novinky z radnice

Reč je o tzv. Vnútornom mlyne, ktorý do roku 1999 stál na ulici Horné Bašty. Vodný mlyn, ktorého kolesá poháňala riečka Trnávka pretekajúca opevneným centrom mesta, mlel múku pre Trnavčanov s prestavbami od 15. storočia až do polovice 19. storočia.
V písomných prameňoch sa tento mlyn vyskytuje pod pomenovaním Mlyn Wnitrny, Mola interna, Mlin Conitrny, Mola intra munia, Belső malom, Itben levő malom, Városi malom, Innere Műhle. Pravdepodobne najstaršou písomnou zmienkou o mlyne na tomto mieste je zápis v mestskej knihe farských účtov v roku 1495, v ktorej sa spomína mlyn oproti domu mäsiara Michala na druhej strane potoka.[1]

Výrez z veduty Trnavy z roku 1781 zobrazujúci Vnútorný mlyn. Zdroj: MV SR, Štátny archív v Trnave

Mlyn sa spomína i o polstoročie neskôr, v roku 1548, v dohode, ktorú uzavreli na jednej strane bratia Blažej, Martin a Michal Basthovci a na druhej strane Anna, vdova po ich bratrancovi Jánovi, o tom, že spomínaná Anna bude počas svojho života vlastniť dom na Garbiarskej ulici oproti mestskému mlynu.[2] Garbiarska ulica, vtedy Platea Cerdonum, sa neskôr práve pre blízkosť mestského mlyna volala Ulica pri mlyne – Platea penes molendinum.

V roku 1592 došlo k výrazným stavebným úpravám tohto objektu, keď mesto začalo výstavbu nového mlyna na pôvodných obvodových múroch predchádzajúceho mlynského objektu.[3] Nový mlyn bol vystavaný ako samostatne stojaci objekt v tesnej blízkosti severnej časti hradobného systému, pri ústí Trnávky, ktorá vtekala do opevneného mesta popod jednu z hradobných veží. Za najstaršiu stavebnú etapu možno považovať tri obvodové múry tohto objektu založené na základoch z lomového kameňa v hĺbke štyroch metrov. Nadzemné murivo bolo z tehál a do mlyna sa vstupovalo dverami vo východnej fasáde orientovanej do dvora mlynského objektu. Trnávka obtekala mlyn z jeho západnej strany. V priebehu storočí bol mlyn viackrát prestavovaný. Zo zachovaného nákresu objektu a jeho okolia, ktorý je uložený v Štátnom archíve v Trnave, sa dozvedáme, že mlyn mal na začiatku 19. storočia dve mlynské kolesá.

Nákres Vnútorného mlyna a jeho bezprostredného okolia z roku 1818. Zdroj: MV SR, Štátny archív v Trnave

Prvá polovica 19. storočia a udalosti, ktoré priniesla, ukončili stáročnú mlynskú tradíciu. V roku 1827 sa vtedajší nájomca mlyna Anton Rőder sťažoval mestskému magistrátu na nedostatok vody v koryte Trnávky. Dôvodom sťažnosti podľa neho mal byť fakt, že mlynár v Pažitnom mlyne reguloval tok Trnávky, ktorý mu poškodzoval mlynské kolesá, čím sa do koryta pretekajúceho opevneným mestom nedostával dostatočný objem vody na roztočenie mlynských kolies.[4] Osud mlyna bol teda pravdepodobne spečatený, o čom svedčia aj stavebné úpravy vykonané v polovici 19. a na prelome 19. a 20. storočia, ktoré už nesúviseli s mlynskou funkciou objektu, ktorý bol prestavaný a upravený na obytný dom. Severnú časť rozdelili priečkami na niekoľko miestností a poschodie bolo sprístupnené len z dvorovej pavlače.[5] 

↓ Budova Vnútorného mlyna v roku 1963. Zdroj: Krajský pamiatkový úrad v Trnave

 Budova Vnútorného mlyna v roku 1989. Zdroj: KPÚ v Trnave

 Výraznejšie stavebné úpravy tohto objektu sa uskutočnili v polovici 60. rokov 20. storočia. Vonkajšia fasáda dostala novú omietku, ktorou sa však zakryli aj posledné viditeľné zvyšky renesančnej sgrafitovej výzdoby mlyna. Pôvodné viac tabuľové dvojkrídlové okná s dreveným ostením vymenili za „novodobé“ typizované okná. Bývalý mlynský objekt už koncom 80. rokov značne chátral, obvodové múry v prízemnej časti boli poškodené vlhkosťou, stropy na prízemí boli prehnité, podložené oceľovými nosníkmi a z tohto dôvodu nebolo prízemie obývateľné. Čiastočne obývané rómskymi rodinami bolo druhé nadzemné poschodie s dvomi bytovými jednotkami. Celkový stavebno-technický stav objektu v tom čase možno hodnotiť ako dezolátny. Podlahy na prízemí boli prehnité a priestory úplne zdevastované. Nevyhovujúci stav vykazovalo aj vonkajšie drevené schodisko.[6]

Pavlač (pohľad z dvora), 1989. Zdroj: Krajský pamiatkový úrad v Trnave

Následné rozkradnutie celej strešnej krytiny spustilo okamžitú degradáciu budovy, prepadla sa veľká časť stropov a mnohé múry boli staticky narušené. Nový majiteľ zamýšľal začiatkom 90. rokov prebudovať objekt na polyfunkčný dom s predajnými priestormi na prízemí, skladovými priestormi v podzemí, na poschodí a v podkroví mali byť byty.[7]

Budova Vnútorného mlyna v dezolátnom stave v roku 1996,
zdroj: Krajský pamiatkový úrad v Trnave ↓

  ↑ Súčasná budova čiastočne napodobňujúca stav v polovici 17. storočia, r. 2017, foto: autor

Prestavba však už nebola možná, najmä pre nerovnorodosť základovej škáry a tiež aj prepočítané napätie v základovej škáre, keď by bola až trojnásobne prekročená únosnosť zeminy. Celý objekt bývalého mestského vodného mlyna bol napokon v roku 1999 zbúraný a  majiteľ od základov postavil novú budovu, ktorá do istej miery vychádza z predpokladanej podoby mlyna z polovice 17. storočia. V súčasnosti sa v nej nachádza predajňa železiarskeho tovaru.

Adrián Lančarič, Štátny archív v Trnave


[1] RÁBIK, Vladimír. Kniha farských účtov trnavského farára Václava z roku 1481. In : Studia Historica Tyrnaviensia IV. Trnava : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2004, s. 303 – č. 253, s. 308 – č. 303.

[2] „...domum quam nunc inhabitat in platea Cerdonum ex opposito molendini civitatis,...“ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len MV SR), Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, Zápisnice magistrátu 1546-1549, II/1, s. 61. Za upozornenie na túto konkrétnu písomnosť ďakujem kolegyni Darine Fridrichovej.

[3] KAZIMÍR, Štefan. Hospodárenie mesta Trnavy v druhej polovici 16. storočia. In : Historické štúdie IX. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964, s. 149.

[4] MV SR, Štátny archív v Trnave, Magistrát mesta Trnava, MG Economica, Molae – mlyny 1493-1819, Žiadosť Antona Rődera mestu Trnava z roku 1827, škatuľa č. 1.

[5] KAZIMÍR, Milan. Významné etapy vývoja Trnavského mlyna. In : Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja. Zborník zo seminára ku Dňom Európskeho kultúrneho dedičstva. Trnava : Národné pamiatkové a krajinné centrum, Slovenský ústav pamiatok a krajiny, Krajské stredisko v Trnave, 1997, s. 25.

[6] Krajský pamiatkový úrad Trnava, sig. T32, Pamiatkový zámer: Trnava – Meštiansky dom č. 27 na Hornopotočnej ulici, vypracovala: M. Bartoňová, 1989, s. 4-6.

[7] Krajský pamiatkový úrad Trnava, sig.  T334, Dom na ulici Horné Bašty č. 27 v Trnave. Bývalý mestský mlyn. Zásady pre obnovu objektu, vypracoval: M. Kazimír, 1997, s. 1-5.

 

Zatiaľ nehodnotené