novinky z radnice

Historický význam trnavskej kalvárie a jej atraktivita pre Trnavčanov i návštevníkov mesta v blízkej budúcnosti vzrastie. Archeologický výskum, ktorý v lete realizovala katedra klasickej archeológie Trnavskej univerzity, odkryl pozostatky Kaplnky sv. Fabiána a Sebastiána s mestským lazaretom. Mestská samospráva chce nálezy vhodne prezentovať v spojení so zrekonštruovanou krížovou cestou a revitalizáciou celej lokality.
Hoci kaplnka s lazaretom stáli akoby vystrčené za mestskými hradbami, aj v minulosti šlo o pomerne rušné miesto, ktoré malo pre Trnavu a jej obyvateľov nemalý význam. Bola tam botanická záhrada, pivovar a po zákaze pochovávania v meste aj cintorín.

Erik Hrnčiarik prezentuje výsledky archeologického výskumu na kalvárii

Útočisko v lazarete nachádzali bezdomovci, chudobní aj chorí. „Každé ráno chodili obyvatelia lazaretu na ranné modlitby do kaplnky, potom odchádzali do mesta žobrať. Dostávali tu obed a máme presne zaznamenané, čo v ktorý deň týždňa jedli. Vieme, že v nedeľu mali vývar s haluškami alebo cestovinami, chlebovú polievku, šošovicu, ako druhé vždy kapustu a mäso – kapustu preto, lebo už vtedy vedeli, že je zdravá,“ hovorí vedúci archeologického výskumu Erik Hrnčiarik.

 V obdobiach moru a cholery lazaret slúžil aj ako ochranná karanténa pre mešťanov. Podľa písomných záznamov sa tu mohlo naraz ubytovať až sedemdesiatpäť ľudí. Sponzorom tohto priestoru bolo mesto, lazaret dostával rôzne dary od mešťanov.

 „Istý čas sa o lazaret starali aj lekári z Trnavskej univerzity, ktorí sem prichádzali ošetrovať chorých. Zaujalo nás, že sem chodili vykonávať prax študenti historickej lekárskej fakulty, a teraz, v období obnovenej Trnavskej univerzity, ku ktorej sa hlásime, sem chodia vykonávať prax študenti klasickej archeológie. Je to pekné historické prepojenie,“ dopĺňa Erik Hrnčiarik.

Takýto pohľad na lazaret na brehu Trnávky môžu mať v pamäti už len najstarší Trnavčania ↓

Podľa povesti založil lazaret aj kaplnku už Matej Korvín, ale či je to naozaj tak, sa už asi nikdy nedozvieme. Keď v roku 1863 zhorel v meste archív, písomné záznamy o lazarete zhoreli s ním. Kňazi a biskupi v Trnave sa síce pokúšali dodatočne zisťovať z kanonických vizitácií, kedy asi vznikol, ale najstaršiu písomnú zmienku o ňom máme až z roku 1698. Domnienka, že stavba mohla vzniknúť už v stredoveku, ostáva nedoložená. „Dúfali sme, že dokážeme presnejšie datovať začiatok stavby, ale na základe indícií, ktoré zatiaľ máme, môžeme potvrdiť jej vznik na konci 17. storočia,“ hovorí Erik Hrnčiarik.

Podľa jeho slov komplex zväčšili na začiatku 18. storočia, keď tu mesto osadilo aj tabuľu, kde sa písalo, ktorá rodina mala na tom zásluhu. Po odchode Trnavskej univerzity lazaret spravovalo najmä mesto, pôsobili tu najímané ošetrovateľky a ošetrovateľské služby. V roku 1889 – 90 sa tejto úlohy ujali sestry vincentky, ktoré sa starali o chorých až do konca 2. svetovej vojny, keď do budovy narazilo auto plné munície a pri jej odpálení bol lazaret zničený.

Po roku 1948 bol pozemok znárodnený a lazaret s kaplnkou začali ľudia rozoberať na stavebný materiál. Tehly boli najprv použité na stavbu cintorínskych múrikov, potom dostávali žiadatelia o stavebný materiál zvyšné tehly na prídel. Lazaret a kaplnka sa týmto spôsobom zrejme stali súčasťou mnohých stavieb, ktoré vznikli v Trnave od roku 1948 do roku 1950. „Záujemcovia o tehly boli natoľko dôslední, že na miestach, kde sú múry rozobraté – na rozdiel od iných miest v Trnave, kde môžeme nájsť zvyšky murív – sme už našli len negatívy pôvodných múrov a maltu, ktorú otĺkli z tehál. Zachovali sa však krásne podlahy – prvá z konca 17. storočia, druhá z 18. storočia a tretia pravdepodobne z 20. storočia. Na týchto vrstvách sa zachovali aj pôvodné omietky. Našlo sa však aj niečo iné, s čím sme pôvodne nepočítali: schody z polovice 18. storočia, ktoré zrejme slúžili na to, aby zamestnankyne lazaretu mohli schádzať k Trnávke, kde prali bielizeň. Nečakali sme, že tu budú, a ešte aj v takom kvalitnom stave.“

V kaplnke slúžil omše v slovenčine kňaz, ktorý pôsobil v Kostole sv. Michala. Vždy na sv. Mikuláša sa po omši rozdávali dary chudobným

Takáto bola posledná podoba lazaretu po výbuchu munície, kým ho tehlu po tehle nerozobrali Trnavčania

↓ Murivo lazaretu neostalo ani pod zemou, ale zachovali sa tri vrstvy podláh 


                   ↑ Nález výborne zachovaných schodov z polovice 18. storočia bol pre archeológov príjemným prekvapením

← Nález mince z roku 1730 nedovoľuje datovať stavbu lazaretu do skoršieho obdobia

Budúca prezentácia stavieb sa môže opierať nielen o výsledky súčasného archeologického výskumu, ale aj o nákresy z roku 1939, na ktorých je pôdorys kaplnky a dvojposchodovej stavby lazaretu aj s určením, na aký účel niektoré miestnosti slúžili. Park na kalvárii s krížovou cestou, kde dnes stojí aj časť najstaršej kalvárie v Uhorsku prenesená z Modranky, znova ožije ako miesto, po ktorom kráčala trnavská história.

Foto: Erik Hrnčiarik, Anna Tamajková, archív EH

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zatiaľ nehodnotené