novinky z radnice

30. januára si pripomíname 140. výročie narodenia Jána Koniarka..........................Akademický sochár Ján Koniarek (Voderady 1878 – Trnava 1952) po akademických štúdiách v Ríme, Budapešti a Mníchove úspešne pôsobil 10 rokov v Srbsku ako umelec a pedagóg. V zákopoch Prvej svetovej vojny bol zranený a po jej skončení sa rozhodol vrátiť domov, „aby položil základy moderného slovenského sochárstva“.

Od roku 1924 pôsobil v Trnave. Tu vo svojom ateliéri na Šaštínkovej ulici vytvoril významné diela, reliéf Memoranda v Martine, Pomník Jána Hollého v Borskom svätom Mikuláši, pre Trnavu pomníky Padlých v I. svetovej vojne, M. R. Štefánika a Antona Bernoláka, pre Skalicu Pomník Dr. Pavla Blahu, pre Spolok sv. Vojtecha v Trnave reliéfy Rastislav víta sv. Cyrila a sv. Metoda na Devíne a Svätý Vojtech medzi svojimi učeníkmi, Studňu svätého Františka na nádvorie Františkánskeho kláštora, mnohé portréty, náhrobníky a sochárske štúdie. Ján Koniarek bol oficiálnym portrétistom Andreja Hlinku.

Pobyt Jána Koniarka v Srbsku zaznamenal vo svojej štúdii Šľachetné posrbštenie Jána Koniarka srbský historik umenia Uglješa Rajčevič. Skrátená verzia jeho štúdie je publikovaná v monografii Sochár Ján Koniarek, autorského kolektívu Zuzana Bartošová, Ľuba Belohradská, Uglješa Rajčevič, Miroslava K. Valová (v 2007 vydali Galéria Jána Koniarka a Trnavské fórum ´89).

Koniarkov ateliér v Belehrade na Dušanovej ulici nám popísal anonymný reportér pod značkou „Č“. Veľmi obšírne píše o všetkom, čo videl v ateliéri počas svojej návštevy. „Pretože, toto svedectvo je pre nás viac ako vzácnym dokumentom,“ konštatuje Rajčevič, „budeme ho citovať tak ako bolo publikované v roku 1910.“Na vysvetlenie v Srbsku bol Ján Koniarek známy ako Jovan Koniarik.

„Pán Koniarik pracuje teraz vo veľmi pohodlnom ateliéri nebohého Djoka Krstića. Všetky steny ateliéru sú preplnené škicami a obrazmi nebohého maliara. Kostýmové štúdie, krajinky, portrét Josifa Pančića, Stará osveta, Slepá, atď. Na jednej časti steny medzi obrazmi sa nachádza pekne zdobená naša stará zbraň...“

Ďalej nasleduje podrobný opis Koniarkových prác: „(...) je tu pred dokončením Busta Karadjordje. Busta vyjadruje Karadjordja v roku 1813: neúspechy, rozbité nádeje. Okrem toho tu je Busta Jovana Dučića. Je veľmi dobre vypracovaná, do detailov. Sochárovi sa podaril výraz očí rôznymi ťahmi aj mimo nich, aby vyjadril svoje sochárske cítenie tejto osobnosti. Po tomto diele treba spomenúť bustu Karakaševića, Dusea, štúdiu Mŕtvy robotník, .... Treba pripomenúť aj škicu, ktorá sa nachádza na stole – Pieta, Mária drží v náručí Krista po sňatí z kríža a bozkáva ho na čelo. Okrem toho na stole sa nachádza aj impresionistická štúdia Nezbedné dieťa, ... . Musím pripomenúť šestnásť kresieb rôznych osobností a zvlášť škicu, vysoký reliéf, pre pomník Vasa Čarapića. Táto skica vyjadruje Čarapića v momente, keď vychádzal zo zákopu a guľka ho zasiahla do pŕs. Na ústach zomierajúceho počuť slová Dopredu!“

Toľko podrobné svedectvo z dennej dobovej tlače ako ho vo svojej štúdii publikoval Uglješa Rajčevič. Vidno, že Koniarek plnil sľub daný na začiatku svojho pobytu v Srbsku: „Chcem robiť v čisto srbskom sochárskom umení.“

Ateliér Jána Koniarka v Trnave približujú dva časopisecky publikované záznamy, ktoré sú živým svedectvom o umelcových dielach, dnes mnohých nezvestných, ako aj svedectvom o atmosfére trnavského ateliéru.

„Pri dome, v ktorom sa nachádza ateliér, je krásna záhradka, malá, ale ako z pohádky. Keď do nej vkročíte, hneď cítite, že ste v záhrade umelca, že ste v záhrade sochára. Nájdete miniatúrne čarovné jazierko, ako aj práce sochárske, stromy a kvety všetkých druhov.“

Obraz ateliéru po návšteve v roku 1932 zaznamenal publicista Števo Schultz. „Z mnohých diel v ateliéri zaujme Slovenská pieta. Matka Božia drží v lone svojho božského Syna. Hlava Kristova je krásnou líniou klesnutá na plece Máriino. Z pravej strany kľačí a ruku Kristovu drží slovenské dievča v kroji a z druhej strany slovenský šuhaj, tiež v kroji, bozkáva mŕtvu ruku Spasiteľa. Vedľa je návrh sochy Lurdskej Panny Márie. Model sochy Generál Štefánik, busta Dr. J. Ľ. Holuby, návrh na Hviezdoslavov pomník pre Bratislavu. V ateliéri je mnoho umelcových myšlienok zaznamenaných v sochárskych dielach, ktoré vynikajú svojou originalitou a slovenskosťou.“

„V ateliéri nad písacím stolíkom na policiach vo vzornom poriadku,“ čo prekvapilo redaktora Jána Ebringera pri návšteve ateliéru v 1937, „sú rozostavané štúdie Zrodenie Evy, Meteor, Smrť génia, Otrokyňa, Dolce farniente, Inkarnácia, Jánošík, Revolucionári a mnohé ďalšie. Návštevníka upúta náčrt Ranený, znázorňujúci bojovníka, ktorý v kŕčovom pohybe, po strelnej rane v srdci, padá k zemi.

Nad otomanom je skvelá Štúdia Štefánikovej hlavy ovenčená čerstvým vavrínovým vencom. Obďaleč Busta Jána Krstiteľa, výrazné poprsie Andreja Hlinku, štúdia Rekonvalescent, na stolíku bronzová plaketa Pribina, Rex Slovacorum, kruhový reliéf Dr. Pavla Blahu, reliéf Moja matka, busta Patermeus, veľké albumy fotografií z majstrových diel, sochárska literatúra, modelovacie stolíky, anatomické modely, – to je v krátkosti celkový dojem, keď sa rozhliadneš po útulnom ateliéri.“

Jánovi Koniarkovi bola za celoživotné dielov roku 1942 udelená štátna cena. Zomrel 4. mája 1952 v Trnave. Pochovaný je na cintoríne na Ulici Terézie Vansovej.

Bohumil Chmelík, predseda Trnavského fóra ´89

 

Zatiaľ nehodnotené