novinky z radnice

Arpád Mernický namaľoval v roku 1972 akvarel s nádychom insity, pohľad na Hornopotočnú ulicu od nárožia s Pekárskou, keď bola ešte plná života. Stretla som sa len s reprodukciou obrazu v elektronickej podobe a použila som ju v blogu o Hornopotočnej ulici v Trnave. Až neskôr mi Dr. Peter Horváth povedal, že autorom je amatérsky maliar Arpád Mernický, ktorý sa dobre poznal s mojím otcom Jozefom Jurčom. Odvtedy prešli asi tri roky. Nedávno som dostala prostredníctvom e-mailu reakciu na tento blog až z Kanady. Ozvala sa mi dcéra Arpáda Mernického a na základe našej korešpondencie môžem priniesť čitateľom Noviniek z radnice zaujímavý medailón o tomto autorovi a nepochybne aj niekoľko pekných neznámych obrázkov Trnavy. Zároveň ide o príspevok k obohateniu informácií o zaujímavých osobnostiach amatérskeho výtvarného umenia v našom meste.

Mestská veža, akvarel, koncom päťdesiatych rokov 20. storočia ↓

↑ Selepčéniho dom od Hornopotočnej ulice, akvarel, okolo 1950

Spiegelsaal, akvarel, 1985 ↑                                                                                                                            Kostol Svätej Heleny, akvarel, cca 1970 – 1980  ↑

 

Kostol Svätej Heleny v zime, akvarel, 1974                                                                                                                    Promenáda, pastel, cca 1953

 

Dóm sv. Mikuláša a Trnava od východu, akvarel, 1952                                                                                       Pohľad na starý úsek Hornopotočnej ulice,
                                                                                                                    ktorá viedla popri domoch na námestie, olej, 1985, podľa akvarelu z roku 1947                           

Arpád Mernický sa narodil 4. mája 1911 v Banskej Štiavnici. Už v mladosti rád kreslil a svoju záľubu začal rozvíjať pod odborným dohľadom profesionálneho maliara Edmunda Gwerka (1895 – 1956). Jeho najobľúbenejšou témou bola príroda z okolia Banskej Štiavnice a Vysokých Tatier. Po ukončení strednej školy na podnet jeho priateľa a mentora Edmunda Gwerka uvažoval o štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe. No nakoniec sa svojho plánu vzdal a začal pracovať ako poštový úradník. Pochádzal totiž z mnohodetnej rodiny, ktorú musel finančne podporovať. Najskôr sa dostal ako poštový úradník do Bohuníc, potom do Dechtíc a po druhej svetovej vojne v roku 1947 nastúpil do Trnavy. Najskôr býval s rodinou v dome na Hornopotočnej ulici, potom chvíľu na Jeruzalemskej. V roku 1948 začal navštevovať Robotnícky výtvarný krúžok, ktorý založil maliar Jozef Balogh so synom Júliusom. Do priestorov, kde sa členovia krúžku schádzali (dnes tzv. Zelený dom) chodili pracovať aj mladí študenti stredných i vysokých škôl s výtvarným zameraním, napríklad sochár Jozef Jurča, maliari Jozef Dóka st. a Július Bartek. Detský krúžok u Baloghovcov navštevovali aj Mernického syn Tibor a dcéra Ida, ktorí neskôr vyštudovali umeleckú priemyslovku v Bratislave. Po postavení novej pošty sa spolu s manželkou nasťahovali do služobného bytu v bočnom krídle budovy. Výhľady z okien bytu z jednej strany na Hornopotočnú ulicu a z druhej na mestskú vežu maľoval veľmi rád a mnohokrát sa v jeho tvorbe opakujú. Často sa stretával so sochárom Jozefom Jurčom, ktorý mal vtedy ateliér na Hornopotočnej ulici.

Dóm sv. Mikuláša a Trnava od majerov na severovýchode, akvarel, 1952                         Pohľad od záhrady za jezuitským kostolom v zime, akvarel, 1975 – 80  

 

  Hviezdoslavova ulica, akvarel, 1970 – 1975                                                                                             Hornopotočná ulica, akvarel, 1972

Arpád Mernický sa počas celého života intenzívne venoval popri svojej profesii aj maľovaniu. Pracoval rôznymi technikami, najčastejšie  olejom, pastelom, ceruzkou, no obľúbil si akvarel. V Trnave vzniklo niekoľko obrazov zo starého mesta už okolo roku 1947 – 48, teda ešte pred rozsiahlym búraním v centre. Maľoval tiež kytice a zátišia. V roku 1983 sa spolu s manželkou Helenou  a piatimi deťmi presťahoval do Bratislavy. Neskôr namaľoval zopár obrazov aj v Kanade, kde bol zopárkrát navštíviť svoje deti. Dve z nich pracujú v umeleckom povolaní.

Arpád Mernický zomrel 27. novembra 1988 v Bratislave, kde je aj pochovaný.

Simona Jurčová

Zdroj:

Text vznikol na základe informácií jeho dcéry Arpáda Mernického Anity a reprodukcie diel pochádzajú z rodinného archívu jeho detí žijúcich v Kanade a USA.

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (26x hodnotené)