru mešťana Lukáša Stehlíka, ktorý utrpel v kráľovských službách nejaké zranenia. Podobne mu boli neskôr zohľadnené aj výdavky na liečenie akéhosi poddaného z Ratkoviec, ktoré tento vyplatil priamo do mestskej pokladnice.[36] Kúpeľník si nechával od mesta preplatiť aj nákup nových kúpeľných kadí a ďalšieho vybavenia. V roku 1542 takto vyúčtoval mestu za uvedené zariadenie sumu 2 zlaté a 44 denárov.[37]

Ďalšou dôležitou funkciou, súvisiacou s bezpečnosťou a poriadkom v meste, súvisela funkcia mestského drába (preco civitatis). Prvýkrát sa o ňom dozvedáme z mestského účtovníctva v roku 1541, keď z pokút zatknutých a žalárovaných osôb dostal výplatu 4 zlaté a 33 denárov, aby si dal za ne ušiť uniformu.[38] V roku 1542 dostal 48 denárov za to, že sa mu podarilo zlapať akúsi ženu Maďarku.[39] Z vyúčtovania v roku 1552 vidieť, že mal na starosti mestské väzenie, náklady ktorého dával na preplatenie mestským pokladníkom. Tak sa dozvedáme, že 4. augusta uvedeného roku dostal 75 denárov za chytenie akejsi ženy a jej uvrhnutie do žalára. 19. januára 1553 zase vyúčtoval náklady na väznenie 3 ľudí, ktorí boli vo väzení dvanásť týždňov.[40]

Majster podlahár (magister pavimentarius) je špecifickou pozíciou v službách mesta, o ktorej sú v mestskom účtovníctve len ojedinelé záznamy. Tak 23. júla 1551 dal richtár vymerať a vydláždiť (povrchovo upraviť) viaceré ulice majstrovi podlahárovi – dĺžky jednotlivých úsekov sa udávali podľa lakťov a postavení jednotlivých domov, resp. vchodov a brán do domov.[41]

Ďalším špecifickým zamestnancom mesta bol tzv. zbrojmajster (magister bombardarum), ktorý stál na čele výkonnej vojenskej zložky mestskej milície pod velením mestského kapitána. Podľa účtovných záznamov z roku 1541 si ho mesto najímalo a dostával plat vo výške 6 zlatých mesačne.[42] Koncom roka 1542 (22. novembra) mesto najalo na dobu jedného roka do tejto funkcie istého Maďara Tomáša pixidária (strelca), za čo mal dostať celkom 20 zlatých, ktoré mu z vlastných peňazí vyplatil sám richtár.[43]

Darina Fridrichová, Štátny archív v Trnave


[1] VARSIK, Branislav: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. storočia. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 1956, s. 225-229, č. 125, č.126, č. 127.

[2] TIBENSKÝ, Martin: Štruktúra obyvateľstva mesta Trnava v stredoveku. Diplomová práca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008, s. 87 - 89. TIBENSKÝ, Martin: Červenokamenské panstvo v stredoveku. Kraków : Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2011, 215 s.

[3] Varsik, s. 108-109, č. 15; s. 110, č. 17.

[4] Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava (ďalej len ŠA TT, MG TT), Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 43.

[5] Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546-1569, II/1 (ďalej len ŠA TT, MG TT, ZM), s. 91; s. 111.

[6] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 77.

[7] TIBENSKÝ, Štruktúra, s. 89.

[8] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 41.

[9] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 68.

[10] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 69.

[11] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 108.

[12] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 104; s. 25; s. 33; s. 66.

[13] TIBENSKÝ, Štruktúra, s. 90.

[14] Varsik, s. 137, č. 43.

[15] Varsik, s. 156-157, č. 60.

[16] Varsik, s. 190-191, č. 90.

[17] Varsik, s. 208, č. 107a.

[18] Varsik, s. 280-283, č. 175, č. 178.

[19] Varsik, s. 307-308, č. 205.

[20] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 49.

[21] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 109-110.

[22] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s.6;  s. 38.

[23] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 111.

[24] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 64.

[25] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 60; s. 81.

[26] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 84.

[27] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 39; s. 77; s. 80; s. 113; s. 55.

[28] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 32.

[29] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 24; s. 83.

[30] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 5.

[31] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 71.

[32] ŠA T, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 77.

[33] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 44.

[34] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/3, Introitus et exitus 1532-1533, s. 47.

[35] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 15-17.

[36] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 11.

[37] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 9.

[38] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 87.

[39] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 72: „a muliere captiva quadam Hungara“.

[40] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 105-106, 109.

[41] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/13, Sumptus ad munitiones 1548-1555, s. 45. Podobne tomu bolo aj v roku 1553; ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/15, Regestum proventuum civitatis anni 1552, s. 29.

[42] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/6, Regestum proventuum et exituum civitatis 1541, s. 54.

[43] ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, III/8, Introitus et exitus 1542, s. 80.

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (4 hlasovali)