novinky z radnice

Trnavčania ho dnes poznajú predovšetkým ako poslanca Národnej rady SR, ktorý sa nebál prezentovať životaschopným programom a uchádzať sa o pozíciu predsedu Trnavského samosprávneho kraja. Po úspešných voľbách prichádza do obdobia, keď bude musieť svoju dohodu s občanmi aj uskutočniť. Hovorí, že sľúbil, čo sa dá splniť, aj keď to bude niekedy veľmi náročné. A ako odborník pre oblasť kultúry chce okrem hlavných „županských“ tém venovať pozornosť najmä kultúrnym inštitúciám kraja.

Jozef Viskupič (nar. 8. februára 1976 v Trnave) absolvoval Pedagogickú fakultu UK (dejepis – občianska výchova a etika), potom masmediálnu komunikáciu na trnavskej UCM. Bol manažérom viacerých projektov a na stoličku župana si sadá hlavne so skúsenosťami poslanca Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Jeho mottom je známy citát uznávaného prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka Nebáť sa a nekradnúť. My sme sa nového trnavského župana Jozefa Viskupiča pýtali najmä na „trnavské kontexty“ jeho budúcich aktivít. Keďže na županskú stoličku si ešte len sadá, prisľúbil nám, že na podrobnosti jednotlivých tém si vraj budeme musieť počkať do prvého mesiaca v županskom úrade.

* Dnešní tridsiatnici isto spomínajú na atmosféru alternatívnych podujatí trnavského Káčka v druhej polovici 90. rokov, ktorú vyhľadávala veľká časť mladých Trnavčanov.

- Veľmi mladý som vplával do Študentského klubu Archa, kde som sa stal predsedom študentského klubu. Zhodou okolností, tieto roky v súčasnosti mapuje naše nové trnavské rádio. Snažil som sa vtedy nájsť aj partiu, vyrábať kultúrne programy, ako napríklad študenti zabávajú študentov, autorské čítačky, unpluggedy, výstavy. Začiatky aktivít Archy boli aj začiatkom vzniku nového priestoru na výstavy. Veľa ľudí kultúry a kreativity tam našlo svoj domov. Boli to pre mňa také kultúrno-manažérske základy a následne sme to potom povýšili do projektov, ktoré už prinášali koncerty, či divadelné predstavenia. Keď prejdem do súčasnosti, myslím si, že štátu chýba zákon o sponzoringu, ktorý by bol o donoroch a podporovateľoch kultúrnych projektov. Zišlo by sa to viacerým kultúrnym inštitúciám, keďže sú finančne poddimenzované.

* S médiami, kultúrou, marketingom, kultúrnym manažmentom súviselo aj vaše vzdelanie a štúdium. Neskôr ste patrili k tímu, čo pripravoval rôzne projekty v trnavskom amfiku po jeho rekonštrukcii. Tam vznikol aj priestor na klubové podujatia i masovejšie programy pre širokú verejnosť.

- Všetko vzniklo tak, že sme hľadali iný, vyšší level oproti podujatiam, ktoré sme pripravovali dovtedy. Patril som k tým, ktorí tlačili na amfiteáter, aby sa tento typ kultúrneho stánku rozbehol. Bola niekoľkokolová súťaž na projekt trnavskej mestskej samosprávy. Združili sme sa trnavskí gymnazisti – Jakub Nvota, Kamil Žiška, ľudia okolo divadla a hudby. A s naším projektom sme uspeli. V rokoch 2008 – 2010 priniesol mnohé podujatia, ktoré presiahli lokálny rozmer. Napríklad dlho nekoncertoval Richard Müller. Pozvali sme ho do Trnavy a po dlhom čase odpálil nanovo svoje aktivity. Samozrejme, nebolo to také jednoduché. Celkovo sme urobili 47 masových podujatí a okolo dvesto malých javiskových foriem ako divadelné kaviarne či džezové stretnutia. Vytvorili sme aj projekt stredného typu. To bolo akési prerobenie festivalu Trnavský jazzyk, ktorý bol sformátovaný na strednom type pódia v hornej časti hľadiska amfiteátra pri múzeu. Z ďalších aktivít spomeniem, že sa nám podarilo presvedčiť vedenie niektorých firiem, že dni otvorených dverí nemusia mať vo fabrikách, ale môžu pozvať ľudí do kompaktného a uceleného priestoru Amfiku. A ešte jedna srdcovka. Pripravili sme v Trnave koncert skupiny Europe. Rokmi sme sa však rozutekali, každý za inou prácou.

* Poďme do vášho začínajúceho županského obdobia, ktoré je aj rozprávaním o budúcnosti. Píšete celkom novú kapitolu života Trnavského samosprávneho kraja. A ohlasovali ste už po úspešných voľbách veľa zmien v prístupe k riadeniu úradu kraja, krajskej samosprávy a jeho inštitúcií. V čom je výhoda, že župan má skúsenosti poslanca NR SR?

- Najmä rozmer v nastavovaní parametrov. Máte možnosť spoznať svet verejnej správy. Viete koho osloviť, za kým ísť, ako sa niektoré procesy dajú vybaviť a ktoré sú jednoducho nepriestrelné. Podobne je to aj v dotačnej politike a grantovom systéme. Funkcie župana a poslanca by však nemal vykonávať jeden človek. Chcem sa venovať funkcii naplno, a preto sa k 31. decembru vzdávam poslaneckého mandátu. Moja nástupkyňa Natália Galisová vo Výbore pre kultúru a médiá bude s ministrom Marekom Maďaričom v pokračovať v témach, ktoré sme začali. Nielen však môj rezort kultúry, ale aj rezort školstva, dopravy, sociálnych vecí a rodiny sú parametrami pre župu. To je tých 6 – 7 pilierových kompetencií, ktoré má župa nastavené. Navyše, chcem byť tým županom, ktorý otvorí tému transformácie krajov. Potvrdzuje sa, že pojem vyšší územný celok je trochu odtrhnutý od občanov, ktorí skôr akceptujú tradičné regióny. V našom kraji je to napríklad oblasť Záhoria, Žitného ostrova, trnavského regiónu a podobne.

* Ako si predstavujete konkrétnu spoluprácu s trnavskou mestskou samosprávou?

- Moje prvé kroky po voľbách viedli a vedú k starostom a primátorom. Aby samospráva dávala logiku, nemal by byť kraj neviditeľnou organizáciou. S tým súvisí aj väčšie komunikovanie úloh kraja a posilnenie propagácie. Mnohí starostovia a primátori povedali neraz, že nevedia, načo im je kraj. Chcel by som dosiahnuť, aby sa nedívali na kraj ako na inštitúciu, ktorá im berie 30 percent z podielových daní. Musí to byť inštitúcia, ktorá je v mnohých parametroch nápomocná. Chcem vytvoriť aj nejakú formu priamej komunikácie kraja so starostami a primátormi na kvartálnej alebo polročnej báze. Všetkých 251 sídiel v kraji musí nájsť spôsob, aby sme mohli ťahať za jeden koniec. Trnava ako krajské mesto má špeciálne postavenie. Nič nové nepoviem, keď skonštatujem, že na úrovni mesta boli vždy komplikované vzťahy so župou spojené s ignoranciou, podobne ako mi hovorili primátori okresných miest. Musíme pripraviť taký typ projektov, ktorý bude viditeľný pre obyvateľov Trnavy a miest a obcí, je to teda najmä rekonštrukcia ciest a budovanie cyklotrás. Musíme pracovať aj na výzve Európskeho hlavného mesta kultúry, ktoré bude o niekoľko rokov opäť aktuálne. Máme na to nárok a treba už na tom začať pracovať. To sú zásadné veci, kde mesto a kraj musia ťahať za jeden koniec. Projekt EHMK prináša benefity pre celý región. Okrem toho musím spomenúť základnú spoluprácu župy s obcami a mestami v oblasti čerpania veľkého balíka peňazí ukrytého v kultúrno-kreatívnom priemysle. Myslím najmä peniaze v rôznych grantoch a dotačných systémoch. Podrobnosti k ďalším témam a oblastiam budem prezentovať o niečo neskôr. Sme na začiatku cesty, keď si musíme aj cez personálny a ekonomický audit úradu kraja zistiť, aký je súčasný stav procesov v rámci úradu, a z tejto situácie vychádzať.

* V Trnave bude teda táto spolupráca súvisieť najmä so spoločnými projektmi na území mesta. Ako ste spomínali, ide najmä o kultúrne inštitúcie a stredné školy.

- Perlou je budova Divadla Jána Palárika, a ďalšie erbové inštitúcie ako je galéria, knižnica a múzeum. Spomeniem aspoň divadlo. Potrebujeme ho zobudiť. Táto inštitúcia poskytuje veľký priestor na kreativitu. Musíme zadefinovať jeho úlohu, možné projekty a vrátiť slávu našej scény, ktorá niekedy dokázala svojím programom osloviť aj návštevníka z iného regiónu. To je zadanie. Chcel by som, aby sme priniesli metódu naprogramovania každého typu predstavenia ako konkrétneho projektu. Kreatívcom dať úlohu to vymyslieť a ekonómom nájsť finančné krytie konkrétnych projektov. To znamená, že na každý projekt by boli oslovení tvorcovia, čo by prinieslo oveľa väčšiu pestrosť do programu. Niekedy stačí pozvať do Trnavy tých správnych ľudí. Samostatnou oblasťou je stav budovy, ktorú chcem riešiť ako svoju prioritu. Jeden z veľkých skvostov, ktorý je navyše na námestí nášho mesta, musí byť naozaj skvostom, ktorý by mal byť otvorený nie iba v čase večerného predstavenia. A nevyužitý je aj potenciál nádvoria divadla a foyeru. Ich sprístupnenie by sa riešilo v rámci projektu rekonštrukcie fasády.

* Ako ste pripomenuli, plánujete sa stretnúť s výtvarnými umelcami, ktorí niekoľko rokov kritizujú personálne otázky v galérii.

- Kraj je zriaďovateľom až osemnástich kultúrnych inštitúcií. Pokiaľ ide o galériu, podporím rekonštrukciu budovy Kopplovej vily GJK. Z kultúrno-spoločenského pohľadu je potrebné urobiť kroky, aby sa galéria stala atraktívnejšou pre domácich návštevníkov i pre turistov. Pomôcť by tiež mohol nový grantový program pre oblasť kultúry, ktorý má zameranie aj na podporu voľnočasových kultúrnych a umeleckých aktivít a ľudovej kultúry, ale aj na rozvoj nezávislej profesionálnej kultúry a kreatívneho priemyslu v kraji. Verím, že konkrétne kroky napomôžu i pri udržaní mladých ľudí v meste a kraji. Galérie Jána Koniarka sa tiež bude týkať zavedenie transparentných výberových konaní na miesta riaditeľov kultúrnych inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti župy. Tie sa budú opakovať každých 5 rokov.

* Hovoríte o zážitkovej turistike, ktorou by sa naše mesto malo výraznejšie zviditeľňovať.

- Myslím, že tu máme veľmi veľa historických príbehov od Bela IV., prvé slovenské kráľovské mesto, cez kráľa Ľudovíta, ktorý tu vydával dcéru, žil tu viac ako v sídelných mestách a dokonca tu zomrel. Môžeme ísť jeden príbeh za druhým. To mne chýba a Trnava by sa mala predstavovať najmä cez túto príbehovú históriu. To je aj časť rozvoja cestovného ruchu. O jednom z projektov nebudem zatiaľ hovoriť, aby som ho nezakríkol. Práca, sociálne služby, doprava, kultúra, školstvo, ale aj schopnosť podať našu históriu formou propagácie, aj to je úloha pre manažment kraja.

* Jednou z vašich úloh je do budúcna aj návrh posilnenia rozpočtu v oblasti rekonštrukcie ciest.

- Zameriame sa na rozvoj integrovanej dopravy v kraji aj medzi susediacimi krajmi navzájom, samozrejme, vrátane kombinácie vlakovej a autobusovej dopravy ako jedného organického celku. Zámerom je, aby na jeden lístok bolo možné využívať tak vlakovú, ako aj autobusovú dopravu. Budeme presadzovať zabezpečenie bezodkladného dofinancovania opravy cestných úsekov, ktoré sú v havarijnom stave. Tomu musí a bude zodpovedať aj rozpočet kraja v tejto kapitole. S veľkými problémami bojujú na mnohých miestach v kraji, Trnavu a široké okolie nevynímajúc. V takýchto prípadoch nemôžeme donekonečna čakať len na štát. Župan nesmie byť pasívny, musí iniciovať spoluprácu všetkých zainteresovaných pri hľadaní riešenia. Musí zo svojej pozície vyvíjať verejný tlak na kompetentných, na štátne inštitúcie, aby vo veci konali. Nemienim sa uspokojiť len s čiastkovými výsledkami či prísľubmi. Musíme sa tiež postarať o reálny rozvoj a podporu budovania cyklotrás – teda nielen na papieri vytvárať a podpisovať všelijaké projekty, ale ich aj realizovať v teréne. Som presvedčený, že iba kvalitná dopravná infraštruktúra vytvorí podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

Martin Jurčo, foto: autor

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 1 (1x hodnotené)