novinky z radnice

Podľa stratégie o energetickej hospodárnosti budov budú musieť všetky budovy postavené po 31. decembri 2018 spĺňať kritériá budov s takmer nulovou spotrebou energie. Od roku 2021 budú podobné kritériá platiť aj pre súkromné objekty. Vôbec prvou nebytovou budovou v pasívnom štandarde na Slovensku je budova požiarnej zbrojnice Dobrovoľného hasičského združenia Pole v Trnave.

Spôsob hospodárenia s energiou v takomto dome vysvetľuje predseda a veliteľ DHZ Pole Jozef Hambálek ako dom v termoske: „Pasívny štandard znamená mierne zvýšené náklady pri výstavbe, no oveľa nižšie náklady na prevádzku. Pri rodinných domoch si predstavte objekt postavený pred päťdesiatimi rokmi, ktorý minie na kúrenie ročne okolo tisíc eur. Dom v pasívnom štandarde minie len 10 – 15 percent z tejto sumy pri zabezpečení rovnakej, prípadne príjemnejšej teploty, hlavne v lete, keďže starší dom potrebujete ešte chladiť klimatizáciou.“ Ide teda o budovu s dokonalou obálkou – hrubou tepelnoizolačnou vrstvou, kde nie sú tepelné mosty pri zabudovaných oknách alebo základoch. Budova bola certifikovaná aj nemeckým Inštitútom pre pasívne domy v Darmstadte. Nová bezbariérová hasičská stanica má priestor zázemia pre techniku, sociálnu časť, ale najmä operačnú miestnosť a priame rádiové spojenie s operačným strediskom krajského riaditeľstva HaZZ v Trnave.

Dobrovoľné hasičské združenie Pole v Trnave existuje od roku 2010 s cieľom pomáhať pri likvidácii požiarov, dopravných nehodách či živelných pohromách. Väčšina členov vstupovala do tohto združenia so skúsenosťami z aktivít v dobrovoľných hasičských zboroch v jednotlivých obciach v okolí Trnavy. „Jedným z koníčkov a záľub našich dobrovoľníkov sú štvorkolky a špeciálna technika. Tak vznikla aj myšlienka na rekonštruovanie a ďalší vývoj špeciálnej techniky pre využitie pri zásahoch záchranných zložiek. Zaoberáme sa najmä kolesovou a pásovou technikou pôvodne používanou armádou a hľadáme spôsoby, ako ju upravovať a meniť na nástroje pomoci a záchrany. Môže sa pochváliť svojou jedinečnou priechodnosťou v bahennom teréne, piesku, či zatopených oblastiach a širokou škálou možností jej ďalšieho využitia pri manažmente katastrof. Aj vďaka získavaniu skúseností z cvičení a zásahov v teréne vznikajú nové návrhy a námety na úpravy a doplnenie techniky, ktoré sa podľa našich možností pretvárajú do reality,“ hovorí J. Hambálek.

Keď relatívne mladé združenie sídlilo v rôznych budovách, celá činnosť i garážovanie vozidiel boli v nevyhovujúcich priestoroch. Išlo teda o výstavbu celkom novej hasičskej stanice. „Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli zapojiť do výzvy v rámci programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika 2007 – 2013 a spoločne s našou partnerskou jednotkou SDH Stará Břeclav sme v roku 2011 podali projekt SOS.raft,“ hovorí J. Hambálek a pripomína, že Trnava je partnerským mestom Břeclavi. „Ďalším motívom bolo vytvoriť zázemie pre väčší počet hasičov, ktorí by zasahovali v prípade udalostí s hromadným postihnutím osôb dlhotrvajúceho charakteru, či už by išlo o jednotku SDH Stará Břeclav, prípadne iné jednotky,“ hovorí.

Náklady na výstavbu energeticky pasívnej a bezbariérovej hasičskej zbrojnice DHZ Pole v Trnave predstavovali čiastku takmer 400-tisíc eur, z toho zhruba 330-tisíc eur bolo financovaných zo zdrojov EÚ a SR a zvyšok zabezpečili z vlastných zdrojov. Budovu postavili za štyri mesiace. „Celá hasičská stanica je vybavená stropným kúrením a chladením, ktoré obsluhuje tepelné čerpadlo technológie zem – voda. Vďaka tomu je v zimnom aj letnom období teplota vo vnútri budovy v podstate konštantná, 21°Celzia. Dve vzduchotechnické jednotky pomáhajú túto teplotu držať a zároveň zabezpečujú čerstvý vzduch a znižujú prašnosť,“ vysvetľuje J. Hambálek.

„Nielen pri takýchto budovách, ale aj v kategórii rodinných domov badať záujem stavebníkov. Veď ide o ich investíciu, preto sú ochotní si problematiku aj naštudovať a investovať viac času a financií do prípravy kvalitného projektu takmer nulového, či až pasívneho domu. Pri budovách verejnej správy, a to najmä pri rekonštrukciách, je situácia horšia, kompetentné úrady zatiaľ nemajú dostatok znalostí. Avšak výstavba pasívnych rodinných domov má stúpajúcu tendenciu, čo je iste dobrá správa,“ hovorí Ľubica Šimkovicová z Inštitútu pre energeticky pasívne domy.

Martin Jurčo, foto: DHZ Pole

 

Zatiaľ nehodnotené