novinky z radnice

Motocyklová lekcia odvážnemu moderátorovi aj futbalové stretnutia storočia s burčiakovou štafetou.......................So starým rokom sa načim rozlúčiť úsmevne. A tak z herbára spomienok vyberme zábavné epizódy o nezabudnuteľných kolegoch. Kniha ich života sa už dávnejšie zatvorila, no v pamäti nám zostala hŕba všakovakých príhod. Napríklad tieto.

František Matulányi a Milan Jurina pracovali v šesťdesiatych rokoch spolu v Trnavskom hlase. Skôr menovaný žurnalista s pôžitkom chodil moderovať do Piešťan motocyklovú Cenu Slovenska, chýrne medzinárodné preteky s hlavnou zónou na tamojšom letisku. Medzi jeho obľúbencov patril domáci reprezentant Eduard Bertoli. „Edko, ešte pridaj, veď tridsaťdvojka je ti v pätách,“ hrmel Matulányiho hlas z komentátorskej veže. Podobným štýlom burcoval v rachote kapotovaných strojov aj ďalších jazdcov. Jurina sledoval dramatické súboje odvážnych mužov z novinárskeho sektoru pod vežou. „Feri, veď počkaj,“ šibalsky sa usmial. O svojom redakčnom kolegovi totiž vedel, že nevlastní vodičský preukaz. Niekoľko dní po Cene Slovenska sa Jurina ponúkol Matulányimu, vraj ho po skončení roboty môže odviezť na motorke domov, do Piešťan. „Jej, Milan, som rád, že pôjdeš tým smerom, mám totiž doma ešte nejaké vybavovačky,“ privítal ochotný návrh. To ešte netušil, že Jurina sa v rýchlej jazde priam vyžíval. Aj tak bolo. Hneď za Trnavou sa začala Jurinova divoká lekcia. Tandemista sa doňho zakvačil sťa kliešť. Po niekoľkých kilometroch zastali. Hrozilo totiž, že spolujazdec zoskočí z motorky. „Milanko, z Leopoldova do Piešťan už radšej pôjdem vlakom,“ utieral si spotené čelo. „Feri, iba som chcel, aby si aspoň trochu spoznal pocity pretekárov, ktorí si to šinú po asfaltovom okruhu takmer dvestokilometrovou rýchlosťou. My sme teraz išli iba stovkou,“ vysvetlil Jurina. Pri ďalšej Cene Slovenska už Matulányi prenechal komentátorskú rolu inému spíkrovi. Mnohí v štábe nevedeli pochopiť, prečo po dlhých rokoch tak učinil.

V apríli sme si pripomenuli nedožité osemdesiate piate narodeniny Milana Jurinu (prvý zľava). Medzi jeho koníčky patrilo aj telovýchovné dianie rôzneho druhu. Športovo-zábavné popoludnia pre novinárov a polygrafov nevynímajúc.

Novinárska obec v regióne sa pospolu vedela zrelaxovať aj pri futbalových stretnutiach storočia. Športovo-zábavné popoludnia Trnavského hlasu bývali v okolitých dedinách jesennou samozrejmosťou takmer dve desaťročia. Milan Jurina (* 3. apríl 1932 Gáň – † 9. máj 2000 Trnava), dlhoročný šéfredaktor okresného týždenníka, bol svojou nekonfliktnou, kamarátskou povahou výborným manažérom. Bavili sa aktéri na ihrisku aj vždy početná divácka kulisa. Šoumenov sme v zostave a realizačnom tíme mali viacerých, no nezastupiteľný post jednotky si pravidelne vyárendoval Alino Matejkovič, známy aj ako ochotnícky herec zo súboru na Kopánke. Do svojho humorného hrnca vždy vedel namiešať tie správne ingrediencie. Pri septembrovom telovýchovnom príspevku k oslavám Dňa tlače zvykol prekvapiť najmä originálnym výstrojom. V Dechticiach dokonca vybehol na trávnik s korčuľami na nohách, s chráničmi a prilbou. Vraj sa domnieval, že pod horami by už mohlo mrznúť. Večne vysmiaty polygraf však mal najradšej polčasovú štafetu. Namiesto kolíka si bežci pri nej podávali fľašu s burčiakom. V sprievodnej disciplíne však štafetová zostava All stars teamu TH zvykla ťahať za kratší koniec, keďže finišman Alino pravidelne vyprázdnil obsah fľaše ešte pred cieľovou métou.

Jaroslav Lieskovský, foto: Jozef Šelestiak

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 3 (34x hodnotené)