novinky z radnice

Ikarov sen o prekonávaní diaľok pomocou lietania je dnes už realitou. Používanie lietadla pri väčších vzdialenostiach berieme ako samozrejmosť. No odpútanie sa od zeme vyžaduje isté predpoklady. Pri odlete alebo prílete potrebujeme rozbehové či pristávacie plochy, pričom treba rešpektovať zákonitosti pohybu i zemskej príťažlivosti. Podobne je to aj s naším myslením. Radi opúšťame realitu a vzlietame do výšok fantázie, túžob a očakávaní. Pre život človeka je to, samozrejme, dôležité a obohacujúce. Opustiť limitujúci priestor seba v prítomnosti a hľadať nové možnosti realizácie či vízie v budúcnosti. Dokážeme prekonávať vlastné obmedzenia a vytvárať podhubie pre pokračovanie života. Podobne ako pri letoch lietadlom, aj pri premýšľaní je dôležité odraziť sa od zeme a vrátiť sa naspäť k nej. Aplikovať idey na základe rešpektovania a porozumenia reality. Aj pri myslení je dôležité mať pôdu pod nohami vystavanú na overiteľných faktoch. Nielen na tých zverejnených, ktoré sa nás len emocionálne či vizuálne dotkli, ale predovšetkým na faktoch, ktoré obstáli v čase. Vďaka takémuto prístupu k realite generácií pred nami sme sa dožili i prvých mesiacov nového roka. V širšom vnímaní faktov a kontinuity života si môžeme v novom roku pripomenúť viacero zlomov: 780. výročie udelenia kráľovských výsad mestu Trnava, storočnicu spoločného štátu či štvrťstoročie samostatnosti našej republiky. Je dôležité pamätať si kľúčové medzníky našich dejín a porozumieť ich významu. S úctou k tomu, čo obstálo, z čoho nám bol darovaný život. Inak sa nám ľahko môže stať, že to, čo považujeme za samozrejmé, rýchlo stroskotá. Pádom na zem ako Ikarov let. Pýcha z výšok a nerešpektovanie vzdialenosti od slnka ho definitívne ukončili. Toto rozprávanie je poučné aj dnes. Nie sme aj my presvedčení o tom, že dokážeme všetko a pritom nepotrebujeme konfrontáciu s realitou ani s minulosťou? Niekedy mám obavu, že sme sa natoľko odpútali od toho, čo je prirodzené, ľudské a konkrétne, že už nevieme jasne rozpoznať realitu. Lietame si vo výškach svojich túžob a predstáv, ktoré nereflektujú komplexnosť, ale odrážajú sa len od selektívne zvoleného mediálneho a virtuálneho diania. Až napokon prepadáme dojmu, že nestíhame. Bol nám však dopriaty ďalší konkrétny rok. Možnosť vystavať svoj život i jeho pokračovanie na reálnom konaní tu a teraz. Patrí doň, prirodzene, aj snívanie. Snívanie, ktoré sa vynára z poznania ťažoby i radosti dňa, z reálnych túžob i obmedzení ľudského tela i duše. Snívanie konfrontované s rozdielnosťou i harmóniou, harmóniou života v jeho celku. S minulosťou, s ľuďmi vedľa nás i s budúcnosťou. Letíme životom spoločne. Jeho naplnenie i pokračovanie závisí na nás. Udržujme preto správny kurz i dostatočnú vzdialenosť od pýchy.

Pavol Tomašovič

 

 

Vaše hodnotenie: None | Priemerné hodnotenie: 2.9 (108x hodnotené)