novinky z radnice

V roku 1540 sa stal novým richtárom Ján Budaj – Budínsky  (Buday, Budensis). O Jánovi Budajovi vieme, že funkciu richtára vykonával aj v rokoch 1541, 1546, 1547, 1549, 1550 a 1551. V roku 1548 ho nachádzame v zozname zvolených mešťanov do „dvadsaťštvorky“ a v roku 1542 a 1552 ako prísažného. Zaujímavou informáciou je zápis v mestskej knihe z 5. júla 1547, keď kapitán mesta Ján Zyzo a arbitri Volfgang Mar, Vadaš, Iwan a Juraj Gezthy boli poverení richtárom, aby vyriešili všetky spory medzi Jánom Budajom a Petrom Kyšom týkajúce sa úpravy múrov a ďalších stavebných prác na ich spoločnom dome (brána, odtoky pod strechou, výstavba kanálov). V prípade, ak by niektorá zo strán porušila uzavretú dohodu, bola povinná zaplatiť do mestskej komory 100 zlatých.

S uvedeným záznamom súvisí aj zápis zo 4. októbra 1547, keď spomenutý Ján Budaj v prítomnosti Bartolomeja Vadaša, Jána Iwana, Juraja Košúta a Juraja Gezthyho, zvolaných na žiadosť Petra Kyša do domu richtára Volfganga Mara, vyplatil 22 zlatých na vystavanie podzemného kanálu, do ktorého by sa sťahovala voda zo studne, ale rovnako aj dažďová, a to tak, že už nikdy v budúcnosti by on ani žiaden iný vlastník oboch domov nemal byť povinný investovať nejaké prostriedky do údržby tohto kanálu, ale len každý ďalší nájomca domu Petra Kyša. Zo zápisu zo 16. novembra 1551 v mestskej knihe ďalej vieme, že Ján Budaj vlastnil dom na Františkánskej ulici. Posledný zápis v mestskej účtovnej knihe, v ktorom sa stretávame s osobou Jána Budaja, pochádza z roku 1555 bez bližšie uvedeného denného dátumu. Zápis hovorí o kúpe kamenného domu na Hlavnej ulici samotným Jánom od Petra Šmida za sumu 850 zlatých. (Obrázok č. 1)↓

V roku 1542 máme doklad o pôsobení v úrade richtára Petra Saba (Zabo), ktorého možno spoľahlivo stotožniť s Petrom Sámbokym. Peter Sabo alias Sámboky bol už v roku 1537 trnavským mešťanom. V rokoch 1539 a 1541 pôsobil ako prísažný a zároveň v roku 1541 aj ako správca mestskej pokladnice. Vieme, že bol richtárom ešte aj v roku 1543, a to zo zápisu v mestskej účtovnej knihe z 25. júna 1549, ktorý hovorí o ukončení vyplácania sumy za dom Filipa krajčíra, zakúpeného kováčom Ambrózom, pričom jedna zo splátok bola vyplatená aj počas Petrovho richtárčenia v roku 1543. Opäť sa s Petrom v úrade richtára stretávame až v máji roku 1547, a to zo zachovaného zoznamu zvolených úradníkov v mestskej knihe. Medzitým v roku 1546 zastával post prísažného. Zo záznamu v mestskej účtovnej knihe z 23. apríla 1548, ktorý hovorí o predaji domu, vieme, že richtárom aj v tomto roku bol znova Peter. Avšak v zozname mien zvolených funkcionárov zo 6. mája 1548 Peter Samboky vystupoval už len ako prísažný. Opäť bol Peter za richtára zvolený až 24. apríla 1551. Následne na poste richtára pôsobil aj v roku 1552, ale len do aprílových volieb uvedeného roku. Od apríla figuroval ako prísažný. V roku 1539 Peter vlastnil dom na Hlavnej ulici a poslednýkrát v sledovanom období v mestskej knihe sa objavuje v zázname z 10. januára 1555, z ktorého sa dozvedáme, že vlastnil aj iný dom na Hlavnej ulici vedľa domu radnice. (Obrázok č. 2)↓

Od roku 1543 sa vo funkcii richtára objavuje Wolfgang Mar (Maar), ktorý zotrval na tomto poste do roku 1545 a richtárom bol potom opäť aj v rokoch 1548 až 1549. Na rube listu Václava zo Zvíkova, tridsiatnika v Skalici, z roku 1543 sa uvádza pod menom Wolfmayr a v roku 1544 sa vyskytoval aj pod menom Bolffmar. O jeho funkcii v roku 1548 vieme zo zoznamu zvolenej mestskej rady a richtára zapísaného 6. mája 1548 v mestskej knihe. Aj zápisy počas celého roka 1548 až po ďalšie voľby 27. júla 1549 nám dokladajú, že funkciu richtára zastával spomenutý Wolfgang. V roku 1546 pôsobil Wolfgang ako prísažný mešťan a rovnako aj v roku 1547. V uvedenom roku ho nachádzame tiež zapísaného pod jeho prezývkou Wolffmar (ide o spojenie jeho krstného mena a priezviska). Počas jeho richtárčenia v roku 1549 sa nám zachoval zaujímavý list, v ktorom ho slovenský kazateľ kňaz Václav, ktorý odišiel z Trnavy, prosil, aby sa postaral o jeho manželku, ktorá zostala v Trnave. V roku 1547 sa uskutočnili aj voľby „stovky“, v ktorých bol Wolffmar zaradený medzi Nemcov. Branislav Varsik vo svojej edícii slovensky písaných listov a listín o Marovi píše, že bol jedným z najbohatších ľudí v Trnave, lebo v roku 1556 platil daň 21 zlatých. (Obrázok č. 3)↓

V roku 1552 sa konali voľby 24. apríla a do funkcie richtára bol zvolený Sebastián Lessenprondt (Lessemprondt, Lessuprond). O jeho funkcii na poste richtára vieme aj v roku 1553 a 1555. V roku 1547 ho nájdeme v zozname zvolených mešťanov do „dvadsaťštvorky", v rokoch 1548, 1549 (v tomto roku aj vo funkcii kapitána) a 1551 ako prísažného mešťana a aj vo funkcii kapitána. V roku 1549 figuroval aj v zozname zvolenej „stovky“ medzi Nemcami. O Sebastiánovi vieme, že vlastnil dom na Hlavnej ulici. Za Sebastiánovho richtárčenia v roku 1552 získalo niekoľko občanov meštianske práva. (Obrázok č. 4)↓

Jánom Horvátom (Joannes Horwath alias Iwan alebo len Iwan) vo funkcii richtára sa stretávame v sledovanom období iba raz. Prvýkrát ho ako richtára vieme doložiť zo zápisu v mestskej knihe z júna roku 1553. Funkciu zastával až do mája 1554, keď ho vystriedal Imrich Kalmar. Ako prísažného mešťana nájdeme Jána, zapísaného pod menom Iwan, v zoznamoch zvolených funkcionárov z rokov 1546, 1548, 1549 a 1551. V roku 1541 sa nachádzal aj v zozname zvolenej „dvadsaťštvorky“ mešťanov. O Jánovi vieme, že bol trnavským mešťanom a jeho manželka Barbora vlastnila dom na Františkánskej ulici po nebohom otcovi Petrovi Sokolovskom spolu so svojou sestrou Margarétou. (Obrázok č. 5)↓

Prvýkrát Imricha Kalmara (Kalomar) ako richtára nachádzame v zápise z 10. mája 1554, keď pred neho predstúpili mešťania Michal Vasaroš a zámočník Ján, magistri mestského špitálu (vitrikovia), ktorí kvôli potrebám uvedeného špitálu predali špitálsky dom Adamovi mäsiarovi za 450 zlatých. Ako richtár vystupoval aj 4. apríla 1555, keď mestská rada a samotný richtár oznámili, že Pavol Santha dal Žofii Naďovej a jej dcére 50 zlatých. Vieme však, že zastával funkciu richtára ešte aj v roku 1557. Vo funkcii prísažného Imrich pôsobil v rokoch 1547, 1548 (v uvedenom roku aj vo funkcii kapitána), 1549 (v tomto roku pôsobil aj na strane Maďarov v „stovke“ mešťanov), 1551 a 1552. V roku 1541 Imricha nachádzame aj v zozname zvolených dvadsiatich štyroch mešťanov. Od 1. mája 1545 vlastnil Imrich dom na Hlavnej ulici spolu s oráčinami za Dolnou bránou poniže studne a pri viniciach, ktorý odkúpil od šľachtica Matúša Dyeimsthwana za 220 uhorských zlatých. Tento dom vlastnil ešte aj v roku 1555. V roku 1548 bol Imrich Kalmar obvinený zo zlého naváženia šafranu istému Jurajovi Manovi z Rybian. (Obrázok č. 6)↓

 Darina Fridrichová, Štátny archív v Trnave

Zoznam použitej literatúry a prameňov

FRIDRICHOVÁ, Darina: Mestská správa Trnavy v prvej polovici 16. storočia. Diplomová práca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2017, 135 s.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Trnave (ďalej len ŠA TT), Magistrát mesta Trnava (ďalej len MG TT), Acta iuridica, Acta causam inter civitatem Tyrnaviensem et Andream Heffelmar actam respicientia.

ŠA TT, MG TT, Daňové knihy, Počet a mená 100 mužov z obce 1549, IIIb/26.

ŠA TT, MG TT, Účtovné knihy, Regestum proventuum et exituum 1541, III/6.

ŠA TT, MG TT, Testimoniales (1507-1853).

ŠA TT, MG TT, Zápisnice magistrátu, 1546 – 1569, II/1.

VARSIK, Branislav: Slovenské listy a listiny z 15. a 16. storočia. SAV: Bratislava  1956, 440 s.

Obrázky
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546 – 1569, II/1.

Zatiaľ nehodnotené