novinky z radnice

Mestská správa, jej rozsah a štruktúra patrili k najzákladnejším charakteristikám stredovekých miest. Boli priestorom pre život a realizáciu meštianskeho života v spoločenskej aj ekonomickej oblasti. Ideálom stredovekých miest bolo dosiahnuť čo najväčšiu mieru autonómie pri správe vlastných záležitostí, o čom nerozhodovali len udelené výsady od panovníkov, ale aj predovšetkým ekonomická dôležitosť v regionálnom i celokrajinskom význame. V prípade Trnavy sa proces emancipácie samosprávy začal už v období pred tatárskym vpádom, keď v roku 1238 kráľ Belo IV. udelil rozsiahle výsady tunajším hosťom a ich lokalite. Nie náhodou ako prvé z udelených privilégií získali budúci trnavskí mešťania právo voliť si vlastné samosprávne orgány – richtára a zbor váženejších obyvateľov (budúcu mestskú radu). Toto právne východisko, spolu s dôležitou polohou na významných ekonomických tepnách krajiny, viedlo k prudkému rozvoju tunajšieho mestského zriadenia. To sprevádzalo aj postupné dotváranie mestských orgánov, úradov a funkcií, ktoré spolu s celým zamestnaneckým aparátom a službami boli základným výkonným aparátom života stredovekej Trnavy.

V samotnom procese voľby mestských orgánov môžeme z historických prameňov dokumentovať priebeh niektorých volebných krokov. Dôležitou otázkou je už samotný termín a konkrétny spôsob voľby richtára a prísažných. Voľba richtára a mestskej rady sa uskutočňovala okolo sviatku sv. Juraja, resp. v nasledujúcich dvoch až troch týždňoch po tomto sviatku. Podľa záznamu z roku 1543 prebiehala voľba nasledujúcim spôsobom: Volebná obec sa zišla vo františkánskom Kostole sv. Jakuba, ktorý v tomto čase v Trnave disponoval asi najväčšími priestorovými možnosťami. Navyše išlo o sakrálny priestor, čím celá voľba dostávala aj ďalší (duchovný) rozmer. Celý priebeh volebných procedúr riadil mestský notár, ktorý bol aj prípadným zmierovateľom konkurenčných kandidátov, resp. celých politických skupín. Prítomní bol aj dvaja kráľovskí komisári, ktorí zrejme disponovali právomocou dohliadať nad zákonnosťou celého procesu zo strany uhorských krajinských zákonov a snáď aj schváliť zvoleného kandidáta zo strany kráľovských úradov. Na volebnom stretnutí meštianskej obce (tota communitas) boli zvolení nielen richtár a senát, ale aj ostatné samosprávne a hospodárske volené orgány mesta – vonkajšia mestská rada („dvadsaťštvorka“), kapitán, štvrtníci (magistri quartalium) a správcovia mestskej pokladnice – komorníci.

Úrad mestského richtára v Trnave bol už v minulosti predmetom osobitného podrobného výskumu, pričom personálna stránka obsadenia úradu bola spracovaná s chronologickým rozpätím až do roku 1506. Podľa jeho výsledku boli od začiatku 16. storočia richtármi Trnavy bývalý mestský notár Bartolomej Steffel (1500), Ján Kováč (1501 – 1503), Ján Sas (1505) a Marek Paytler (1505 – 1506). Preto sa na tomto mieste budeme venovať tým richtárom, ktorých dokumentuje zachovaná mestská agenda po uvedenom roku 1506 až do konca prvej polovice 16. storočia.

Z vyúčtovania mestských účtov, predloženého správcami pokladnice v júni 1507, sa dozvedáme, že v tomto roku funkciu trnavského richtára zastávala dôležitá postava Václava Čecha, pôvodom z moravského mestečka Veselí na Morave. Išlo nepochybne o významného mešťana s veľkou autoritou a vážnosťou, čo vidieť aj z toho, že trnavským richtárom bol už v rokoch 1498 až 1499, a potom opakovane aj v rokoch 1509, 1511, 1514 až 1515 a poslednýkrát v roku 1517. Vo všetkých uvedených prípadoch o Václavovej richtárskej funkcii referujú záznamy o ročnom vyúčtovaní mestskej pokladnice. Ešte predtým v rokoch 1495, 1500 až 1507 a potom aj v roku 1508 zastával druhý najprestížnejší úrad mestského kapitána. V roku 1507 sa Václav ako richtár (a spolu s ním aj celá mestská rada) uvádzal aj pri príležitosti darovania vinice nazývanej Albert trnavskému farárovi Štefanovi Taschnerovi. Z roku 1509 zase pochádza záznam o tom, že osobne ako richtár vyplatil mestskej fare dlžnú sumu mesta vo výške deviatich zlatých. Za jeho richtárskeho úradovania v roku 1514 trnavský mešťan Kankl v roku 1509 a modranskí mešťania obuvník Matej spolu so Štefanom Ropolthom vyplatili príslušné sumy do základiny Oltára sv. Kataríny vo farskom kostole. O Václavovi treba ešte uviesť aj to, že v roku 1505 zastával tiež funkciu prísažného mesta, o čom prináša doklad jeho prítomnosť z titulu držania úradu radného pri darovaní benefícia sv. Doroty vo farskom kostole kňazovi Gašparovi. Prísažným mešťanom bol aj v roku 1508, keď ako zástupca mesta spolu so šľachticom a správcom kráľovskej tridsiatkovej stanice Pavlom Holým z Hradnej žiadal panovníka o udelenie desaťročnej úľavy od platenia tohto cla kvôli nákladom na opravu mestských hradieb a veží. Práve pri tejto príležitosti sa uvádza aj s uvedením miesta svojho pôvodu „z Veselího (de Wessele)“. (Obrázok č. 1) ↓

Marcus Peytler, prezývaný Bydmen alebo aj „obchodník“ (bursator), bol ďalší viacnásobný držiteľ úradu mestského richtára, ktorý sa práve s Václavom Čechom často striedal v najdôležitejších mestských funkciách. Právom ich možno pokladať za jedných z najvplyvnejších trnavských mešťanov v tomto období. Mestské vyúčtovania dokladajú Marka ako trnavského richtára už v rokoch 1505 až 1506 a po ročnom Václavovom úradovaní opätovne v rokoch 1507 až 1509 a potom aj 1510 a 1511 až 1513. Ešte predtým v rokoch 1505 (vo februári) a 1507 zastával aj funkciu prísažného, pričom pisár ho označil za starca (antiquus). V roku 1507 už ako richtár predsedal súdnemu tribunálu, ktorý riešil otázku pozostalosti po nebohom Tomášovi, prezývanom Hothoman. V roku 1509 vyplatil v postavení trnavského richtára trnavskej fare tri zlaté. V roku 1512 v jeho prítomnosti zase zostavuje svoju poslednú vôľu Barbora, manželka Ondreja Pognera. Markovo pôsobenie v richtárskom úrade však bolo ešte o niečo významnejšie, pretože sa postaral o viaceré potvrdenia mestských práv a výsad. Už v roku 1508 viedol delegáciu na kráľovský dvor do Budína, kde spoločne s prísažným Osvaldom Sthykom a notárom Martinom žiadal kráľa Vladislava II. o potvrdenie donácie Ladislava IV. z roku 1280 na zem Brestovany (v znení potvrdení od Mateja I. z roku 1463 s potvrdením od Ondreja II. z roku 1291), a tiež výsadnej listiny Ľudovíta I. o oslobodení od platenia poplatkov z viníc Trnavčanov vo Svätom Jure, Pezinku a na Červenokamenskom panstve v čase oberačiek, čo v roku 1402 potvrdil aj Žigmund Luxemburský. Keď v roku 1511 daroval gróf Peter z Pezinka a Svätého Jura Pavlovi Holému rybník a pozemok v susedstve Bieleho Kostola, Marek Paythler ako richtár zastupoval mesto pri vovedení Holého do držby darovaného majetku. (Obrázok č. 2) ↓

Ďalším richtárom, ktorý sa objavuje ako nová postava v trnavskom richtárskom úrade, bol Jakub Taschner vo volebnom roku 1516, ako ho dokladá záznam o vyúčtovaní mestskej pokladnice z uvedeného roku. Bolo to však jediný raz, čo Jakub tento úrad zastával. Vieme o ňom už iba toľko, že bol bratom trnavského farára Štefana Taschnera a v roku 1507 bol jedným z prísažných mesta, za úradovania ktorých došlo k darovaniu vinice nazývanej Albert práve tomuto trnavskému farárovi, s čím niektorí prísažní pomerne ostro nesúhlasili. V roku 1524 bol Jakub už mŕtvy, lebo sa vo svedectve z 9. apríla 1524 spomína jeho manželka Barbora ako vdova. (Obrázok č. 3) ↓

Aj ďalší trnavský richtár Lukáš Chluba, prezývaný podľa svojho pôvodu Novomestský (z Nového mesta nad Váhom), podľa všetkého slovenského pôvodu, bol do úradu zvolený len na jedno volebné obdobie v roku 1518 / 1519. V tomto prípade jeho richtársku pozíciu dosvedčuje záznam o vyúčtovaní mestských príjmov a výdavkov z mestskej knihy. Lukáš Novomestský bol istý čas predtým aj prísažným mestskej rady, konkrétne doklady pochádzajú z rokov 1505, 1507 a 1509.  V roku 1518 v jeho prítomnosti kňaz Tomáš Schtaner, rektor Oltára všetkých apoštolov, daroval zdedenú vinicu v Častej svojmu oltárnictvu. V roku 1519 spolu s prísažnými zvolili na radnici (in communi domo) za mestského farára kňaza Alexandra, dovtedajšieho držiteľa benefícia Tela Kristovho vo farskom kostole, čo je inak zaujímavý doklad, výrečne svedčiaci o patronátnom práve trnavskej mestskej rady. (Obrázok č. 4) ↓

V nasledujúcom období rokov 1519 až 1521 vystupuje v úrade trnavského richtára Ján Kováč, prezývaný aj „starec“ (antiquus), tak ho v uvedených rokoch dokladajú záznamy o mestskom vyúčtovaní príjmov a výdavkov mestskej pokladnice. Podľa záznamu v benefičnej knihe trnavskej fary z roku 1520, založenej farárom Václavom, richtár Ján dlžil farskému kostolu desať zlatých a bol preto povinný každoročne na sviatok sv. Mikuláša vyplácať fare sumu vo výške jedného zlatého. Ako záruku svojho záväzku zálohoval fare svoju osminovú vinicu na Vlčom vrchu. Ján Kováč bol inak zaslúžilý mestský hodnostár, už v roku 1511 zastával aj prestížnu pozíciu mestského kapitána a v tomto úrade spolu s richtárom asistoval pri vovedení Pavla Holého do držby majetkov v susedstve Bieleho Kostola. Ešte predtým, v roku 1495, bol trnavským richtárom, a predtým aj potom často prísažným mesta, ako to dokumentujú záznamy z rokov 1493, 1495 a 1507. Prísažným bol ešte aj v roku 1523, a pri tejto príležitosti sa o ňom konštatuje, že býval pri Dolnej bráne mesta. (Obrázok č. 5) ↓

Ján Paar (Paer, Payer, Parer) bol ďalším richtárom, ktorý zastával úrad viac volebných období bezprostredne po sebe, a to v rokoch 1522 až 1524, ako to dokumentujú záznamy o ročnom vyúčtovaní mestskej pokladnice. Z roku 1522 poznáme záznam o tom, že richtár Paar založil dvadsať zlatých na Oltárnictvo sv. Petra a Pavla a ďalších stopätnásť zlatých na podporu benefícia sv. Jána Krstiteľa vo farskom kostole. V roku 1529 pôsobil ako farský správca (vitrik). (Obrázok č. 6) ↓

Ján Trak (Trok, Thrak, Thrakh), bol podľa vyúčtovaní mestských účtov v poradí ďalším z trnavských richtárov v rokoch 1525 až 1529. Po skončení svojho funkčného obdobia nastúpil bezprostredne v roku 1530 do úradu mestského kapitána a podržal si naďalej svoju vysokú spoločenskú vážnosť. Zaiste bola aj dôsledkom toho, že v roku 1525 viedol mestskú delegáciu k panovníkovi do Budína, od ktorého žiadal spoločne s mestským notárom bakalárom Jurajom a prísažnými Mikulášom Mogerdorferom a Jakubom Solczerom potvrdenie výsadnej listiny Žigmunda Luxemburského z roku 1419. (Obrázok č. 7) ↓

V roku 1529, počas jedného volebného obdobia, bol richtárom Jakub Solczer (soľník). Jakub pôsobil opäť na krátky čas ako richtár aj v roku 1538, keď mu písal Klement Hrnček, aby mu poslal správu o jeho dome, ktorý v meste vtedy vlastnil. V roku 1539 vystupuje Jakub, pod maďarským prekladovým menom Soos, v spore Trnavčanov s Ondrejom Heffelmarom. Z roku 1525 je známy ako prísažný. V uvedenom roku vo funkcii mestského radného spoločne s richtárom, ďalším prísažným Mikulášom Magerdorferom a mestským notárom Jurajom žiadal kráľa Ľudovíta II. o potvrdenie výsadnej listiny Žigmunda Luxemburského z roku 1419. Je pravdepodobné, že prísažným bol aj v rokoch 1528 až 1530, keď vystupuje ako jeden z predkladateľov výročného vyúčtovania mestských účtov. (Obrázok č. 8) ↓

Napokon posledný trnavský richtár, ktorého dokumentuje najstaršia mestská účtovná kniha, je k roku 1530 doložený Pavol Markuš (Markuss), pred ktorým prísažní a správcovia mestskej pokladnice Ondrej Heffmair a Jakub Salczer predložili výročne vyúčtovanie mestských financií. V roku 1519 pôsobil Pavol aj vo funkcii vitrika trnavského farského kostola a fary. V roku 1533 už nezastával žiadnu z verejných trnavských funkcií. (Obrázok č. 9) ↓

V roku 1531 sa stretáme s novou osobou trnavského richtára, ktorou bol Ondrej Heffelmar (Heffelmar, Hewlmar). V tomto roku totiž protestoval proti neoprávnenému výlovu rýb z mestského rybníka v Starom Linči. V richtárskom úrade Ondrej pôsobil potom nepretržite aj v rokoch 1533 – 1538. V roku 1538 ho nahradil Saltzer Jakub, ktorý zotrval na poste do roku 1539, a po ňom v tom istom roku znova nastúpil do funkcie Heffelmar a richtárom bol až do roku 1540. V tomto roku sa definitívne skončila jeho kariéra richtára. Podľa zápisu v mestskej knihe z rokov 1546 až 1569 bolo v roku 1549 bolo ukončené vyplácanie sumy za dom Filipa krajčíra, ktorý kedysi Ambróz kováč v roku 1533 z väčšej časti odkúpil, a to podľa ocenenia tohto domu, ktoré uskutočnila mestská rada za richtára Ondreja Heffelmara v sume 60 zlatých. Dokladom, že Ondrej bol naozaj richtárom v roku 1533, je aj svedectvo z decembra uvedeného roku, kde ako trnavský richtár vystupoval vo veci súdenia bratislavských meštianok s bratislavským magistrátom a mal spolu s prísažnými predstavovať apelačný (odvolací) súd vyššej inštancie. V roku 1534 bol Ondrejovi richtárovi adresovaný list Václava Zvikovského, tridsiatnika v Skalici, ohľadne sporu medzi pánom Tomkom a istým Židom z Holíča, ktorý bol do Trnavy zaslaný na rozhodnutie. List je dôležitým svedectvom, že Trnava fungovala v tomto období ako dovolací súd s vlastným právnym okruhom. Dokladom o richtárčení Ondreja aj v roku 1535 je svedectvo z 30. augusta, keď boli richtár, kapitán a prísažní svedkami pri spísaní testamentu Vavrinca Appaja. Zaujímavým zápisom, z ktorého sme sa dozvedeli o Ondrejovom pôsobení vo funkcii richtára v roku 1536, je zápis z mestskej knihy z 23. apríla 1548, z ktorého sa dozvedáme, že Gregor Petranský, trnavský mešťan, predal pred dvanástimi rokmi (za richtára Ondreja Heffelmara) svoj dom. V roku 1537 zasa trenčiansky mešťan Mikuláš Bobocký žiadal Ondreja richtára, ktorému pravdepodobne dĺžil istú sumu peňazí, aby mu dal ešte čas na splatenie tohto dlhu, a v novom termíne bol dokonca Mikuláš ochotný osobne peniaze doručiť do Trnavy. O funkcii richtára v roku 1538 vieme tiež z listu richtára, rady starších a všetkých obyvateľov Smolenickej Novej Vsi (Newsstych), ktorí sa sťažovali trnavskému richtárovi, že ich pán im zvýšil poddanské povinnosti a zároveň ho prosili, aby sa za nich prihovoril. V tom istom roku je Heffelmar ako richtár aj predkladateľom listín z rokov 1472 a 1493, ktoré žiadal potvrdiť od Alexeja Thurzu. V roku 1539 bol Ondrej obvinený z nečestného pôsobenia vo funkcii richtára a pretože sa viedlo voči nemu súdne konanie, ktoré sa pravdepodobne začalo už v roku 1538, v úrade ho vystriedal Jakub Solczer. Znova sa Ondrej objavil ako richtár už v auguste roku 1539, dočkal sa teda rehabilitácie svojej osoby a ako richtár Trnavy potom pôsobil až do roku 1540. V roku 1544 bol už Ondrej mŕtvy, lebo podľa úradného svedectva z 19. novembra uvedeného roku vdova po ňom menom Valburga vystupovala v majetkovom spore s Martinom Rupoltom. (Obrázok č. 10) ↓

V roku 1532 úrad richtára zastával Michal Hos, ktorého Gašpar Cobor žiadal o ubytovanie pri príležitosti panského zjazdu v Trnave. Inak už v roku 1526 pôsobil Michal Hos ako vyberač desiatkov vo Vlčkovciach. V roku 1542 sa Michal Hos spomína už ako nebohý. (Obrázok č. 11) ↓

Darina Fridrichová, Štátny archív v Trnave

Obrázky č. 1 – 7 - MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, Kniha príjmov a výdavkov 1394 – 1530, III/1.

Obrázok č. 8 - MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 15.9.1538.

Obrázok č. 9 - MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Účtovné knihy, Kniha príjmov a výdavkov 1394 – 1530, III/1.

Obrázok č. 10 - MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 1.3.1531.

Obrázok č. 11 - MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, 12.12.1532.

Zoznam použitej literatúry a prameňov

FRIDRICHOVÁ, Darina: Mestská správa Trnavy v prvej polovici 16. storočia. Diplomová práca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2017, 135 s.

LEHOTSKÁ, Darina: Vývoj mestského práva na Slovensku. In: Sborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského – Historica, roč. X., 1959, s. 65-114.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava (ďalej len ŠA TT, MG TT), Listiny (1238 – 1841).

RÁBIK, Vladimír: Kniha farských účtov trnavského farára Václava z roku 1481. In: MARSINA, Richard (ed.): Studia historica Tyrnaviensia IV. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2004, s. 257-339. ISBN 80-8082-005-8.

RÁBIK, Vladimír.: Mestská kniha príjmov trnavskej farnosti sv. Mikuláša z roku 1495. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2006, s.366. ISBN 80-8082-100-3.

RÁBIK, Vladimír: Mestská kniha Trnavy (1392/1393) 1394 – 1530. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008, s. 399. ISBN 978-80-8082-185-2.

RÁBIK, Vladimír: Richtári Trnavy v stredoveku IX. Mestská správa v rokoch 1493-1506. In: Novinky z radnice : informačný mesačník mesta Trnava. Roč. XXII, č. 10 (2011/2012), s. 13-15.

RÁBIK, Vladimír: Trnava. In: ŠTEFÁNIK, Martin – LUKAČKA, Ján a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický ústav SAV, 2010, s. 523-551. ISBN 978-80-89396.

ŠA TT, MG TT, Acta iuridica, Acta causam inter civitatem Tyrnaviensem et Andream Heffelmar actam respicientia.

ŠA TT, MG TT, Inquisitiones (1540 – 1851).

ŠA TT, MG TT, Missiles (1500 – 1850).

ŠA TT, MG TT, Testimoniales (1507 – 1853).

ŠA TT, MG TT, Zápisnice magistrátu, 1546 – 1569, II/1.

TIBENSKÝ, Martin: Štruktúra obyvateľstva mesta Trnava v stredoveku. Diplomová práca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2008, 118 s.

VARSIK, Branislav: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. storočia. SAV: Bratislava 1956, 440 s.

 

 

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (1x hodnotené)