novinky z radnice

Jedna otázka pre Tomáša Guniša, vedúceho odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu
Nedostatok zrážok v uplynulých mesiacoch spôsobil, že Slovensko trpí suchom. Situáciu nezachránili ani júlové búrky s prívalovými dažďami. Z prehriatych asfaltových a betónových plôch v mestách je voda, ktorá by mala ochladiť ovzdušie a zavlažiť mestskú zeleň, odvádzaná bez úžitku do kanalizácie. Čoraz častejšie sa v súvislosti s opatreniami na zmiernenie dopadu zmeny klímy hovorí o zakladaní dažďových záhrad a kvetinových lúk. V čom spočíva ich prínos pre mesto?

Občania si iste všimli, že mesto Trnava pristúpilo v posledných rokoch k výsadbe prírodne pôsobiacich rastlinných formácií, ktoré niektorí označujú ako kvetinové lúky, iní zase ako dažďové záhrady. Hoci si to ľudia často mýlia, dažďové záhrady a kvetinové lúky sú dve úplne odlišné veci.

Dažďová záhrada je špecifický typ výsadby, ktorý sa väčšinou realizuje v terénnej depresii alebo na inom mieste, kde sa po daždi kumuluje voda. Jej úlohou je okrem iného esteticky vyriešiť tento dočasný rezervoár, ktorý slúži na postupné vsakovanie dažďovej vody. V rámci našej stratégie Adaptácia na zmenu klímy v Trnave sa totiž snažíme v maximálnej možnej miere zadržať zrážkovú vodu v priestoroch mesta a čo najmenej z nej odvádzať do kanalizácie. Tieto terénne depresie alebo povrchové vsaky by však v čase svojho zaplavenia nepôsobili esteticky, stáli by tu kaluže a pôda by bola rozmočená. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý sa v týchto miestach vysádzajú špeciálne druhy rastlín, ktoré sú schopné zniesť dočasné zamokrenie, rovnako ako aj preklenúť dlhšie obdobie sucha v prípade nedostatočných zrážok. Treba podotknúť, že navrhnúť takúto záhradu tak, aby vyzerala dobre v čase dažďov aj v čase sucha, vôbec nie je jednoduché. V meste sme sa o jednu takúto záhradu pokúsili napríklad pri malometrážnych bytoch na sídlisku Družba.

Iným typom výsadby sú kvetinové lúky, ktoré už občania mohli minulý rok spozorovať napríklad na Študentskej ulici. Tento rok sme sa pokúsili vysiať ich aj v iných lokalitách, žiaľ, vplyvom rôznych okolností výsledok nesplnil naše očakávania – kvety nevzišli. To však neumenšuje naše odhodlanie realizovať tento typ výsadby aj v budúcnosti. Ak mám byť presný, v tomto prípade nešlo ani o klasickú kvetinovú lúku, ktorá by mala obsahovať aj rôzne druhy tráv, ale skôr o letničkový záhon realizovaný výsevom. V budúcnosti však plánujeme realizovať naozajstnú trvalkovú lúku, ktorá by obsahovala aj trávne druhy a nebolo by ju potrebné každý rok nanovo vysievať. Tento typ zelene v sebe kumuluje viacero výhod – pôsobí veľmi príjemne (o čom svedčia aj pozitívne reakcie verejnosti), je nenáročný na údržbu (kosí sa 2x ročne) a prináša do mestského prostredia potrebnú biodiverzitu. Jedinou nevýhodou snáď je, že pri skutočnej lúke treba počkať na plný efekt približne 2 – 3 roky od výsevu, kým sa jej ekosystém stabilizuje a vysiate druhy naplno ukážu svoju krásu.

 

Zatiaľ nehodnotené