novinky z radnice

Výstava dokumentov, povoleniek, histórie revírov, fotografií i historického rybárskeho náčinia, ocenení i zaujímavostí je len časťou výstavy k 60. výročiu založenia Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Trnave. V Západoslovenskom múzeu si toto výročie pripomenuli v rámci 5. krajskej výstavy poľovníckych trofejí trnavského regiónu. Rybári a poľovníci boli odjakživa súrodencami – majú aj spoločný dom poľovníkov a rybárov na Vajanského ulici. Okrúhle výročie teda oslávili spoločným stretnutím a udelením výročných plakiet zaslúžilým členom. Ako sa rybárom za šesť decénií darilo, si môžete pozrieť do 29. októbra.

Významnú zložku rybárskej časti výstavy tvorí okrem spomínaných dokumentov aj bohatá expozícia preparovaných rýb z našich i exotických vôd od známeho trnavského rybára a nadšenca preparovania Milana Žiaka (informovali sme o ňom v Novinkách z radnice v súvislosti s jeho veľkou výstavou vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci).

Trnavské rybníky koncom 40. rokov boli základom postupného vzniku revírov trnavských rybárov.

Aj keď je organizované rybárstvo v Trnave relatívne mladé (zakladajúca schôdza SRZ Trnava bola 19. októbra 1957), už v období prvej republiky dokumentujeme prvých rybárov v našom meste. V roku 1924 ich bolo desať a lovili zväčša v okolí Trnavy na Váhu – v Seredi, v Siladiciach či Horných Zeleniciach. Väčší rozmach nastal po druhej svetovej vojne, keď sa trnavskí rybári zväčša organizovali v spolkoch v Seredi a Hlohovci, kadiaľ pretekal Váh. Až od 50. rokov začína expanzia rybolovu podnietená aj väčším budovaním štrkovísk, rybníkov a umelých vodných plôch.

V dokumentoch na výstave i v obšírnejšie koncipovaných dejinách mestskej organizácie od Mariána Lužáka a Miloslava Procházku sme sa dozvedeli, že od konca 40. rokov vzniká v Trnave pri Mestskom národnom výbore Záujmová rybárska skupina, ktorá začala budovať terajšie rybníky v Kamennom mlyne. V roku 1949 bola dobudovaná štrnásťhektárová plocha a po dvoch rokoch tieto rybníky vydali prvú „úrodu“ kaprov. Pre rôzne majetkové peripetie členov však bola skupina zrušená, rybníky prevzalo štátne rybárstvo a ostatní rybári boli presunutí do spolku v Seredi. Z tamojšej pobočky trnavských rybárov sa neskôr utvorila skupina zakladajúcich členov Mestskej organizácie SRZ v Trnave. Zakladajúci výbor mal v roku 1957 15 členov, predsedom sa stal Peter Kováč a tajomníkom František Lukačovič.

Prvé roky MsO SRZ sa niesli v znamení rybárskeho nadšenectva. Na prvé administratívne úkony nemali dokonca ani písacie potreby, preto ich museli nakúpiť zo zbierky prvých členov. Nebolo ani kde chytať. Trnávka so stavom v Štrkoch bola čoraz viac znečistená. Okrem tohto potoka slúžilo na lov rýb aj malé jazierko a lužný les kúsok od majera Pažitný mlyn. Vraj v tomto jazierku bolo veľa pôvodných karasov zlatých, čo je dnes vzácny úlovok a v súčasnosti je táto ryba chráneným druhom. V roku 1938 bola Trnávka na ôsmich kilometroch zregulovaná pre prípravu na využívanie pre mestskú kanalizáciu. To bol krok k ďalšiemu veľkému znečisťovaniu Trnávky, ku ktorému sa pridal i priemysel. A to bol aj koniec rybolovu na Trnávke.

K dispozícii v tomto období boli pre rybárov pstruhové potoky Blava a Parná, kaprové revíry Gidra a Dudváh. Loviť sa chodilo teda naďalej do Váhu pri Seredi a Hlohovci a organizovali sa zájazdy na rybolov na Dunaji. Jedným z tých, ktorí spomínali na toto obdobie, bol Rudolf Gloznek z Cífera, ktorý si pamätá, že tieto toky boli ešte dobre zarybnené, no už často prichádzalo k úhynom z otráv znečistenou vodou z priemyslu. Trnavskí rybárski funkcionári sa snažili čo najviac ovplyvniť túto neutešenú situáciu. Postupný rozvoj poľnohospodárstva a priemyslu, potreba zadržiavať vodu z Malých Karpát budovaním nádrží, sa ukázali ako vhodná báza aj pre športové rybárstvo. Prvá bola vybudovaná vodná nádrž Boleráz. Vznikla v roku 1966 a využívala sa aj ako zdroj vody pre Chemolak a škrobárne. V roku 1969 pribudla trnavským rybárom nádrž Buková, ktorá zasahuje aj do chránenej krajinnej oblasti. Zaujímavosťou je, že dodnes sa tam popri kaproch, šťukách, zubáčoch, sumcoch, amuroch a pleskáčoch objavuje aj tolstolobik biely, ktorý bol dovezený z Ruska a do našich nádrží umelo nasadzovaný v 70. rokoch. Do chránenej oblasti rovnako zasahuje vodná nádrž Dolné Dubové, ktorá vznikla v roku 1971. Rovnako ako spomínané vodné nádrže aj túto viackrát vypustili, vyčistili a opravili. Dnes sa po takejto veľkej oprave a odbahnení premenil klasický revír Dolné Dubové na revír chyť a pusť bez možnosti privlastnenia úlovku s bohatým výskytom trofejných rýb. Od 70. rokov postupne v okolí Trnavy vznikajú ďalšie vodné nádrže. Z dvojhektárového rybníka sa stala vodná nádrž Cífer (1974) a neskôr vzniklo veľké vodné dielo Suchá nad Parnou (1980), ktoré má rozlohu 40 hektárov. Najmladšou vodnou nádržou je revír Horné Orešany, ktorý vznikol v roku 1994 s rozlohou 50 hektárov.

Trnavskí rybári však majú aj svoje hospodárstva, v ktorých pripravujú násady pre spomínané vodné nádrže. Rybničné hospodárstvo v Hornej Krupej vzniklo v roku 1965 v rámci Jednotného roľníckeho družstva Dolná Krupá a chátrajúce prešlo po trinástich rokoch do správy trnavskej SRZ. Postupným rozvojom celého areálu sa zvyšovala aj kapacita dorábaných násad pre vlastnú potrebu i pre iných rybárov. Prevláda kapor, amur, lieň, šťuka a zubáč. Len minulý rok tam dochovali vyše 16 ton rýb. Malé rybníčky majú aj pod vodným dielom Boleráz, no v súčasnosti ich nevyužívajú, keďže riešia problémy s prítokom a odtokom vody.

Tri generácie trnavských rybárov – Alojz Gloznek, predseda MsO SRZ Trnava Vladimír Čerešňák a podpredseda výboru Ladislav Glinda.

Už na začiatku sme spomínali potoky, na ktorých začínali trnavskí rybári. Pôvodný pstruhový revír Blava bol po desiatkach rokov rozdelený na dva. Dolná časť je kaprovým revírom a horná po rybné hospodárstvo v Dechticiach je pstruhovým revírom. Podobne trnavskí rybári chytajú pstruhy aj na časti Parnej. Po výstavbe vodnej nádrže Horné Orešany sa od hrádze po hať pri Zvončíne dajú chytať pstruhy a dolná časť Parnej je kaprovým potokom. Trnavskí rybári využívajú (po vodohospodárskych úpravách toku Dudváhu) aj časť Dudváhu od kanála v dotyku s Váhom pri Siladiciach až po Malú Maču. Jeho súčasťou je napríklad aj Trnávka od ústia po výtok z vodnej nádrže Boleráz. Trnavským revírom je aj časť Gidry od ústia pri Malej Mači po ústie Štefanovského potoka v Budmericiach a Štefanovský potok od ústia po prameň.

Na výstave k jubileu okrem ocenených aktívnych rybárov si spomenuli aj na tých, ktorí budovali trnavský rybársky zväz a začínali ešte v spomínanom rybárskom spolku v Seredi. K takým patril František Lukačovič (1924 – 1991), ktorý od začiatkov až do roku 1990 pôsobil ako tajomník zväzu. Mal zásluhu na tom, že sa práve v našom regióne budovali viaceré vodné nádrže a lovné revíry. Martin Pokorný (1928 – 1986) bol najmä rybársky hospodár a športový rybár. Začínal už v roku 1949 a svoje skúsenosti využíval najmä pri chove rýb v rybnikárstve v Hornej Krupej. Na výstave možno vidieť aj mnoho pamätných fotografií. S úsmevom si mnohí prezerali kroniky s fotografiami i panely s obrázkami z brigád na výstavbe trnavského Domu poľovníkov a rybárov, ktorý bol dobudovaný koncom 70. rokov.

Stretnutie bolo priestorom aj na diskusiu o súčasnosti športového rybolovu v Trnave. V roku 1957 mali 176 členov a počty sa postupne zvyšovali. V roku 1980 bolo rybárov už 1 365, o pätnásť rokov neskôr už 2 321. Magické číslo tritisíc prekročili trnavskí rybári v roku 2002 a odvtedy sa tento počet pohybuje okolo 3 200 členov. V tomto jubilejnom roku je 3 230 členov, z toho 2 651 dospelých, 198 mládežníkov a 381 detí. Vďaka tomu je trnavská mestská organizácia druhou najpočetnejšou na Slovensku. V súčasnosti je jej predsedom Vladimír Čerešňák, tajomníkom Tomáš Dobrovodský a hospodárom Peter Ardan. Všetci traja pripomínajú, že až tretinu členov tvoria deti a mladí ľudia. Je to dané nielen postupným odovzdávaním lásky k športovému rybárstvu, ale aj prácou s mládežou, organizovaním krúžkov i pretekov.

A keď hovoríme o súčasnosti, v športovej činnosti zaznamenávajú trnavskí rybári čoraz väčšie úspechy. Spomeňme, že napríklad v sekcii plávaná sa zúčastňujú nielen domácich, ale aj zahraničných pretekov. V roku 2000 reprezentoval na Majstrovstvách sveta v love rýb udicou Slovensko Peter Pružinec a obsadil 6. miesto. V rokoch 2002 a 2003 trnavskí rybári organizovali majstrovstvá sveta. Úspechy v ďalších rokoch potvrdzoval nielen Peter Pružinec, ale aj Aleš Ardan a Peter Pilát. Po roku 2007 sa stal najúspešnejším reprezentantom Andrej Rímeš, ktorý vyhral niekoľko medzinárodných súťaží a v roku 2012 nás reprezentoval na majstrovstvách sveta v Slovinsku. Po vedením jeho otca Petra sa slovenské družstvo stalo majstrom sveta a Andrej sa stal vicemajstrom sveta v jednotlivcoch. V neskoršom období boli úspešní Peter Ardan (ako jediný z trnavskej organizácie sa prebojoval do seniorskej reprezentácie na majstrovstvách sveta), a veľmi úspešný od roku 2010 je aj Gabriel Vajsábel. V sekcii prívlačovej ligy boli v poslednom období úspešní na Majstrovstvách Slovenska Michal Nič a na v pohárových pretekoch Milan Popovič, Aleš Ardan, Miroslav Gajarský a Tomáš Grman. Veľmi obľúbené najmä pre mladých rybárov je muškárenie. Jozef Holub, Miloš Procházka a Milan Žiak st. pripravili pre deti detský muškársky tábor na Hrone. Úspechy muškárov prichádzajú stále: Richard Zbyvateľ, niekoľkonásobný člen juniorskej reprezentácie SR (2007 – 2009), sa stal aj vicemajstrom sveta (Portugalsko, 2008).

Podľa tajomníka výboru MsO SRZ Trnava Tomáša Dobrovodského okrem mnohých vlastných projektoch spolupracujú aj na ďalších aktivitách. Napríklad aktuálne konzultujú projekt Revitalizácie dolného povodia a hydrického biokoridoru Parná, ktorého iniciátorom je trnavská samospráva. Jeho cieľom je vybudovať vhodnú bázu na rekreáciu pre obyvateľov Trnavy dostupnú aj cyklochodníkmi. Rybárom to prinesie skvalitnenie lokality na športový rybolov a oveľa lepší prístup k vode.

Text a foto: Martin Jurčo

 


 

 

 

 

Zatiaľ nehodnotené